Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 22.12.2012

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Flávius; Servul; Františka Xaviera Cabriniová | Lk 1,46-56

panna_maria.jpgViac myšlienok na zamyslenie o Panne Márii

separator.png

Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja.
Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.
Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky."
Mária zostala pri Alžbete asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.

separator.png

Rozhoduje vnútro človeka
 

Koľko času a námahy nás stojí starosť o vonkajšie potreby nášho života. Je to správne, keď svojmu telu dávame to, čo mu právom patrí. Veriaci kresťan, ktorý si uvedomuje svoje poslanie na zemi, nemal by zabúdať na svoju dušu. Tá rovnako ako telo potrebuje starosť. Zvykne sa povedať: Čím je naplnené srdce, to hovoria ústa! Tým viac je potrebné venovať pozornosť aj duši.

V tesnej blízkosti sviatkov Narodenia Pána nás na to upozorňuje aj text evanjelia. Panna Mária pri návšteve u Alžbety zvolá: „Velebí moja duša Pána" (Lk 1,46).

Panna Mária do zvestovania bezpochyby plnila vôľu Božiu. Anjel jej vtedy povedal: „Mária, našla si milosť u Boha" (Lk 1,30). Od zvestovania Mária ešte viditeľnejšie plní vôľu Božiu. Súhlas: „Hľa, služobnica Pána..." (Lk 1,38) sa prejavuje aj pri návšteve u Alžbety. Jej vnútro patrí celé Bohu. To vidíme aj z jej nádherného chválospevu Magnifikat. Sú to slová ako ozvena-dozvuk hlbokej kontemplácie. Mária o nič neprosí, len ďakuje a chváli božie milosrdenstvo, moc, spravodlivosť, štedrosť a vernosť. O týchto slovách hovoríme, že je to prvá veľpieseň a najvelebnejší akord chvály Božej, ktorý vytryskuje z hĺbky jej vzrušeného srdca, ktoré prekypuje vďačnosťou a láskou. Tieto jej slová sa stávajú zvláštnym svetlom, ktoré bude pomáhať všetkým, čo uveria v jej Syna.

O jej pomoci sa môžeme presvedčiť aj my po tieto dni, keď naše vnútro je očistené predvianočnou sviatosťou zmierenia, ktorú neprijímame len zo zvyku, ale aj z hlbokého presvedčenia, keď chceme skutočne ako kresťania prežiť blížiace sa sviatky. Urobíme všetko, aby sviatky boli v rodine a vo farnosti aj po vonkajšej stránke prínosom a obohatením. Patrí sa, aby aj naše vnútro bolo týmto sviatkom primerane pripravené. Uvedomujeme si, že nestačí si len zasadnúť ku štedrovečernému stolu, či ísť na polnočnú, alebo pozrieť jasličky. Boh chce, aby naše vnútro bolo čistými jasľami pre Krista. Ten, ktorý sa dáva celý do dispozície Bohu ako Mária, spoznáva, aký pozitívny dopad to má aj na jeho vonkajší život. Vnútorný pokoj, pohoda sú cennejšie ako najcennejšie darčeky. Koľkí ľudia majú už dnes darčeky kúpené, a nie sú šťastní! Čakajú a tŕpnu. Bude opitý, príde domov, nebude krik...? Iní, aj keď sú chorí, sú šťastní, pretože ich vnútro patrí Bohu. To je cesta ku svätosti. Pred Bohom rozhoduje vnútro človeka. Boh vidí skutočný stav hodnoty človeka voči nemu.

Vidíme príklad Panny Márie. Nemyslí na únavu, veď má na ňu aj právo, pretože vykonala neľahkú cestu z Nazareta do domu Alžbety v hornatom judskom kraji. Jej srdce však plesá a ústa to dávajú najavo. Tam nemožno hovoriť o pretvárke. Na ceste našej dokonalosti stretávame dnes troch svätcov, na príklade ktorých sa môžeme priučiť a nasledovať ich. Pavol apoštol napísal: „Tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré" (Rim 8,28).

Boha miluje aj Flavián, ktorý podľa rímskeho martyrológia zastával úrad rímskeho prefekta. Roku 361 sa stal rímskym cisárom Julián Odpadlík. Ten nenávidí kresťanov. Flavián to vie, a preto robí všetko preto, aby posilnil a povzbudil bratov a sestry vo viere. On to koná nielen navonok, ale má svoju vieru aj v duši. Je vo svojom vnútri preniknutý myšlienkou: „Tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré" (Rim 8,28). Vedel, že sa raz odhalí jeho presvedčenie. Rozsudok je ťažký. Prichádza o majetok. Na čelo mu vypália znak otroka. To, čo pestoval v srdci – lásku ku Kristovi – to mu oni vypálili na čelo. Nielen jeho skutky hovorili o jeho viere v Boha, ale aj pohľad na neho. Pravda, aj keď veľmi krátko, pretože je odvedený do otroctva a zakrátko zomiera. Jeho vnútro malo vplyv aj na jeho rodinu.
V cirkevnom kalendári si 2. decembra spomíname aj na jeho dcéru – sv. Bibianu. Podobne i jeho manželka Dafróza i druhá dcéra Demetria sa mnohému od otca na ceste ku svojej svätosti naučili.

Druhým svätcom je žobrák. Je ním Servul z Ríma. Od narodenia je hrozný pohľad na jeho telo. Je to klbko povykrúcaných údov. Jeho vnútro je ten najcennejší drahokam. Nevie čítať, ale z vyžobraných peňazí si kúpi Písmo. Prosí prichádzajúcich do chrámu sv. Klementa, aby mu z neho prečítali. On počúva a text sa učí naspamäť. Potom v príhodnom i nepríhodnom čase poúča, povzbudzuje, koná veľkú činnosť lásky. Pohľad na neho, a to čo hovorí a ako hovorí, mnohých oslovilo. Uvedomili si, že nie telo je rozhodujúce, ale vnútro človeka. Navonok mrzák, kalika a vo vnútri svätec. Telo sa rozpadne, ale duša žije večne. Jeho telo je pochované v bazilike, ale duša požíva zaslúženú odmenu v nebi.

Svätá Františka Xaviera Cabriniová sa narodila 15. júla v meste Sant´Angelo Lodigiano v Taliansku. Bola často chorá, a to bola aj prekážka, že ju i napriek jej úžasnej viere nikde nechceli prijať do rehole. Telo bolo slabé, ale duša? Rovnako diamant či perla. V r. 1880 založila spolu s tromi rovnako postihnutými dievčatami Inštitút Misionárok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Pápež Lev XIII. im dal požehnanie na práci medzi emigrantmi. Jej sestry sa rozišli do krajín, kde odchádzali jej krajania. Tam v tichu pracujú. Už v roku 1949 ju vyhlásil pápež Pius XII. za svätú a je uctievaná ako patrónka emigrantov.

Uvedomili sme si, že Bohu sa páči vnútro človeka. Boh nepozerá len na zovňajšok, ale milý mu je každý, kto sa usiluje o posvätenie seba i iných. A tak si uvedomujeme, v čom sa máme a môžeme cvičiť a zdokonaľovať. V našom živote rozhoduje naše vnútro.

Nikto pri tom nebude zaznávať potreby tela. Budeme však robiť všetko aj pre našu dušu. Dáme do správneho pomeru potreby duše s potrebami tela. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012