Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 12.12.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Jana Františka de Chantal; sv. Otília | Mt 11,2-11

separator.png

Dnešná doba potrebuje silných kresťanov
 

V týchto dňoch, keď sa pomaly pripravujeme ukončiť občiansky rok, častejšie čítame o športovcoch, ktorých odmieňajú za ich čestný prístup ku športu cenami „fair-play". Coubertinova Óda na šport vo svojich veršoch vyzdvihuje čestnosť, spravodlivosť... a rytierskosť. My veriaci prežívame v tomto čase adventnú dobu. Tento čas si nevieme predstaviť bez postavy Jána Krstiteľa. Tomuto Jánovi sa v dnešnom evanjeliu dostáva veľkého uznania a pocty z úst samého Pána Ježiša.

Zástupom Ježiš o Jánovi hovorí: „Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo nosia jemné šaty, bývajú v kráľovských domoch. Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? áno, hovorím vám, viac ako proroka!" (Mt 11,7-9)

Matúš nám dnes nehovorí to, ako ohnivo a verne Ján Krstiteľ rozpráva o Ježišovi, budúcom Mesiášovi. Ján je v Herodesovom väzení. Vie, že jeho poslanie sa končí. Chce však byť istý, že Ježiš z Nazareta je ten, ktorému pripravoval v ľudských srdciach cestu svojimi kázňami. Posiela svojich učeníkov k nemu opýtať sa: „Ty si ten, ktorý má prísť...?" (Mt 11,3). Ježiš Jánovi nevyčíta túto jeho otázku. Ježiš vie, že Ján splnil svoje poslanie. Stretli sa celkom dva razy. Prvý raz, keď boli obaja ešte pod srdcom svojich matiek. A druhý raz, keď Ján osvietený Duchom spoznal v zástupe ľudí, ktorý prichádzal k rieke prijať krst pokánia, Ježiša. Vtedy o Ježišovi povedal: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta" (Jn 1,29). Vedomý si toho, kto je on a kto je Ježiš, vyhlásil: „Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi" (Mk 1,7). A keď sa tí, čo prichádzali za ním krstiť sa, pýtali, či je on Mesiáš, povedal: „Po mne prichádza mocnejší" (Lk 3,16). Neprivlastnil si, čo mu nepatrilo. Svojím odevom, stravou, výzorom, učením, vystupovaním a životom vzbudzoval úctu a rešpekt. On si však bol vedomý, že je len „Hlas volajúceho na púšti (Mt 3,3). Nič viac, len ten, ktorý má určité poslanie. Tomu zostane verný a táto vernosť ho priviedla do väznia, keď vyčítal Herodesovi a jeho nezákonnej žene ich hriech. Ježiš poslom od Jána hneď nedáva odpoveď. Nechá ich sledovať, čo sa okolo deje a potom povie slová, ktoré sú pre Jána uistením: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium" (Mt 11,4-5). A tým, čo mali možnosť sledovať dianie okolo Ježiša a okolo Jána, povie Ježiš najväčšiu pochvalu na Jána: „Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ" (Mt 11,11).

A ku týmto slovám Ježiš pre nás dnes pripojil veľmi oslovujúce slová: „ale ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on" (Mt 11,11). Uvedomujeme si, že Ježiš, keď hovoril, hovoril tak, že až do konca čias jeho slová nestratia na aktuálnosti.
Ani dnes nie je čas, aby sme filozofovali, špekulovali okolo svojej viery, ale na Jánovi nám Ježiš ukazuje, čo od nás dnes chce. Viera, ku ktorej sme boli pozvaní, je pre nás dôvodom verne sa jej zhostiť. Že dnešní slepci nevidia po prijatí viery telesnými očami? Áno, nevidia! Podobne chromí nechodia na svojich telesných nohách, ako aj iní chorí necítia návrat telesného zdravia a podobne. Ježiš však hovorí: „Blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší" (Mt 11,6).
Pozrite sa na tých, ktorí takto trpia a čo im dáva viera. Videli ste človeka, ktorý uveril Kristovi, žeby si bol zúfal? aj keď z ich úst snáď vyjdú slová – prečo, tak vzápätí odprosujú Ježiša a prijímajú svoju životnú skúšku s vierou. Jedine Kristus a Cirkev, ktorá tlmočí Ježišove slová, môže dať človeku nádej a istotu, ktorú svet a sekty nemôžu dať. Viera v Krista tu na zemi sa musí osvedčiť. Kto chce získať odmenu v Božom kráľovstve, ten vo viere nachádza vysvetlenie, uistenie, nádej, že všetko, čo robí pre spásu svojej duše v spojení s Kristom, má zmysel a význam. Ježiš hovorí: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nech ma nasleduje ( M t 16,24).
V týchto slovách môžeme vidieť vzor Jána Krstiteľa. Viera nikdy nebola, nie je a nebude pre ľudí zmäkčilých, slabochov, samoľúbych, či len pozemsky zmýšľajúcich. Takým nebol ani Ježiš, ani Ján Krstiteľ a takých nás nechce dnes ani Ježiš. Doba adventu je čas, kedy sa máme pevnejšie postaviť na nohy viery. Počúvajme Cirkev, lebo ona jediná nám dáva istotu, že keď budeme kráčať za Kristom, náš krok bude pevný a istý. Keď naše nohy zdrevenejú, čaká nás istá odmena. Advent je čas radosti. Kto neprežije advent svojho života podľa slov Krista, ten sa sám vylučuje zo stavu, kde už bude vládnuť čistota, kde už nebude mať moc hriech. Advent je čas započúvať sa do hlasu Jána Krstiteľa a pripraviť svoje srdce Kristovi. Vieme ľutovať nešťastných, ktorí nepočujú. A tí sú často šťastnejší, aj keď nepočujú, ale veria v Krista. A my počujeme, ale nie Krista, ale hlas tohto sveta. Vynakladáme nemalé úsilie na zdravie nášho tela. Advent je čas dať aj svojej duši primeranú námahu, prostriedky a čas. Kristus učí v život večný. Učí vo vzkriesenie tela i duše. Nie je preto správne myslieť len na telo. Chudobným nie je dnes iba ten, čo cíti núdzu v materiálnej oblasti života, ale podľa Krista aj ten, ktorý všetkého, čo nie je osožné pre spásu duše, sa vie zriecť. Blahoslavení sú tí, ktorí vedia dať aj Bohu v tomto adventnom čase, vo svojom živote to, čo mu patrí.

Nie je nám ľahostajné, v akom stave je naša duša. Veríme v život večný. Prajeme si, aby sa aj na nás vzťahovali slová Krista, ktoré dnes v evanjeliu povedal o tých, čo získajú Kráľovstvo nebeské. Dnes sa preto chceme posilniť vo viere. Uvedomujeme si, že dnešná doba potrebuje silných kresťanov. Silný je každý, kto si ako Ján Krstiteľ plní svoje povinnosti, ktoré mu určil Boh. Je jedno, či si otcom, matkou, či si slobodná. Ježiš dnes nepozerá na vek, postavenie, vzdelanie, zdravie, ale na vernosť ako zachovávame jeho slová. Ako uistil Jána, tak Ježiš uisťuje i nás. Kto verí, ten je už na zemi svedkom udalostí, ktoré ohromujú a nedajú sa vysvetliť však ľudskými slovami.
Tak napríklad mnohí by sa mohli pohoršiť na dnešnej svätici.

Jana Františka de Chantal prinesie na svet šesť detí, ale dve jej zomrú. Po osemročnom manželstve jej zomiera aj manžel. Má 28 rokov. V dome svojho svokra zažije veľa ponižovania od gazdinej. Žije však čisto. Keď po čase zistí, že ju Boh volá do duchovného stavu, postará sa o deti, o ich zaopatrenie. Najmladší chlapec to prežíva veľmi ťažko a raz hovorí matke: - Ja si ľahnem do dverí a môžeš prejsť len cezo mňa. – Ona už nezmení svoje rozhodnutie, ktoré urobí po zrelom uvážení a po poradách s inými. Jana sa dostala do kontaktu so sv. Františkom Saleským. Pod jeho vedením zakladá Spoločnosť Navštívenia Panny Márie. Sama založí 87 kláštorov, ktoré sa starajú o ošetrenie chorých, vyučujú a pomáhajú v každej biede. Jej viera sa stáva v najplnšom zmysle: „Činorodou v láske!" (Gal 5,6). Po smrti Františka Saleského sa stretáva so sv. Vincentom de Paul a on sa jej stáva duchovným vodcom. Jana Františka de Chantal zomiera 13. decembra 1641 so slovami: "Už idem, Ježiš!"

Jej život je pre nás v mnohom oslovujúci. Naučí nás žiť v prítomnosti Božej. Plniť vôľu Božiu tam a tak, ako chce od nás Boh. Kto čítal jej životopis, pochopil, že ísť za Ježišom a plniť vôľu Ježiša sa vypláca. Kresťan má svojím „fér" životom ku sebe, okoliu, svojim povinnostiam, a tak aj k Bohu, možnosť dokázať, že si vie zastať svoje miesto ako Ján Krstiteľ.A dnes stačí mať len oči správne otvorené a zistíme, čo hovoril Ježiš poslom od Jána.

Keď ľudia vedia v športe odmeniť čestnosť, spravodlivosť, rytierskosť a udeľujú ceny „fair-play", tým viac veríme v odmenu, ktorú dá Ježiš za čestný, spravodlivý a rytiersky život. Bude to najvyššia odmena na konci života.

Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012