Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 07.12.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Ambróz, biskup a učiteľ Cirkvi | Jn 10,11-16

separator.png

Svätí sa svätými nerodia, ale stávajú
 

Kto je znalec umenia, vie, že nestačí len talent, šikovnosť, zručnosť, nadanie, ale aj dlhá a náročná práca, štúdium, práca na sebe a podobne. A tieto slová platia aj o umení, o duchovnom živote. O svätých totiž platia slová: Svätí sa svätými nerodia, ale stávajú!

Dnes sa môžeme o týchto slovách presvedčiť na príklade sv. Ambróza, cirkevného učiteľa a biskupa v Miláne, na ktorého sa vzťahujú aj slová z evanjelia:

„Ja som dobrý pastier. Poznám svoje ovce a moje ovce poznajú mňa..." (Jn 10,14).

Pán Ježiš vo svojom podobenstve o dobrom pastierovi učí o veľkej láske toho, komu je zverená starosť o niekoho a ten si svoju úlohu zastáva svedomito. V prvom rade podobenstvo sa vzťahuje na samého Ježiša. On svojimi slovami a skutkami dokázal svoju lásku a vernosť ľuďom. Boh v ľudskom tele oslovuje, a nielen oslovuje, ale nastavuje svoj chrbát, keď prichádza vlk, keď hrozí nešťastie. Mnohí pri počúvaní jeho slov spoznali očakávaného Mesiáša. Nie však všetci. A jedine Ježiš prišiel pre všetkých, on je Bohom všetkých: „Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier" (Jn 10,16). Pokračovanie týchto Ježišových slov máme vidieť až do konca čias v žiakoch-apoštoloch, v biskupoch a kňazoch, ktorí sa majú snažiť uskutočňovať slová Pána Ježiša: „Bude jedno stádo a jeden pastier" (Jn 10,16).

Z dejín Cirkvi vidíme pravdivosť slov Pána Ježiša. Nejeden pastier – biskup alebo kňaz – je toho dôkazom. Cirkev nedostala prísľub o tom, že bude žiť v pokoji. Tým viac tí, ktorým je zverená starosť o Cirkev, stretávajú sa so slovami: „Kto chce ísť za mnou, nech vezme svoj kríž a nech ma nasleduje" (Mt 16,24). Toto vedomé a dobrovoľné nasledovanie Krista v plnení povinností stáva sa aj im samým zdrojom milostí. Aj biskup je povinný rásť vo svojej svätosti a zdokonaľovať sa v čnostiach. Tak sa stáva jeho život jemu samému nádejou na večný život a zároveň príkladom napredovania vo viere. Tak možno pochopiť aj časť modlitby Verím: ... verím v spoločenstvo svätých...

Toto vedomie – splniť Kristove slová – vyzdvihlo už v dejinách Cirkvi na oltár nejedného biskupa.

Poučením a povzbudením nám môže byť dnešný svätec – svätý Ambróz. Narodil sa okolo roku 340 v Trevíre. Otec zastával u cisára vysoký úrad. Z tejto rodiny pochádza viac senátorov a konzulov. Veľkú budúcnosť mal aj Ambróz. Sv. Ambróza v Cirkvi znázorňujeme ako muža, ktorý píše a vedľa neho je úľ s poletujúcimi včelami. Legenda rozpráva: - Keď ho raz ako malého chlapca matka nechala bez dozoru vonku spať, na jeho ústa si sadlo niekoľko včiel, ktoré mu však neublížili. – To vraj bolo oslovením veľkej výrečnosti Ambróéza. Je pravdepodobné, že študoval v Ríme rétoriku-rečníctvo. Je to obdobie, keď v Cirkvi sa šíri bludné učenie – arianizmus. Rozšírilo sa aj v Miláne, kde Ambróz pôsobí ako vysoký úradník. Keď v r. 374 zomrel v Miláne biskup Auxencius, očakávala sa búrlivá voľba nového biskupa. Ambróz chcel predísť najhoršiemu, a preto sa na zhromaždení zúčastnil, hoci nebol ešte kresťan, iba katechumen. Na osobe nového biskupa sa nevedeli prítomní zhodnúť. Ambróz prítomných upokojoval, keď podľa legendy dieťa, ktoré ešte nikdy nerozprávalo, malo zvolať meno biskupa. Zvolalo: - Nech je biskupom Ambróz! –
Je však isté, že Ambróza si vážili tak kresťania, ako aj ariáni i cisársky dvor. Ambróz však nepozná Písmo, nepozná teológiu. Hneď od začiatku popri vedeniu diecézy púšťa sa do štúdia pod vedením vynikajúceho učiteľa Simpliciána. Na svoje príhovory sa svedomito pripravuje, študuje, píše, a tak sa vypracuje na osobnosť aj v duchovnom živote. Často zasahuje aj do politických jednaní. Aj keď nie vždy tak úspešne, ako by chcel. Verný svojmu úradu obstojí aj proti ariánom i proti cisárovi Teodóziovi. Ten nemohol vstúpiť do kostola, nakoľko mu v tom zabránil sám Ambróz dovtedy, pokiaľ nevykonal verejné pokánie za povraždenie Solúnčanov. Ambróz prácou na sebe sa vypracoval na známeho spisovateľa. Zachovalo sa 91 listov, ktoré sú veľmi cenné tak po stránke historickej, ako aj teologickej. Ambróz má zásluhu aj na obrátení sv. Augustína.

Vidíme, že svätí sa svätými nerodia, ale prácou na sebe sa nimi stávajú. To je dnes oslovenie a povzbudenie pre nás. Zamyslime sa. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012