Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 12.01.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Ernest, mučeník; Tatiana; Arkádius | Jn 3,22-30

separator.png

Ježiš prišiel so svojimi učeníkmi do judejskej krajiny. Tam s nimi pobudol a krstil. Ale aj Ján krstil v Enone, blízko Salima, lebo tam bolo veľa vody. Ľudia tam prichádzali a dávali sa krstiť. Ján vtedy ešte nebol vo väzení. Medzi Jánovými učeníkmi a istým Židom vznikla hádka o očisťovaní. Prišli k Jánovi a povedali mu: „Rabbi, aj ten, čo bol s tebou za Jordánom, a ty si mu vydal svedectvo, tu krstí a všetci idú k nemu." Ján odpovedal: „Človek si nemôže prisvojiť nič, ak mu to nebolo dané z neba. Vy sami ste svedkami, že som povedal: Ja nie som Mesiáš, ale som poslaný pred ním. Ženích je ten, kto má nevestu. A ženíchov priateľ, ktorý je pri ňom a počúva ho, veľmi sa raduje zo ženíchovho hlasu. A táto moja radosť je úplná. On musí rásť a mňa musí ubúdať."

separator.png

Krst a svätosť
 

Nie je zriedkavé, že rodičia chcú si dať dieťa pokrstiť, ale sami nechcú prijať sviatosť manželstva. Iní sú aj zosobášení, prídu do kostola na krst so svojím dieťaťom, ale v ten deň – nedeľu – nevedia si veci zariadiť tak, aby boli aj na sv. omši. Ďalší stále pokladajú za prejav viery len krst, prvé sv. prijímanie, účasť na polnočnej omši, veľkonočnej slávnosti, birmovanie a poprípade účasť na nejakej cirkevnej slávnosti. Keď zomrú, rodina sa domáha slávnostnej rozlúčky s kňazom; veď on veril v Boha!
Čo títo ľudia nepochopili? Krst je začiatok, prvá sviatosť, ktorá otvára priestor na obohatenie, získanie cieľa, ktorý Boh chce každému dať. Život však musí byť ozdobený svätosťou, to znamená vedomým plnením vôle Božej.

A o tom vydáva krásne svedectvo Ján Krstiteľ: „Človek si nemôže prisvojiť nič, ak mu to nebolo dané z neba" (Jn 3,27).

Ján rozpráva na jednom mieste o tom, že Ježiš krstil. A to ešte v čase, keď Ján Krstiteľ nebol v Herodesovom väzení. Učeníci Jána Krstiteľa sa dostali do sporu s istým Židom v očisťovaní. Ján Krstiteľ bol uznávanou osobnosťou v národe. Veď prichádzali k nemu mnohí Židia, jednoduchí aj vzdelaní, aby prijali krst pokánia. A keď začne krstiť aj Ježiš, bolo to zaiste oveľa menej krstov ako u Jána Krstiteľa, vtedy Ján znova vydáva o Ježišovi nádherné svedectvo: „Ženích je ten, kto má nevestu. A ženíchov priateľ, ktorý je pri ňom a počúva ho, veľmi sa raduje zo ženíchovho hlasu. A táto moja radosť je úplná. On musí rásť a mňa musí ubúdať" (Jn 3,29-30). Veľkosť Jána Krstiteľa je v tom, že robil to, čo mu prikázal Boh. bol pri tom veľký a slávny v národe, ale nikdy si neprivlastňoval to, čo mu nepatrilo, čím nebol. aj keď národ by si bol prial, aby povedal, že on je Mesiáš, on dáva pravdivú odpoveď. Veď aj svojim učeníkom rozpráva, akú má radosť, keď počúva o počínaní Ježiša, ktorého on pokrstil a o ktorom vydal svedectvo: „Hľa, Baránok Boží" (Jn 1,29). Ján svojim prekvapeným učeníkom hovorí: „Vy sami ste svedkami, že som povedal: Ja nie som Mesiáš, ale som poslaný pred ním" (Jn 3,28). To sa aj stalo. Keď je vo väzení, posiela svojich učeníkov za Ježišom, či je to ten, ktorého čakajú. Ježiš vtedy odkazuje Jánovi: „Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium" (Mt 11,5).

Ján vydáva krásne svedectvo o Ježišovi. Môže sa povedať, že tí, čo dávajú krst deťom a nezabezpečia im výchovu, ktorá má nasledovať po krste, že sú takí ako Ján? Nie! Tí chcú len ťažiť. Myslia len na jednu vec, na seba, ale tam, kde niet skutočnej lásky, tam nemôže ani krst priniesť skutočné požehnanie. Počuť aj také hlasy, že dieťa sa musí pokrstiť, pretože ono nemôže za nesprávny prístup jeho rodičov ku sviatostiam. Čo však z neho bude, keď mu rodičia nedajú výchovu, vzdelanie, príklad? Sviatosť krstu prinesie iba vtedy skutočný úžitok, keď na krst bude nadväzovať ďalší duchovný život. Jánove slová sú toho dôkazom. Aj my sme svedkami, a tak nesmieme mlčať o potrebe nadväzovať na sviatosť krstu.

Je pravdou, že ten, kto sa nevie tešiť zo sviatosti krstu, kto krst berie ako formalitu, aj keď sa oháňa vierou, ten nebude schopný a ochotný vyznať vieru v praxi.

Svätá Tatiana, ktorá sa vo východných cirkvách považuje za patrónku mládeže a študentov, patrí medzi tie mladé ženy-mučenice ako Priska, Anastázia..., ktoré svoj krst žili. Keď mala vyznať, či je kresťanka, ani na chvíľu nezapochybuje a vyzná svoj vzťah k Bohu. Zomiera pre svoju vieru.

Tí, čo krst chcú, a nie sú schopní nájsť si raz za týždeň dve hodiny aj na cestu do kostola, keď budú mať vyznať v ťažších chvíľach vieru – dokážu to? Nie!

Svätý Ernest bol šľachtic zo Stiesslingenu, bol opát v Zwiefaltene. Svoju vieru dokazuje tak, ako to bolo v jeho dobe potrebné. S cisárom Konrádom III. sa zúčastňuje na II. križiackej výprave zomiera ako mučeník r. 1148.

Keby nebol žil svoj krst, mohol ešte dlho žiť. Mohol žiť v pohodlí. On však tak, ako to potrebuje doba a okolnosti, prejavuje svoju vieru.

Tretím svätým je Arkádius. Keď sa dozvie, že jeho rodina zomrela pre vieru, sám ide a vyznáva svoju vieru pred pohanským sudcom. Verí, že sa stretne so svojimi. Stretnutie nechce odkladať.

Ako môže myslieť na večnosť otec dieťaťa, keď svoju vieru nepraktizuje? Môže sa tešiť z krstu dieťaťa matka, ktorá nemá čas na modlitbu?
Dnešné evanjelium a príkladný život dnešných svätých sú aktuálne i dnes. Krst je dar, ktorý nikto z nás nemá a nesmie podceňovať. Z krstu vychádzajú pre nás nielen povinnosti, ale tiež odmena. Nie je možné vidieť len ťažkosti, ak sa to ťažkosťami dá nazvať. Keď o tom dnes uvažujeme, tešme sa, že keď si plníme svoje povinnosti z krstu, pripravujeme si isto odmenu a spôsobujeme Ježišovi radosť.

Vy, praktizujúci kresťania, pomôžte našim menej praktizujúcim vo viere. Svojím príkladom, poučením a vysvetlením spravíte viac, ako snáď kňaz, ktorého mnohí slabí kresťania chápu ako úradníka, ktorý musí pokrstiť, pretože je to jeho povinnosť, pretože mu to zaplatia. Ďakujme Bohu za milosť sviatosti krstu. Amen.

YouTube | Gloria.tv