Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 19.01.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Márius, Marta, Audifax, Abachus, Katun, Henrik, mučeníci | Heb 6,10-20

separator.png

Boh nie je zábudlivý, ale pamätlivý
 

Ako často sa nám stáva, že zabudneme nielen na nepodstatné veci, ale aj na vážne a dôležité. Aké je to hrozné pre dušu, keď zabúdame, aspoň to tak vyzerá, ale my nechceme to vedieť, vidieť, počuť, urobiť, a preto sa robíme, že zabúdame. Boh je vševediaci, a nemožno ho oklamať. Pred ním nikto nebude mať síl vyhovárať sa, prípadne tiež klamať.

Pre naše povzbudenie nás na toto upozorňuje čítanie z Listu Hebrejom: „Veď Boh nie je nespravodlivý, že by zabudol na vaše skutky a na lásku, ktorú ste prejavili jeho menu, keď ste posluhovali a ešte posluhujete svätým" (Heb 6,10).

„Pekelné brány ju nepremôžu" (Mt 16,18). Hoci o Cirkvi tieto slová povedal sám Pán Ježiš Petrovi, Cirkev od začiatku až do konca sveta bude musieť bojovať o svoje práva. Taktiež Boh sa vždy postará o pracovníkov vo svojej vinici. Tak pozeráme aj na osobnosť apoštola národov – svätého Pavla. Pavol pokračuje a jeho slová sú poučením a povzbudením pre ďalších, ktorých chce utvrdiť a posilniť v milosti povolania ísť za Kristom. Moc zla a sveta majú svoju silu aj v časoch apoštola. V slovách Pavla je cítiť starosť o tých, ktorým adresuje slová. Ich položenie je podobné lodičke na rozbúrenom mori. Loď potrebuje kotvu. Kotva – to je Ježiš Kristus. Svätopisec v týchto slovách dáva posilu tým, ktorí musia odolávať vetru a dažďu pohanských mravov, zvyklostí a začali vo viere ochabovať. Jedná sa o veriacich zo židovstva, a teda znalých otca – Abraháma. Toho využije svätopisec a na jeho príklade ich posilňuje, dodáva odvahy a sily. Keď Boh povolal Abraháma, aby opustil svoju krajinu a šiel do neznáma, do krajiny, ktorú mu Boh prisľúbil, vtedy sa Boh Abrahámovi zaprisahal: „Požehnám ťa a veľmi tvoj rod rozmnožím" (1 Moj 24,1). Božie slovo sa stalo pre Abraháma úžasnou vzpruhou. Toto pripomína svätopisec kresťanom zo židovstva zámerne, aby dôverovali, že aj oni obsiahnu prisľúbenia. Prirovnanie o kotve je im známe, a tak splní svoju úlohu. Kresťan sa zachráni, keď má pevne uviazanú kotvu, keď má v duši nádej v Boha. Ježiš nikomu na zemi nesľubuje bezstarostný život. Nemusí sa však báť ťažkostí. Kto obráti svoj zrak duše ku Kristovi, ten získa večný život.

Svätopiscovo poučenie splnilo u prvých kresťanov svoje miesto a poslanie. Slová z Písma však neboli napísané len pre jeden prípad. Božie slovo je časové a aktuálne stále až do konca čias. Tak sa dostáva do nášho života nového svetla, posily a nádeje. Je dobré, keď si toto uvedomujeme a patrične sa i k tomu staviame. to znamená, že si svoje povinnosti plníme tak, ako to od nás Boh právom žiada.

Je to úžasné, keď si uvedomujeme, aký prísľub sme dostali od Boha-Krista my, ktorí sme uverili v jeho slová. Všetko má cieľ v ňom a on je jediným odmeňovateľom. Odmena, ktorá nestráca na aktuálnosti, hodnote, ktorú nemožno ukradnúť, zničiť....: „Vaša odmena je v nebesiach..." (5,12). Tieto slová Pána poznali i dnešní svätci a celkom zmenili svoj pohľad na život a jeho zmysel.

Zriedkavo si spomíname naraz na celú rodinu medzi svätými ako dnes. Manželia Márius s Martou a dvoma synmi Audifaxom a Abachusom sa vybrali z Perzie do Ríma vzdať úctu pozostatkom mučeníkov. Vedeli, že v Ríme vládne Dioklecián, ktorý nenávidí kresťanov. Nepočítali s tým, že sa už nevrátia do svojej vlasti. Kresťania v Ríme trpeli núdzu. Oni zo svojho bohatstva im štedro nadelili. Nemohlo to uniknúť pozornosti stúpencov Diokleciána. Nútia ich, aby obetovali pohanským bohom. Rozhodne nechcú. Zvlášť matka Marta vyniká o vernosti k Bohu. Možno ju prirovnať k matke synov Makabejských. Keď ich mučia, ona povzbudzuje manžela i synov, aby vytrvali, poukazujúc im na hodnoty pominuteľné i na tie, čo Boh pripravil tým, ktorí vytrvajú v dobrom až do konca. Prvú popravia Martu. Za ňou nasledujú do zoznamu svätých za sebou synovia a manžel.

Svätá Marta nepatrí medzi tie matky, ktoré zabúdajú, keď chcú deťom vybudovať raj na zemi, že toto všetko bude mať raz koniec, len nie to, čo má cenu v očiach Božích.

Mučeníckou smrťou zomiera aj dánsky kráľ Kanut. Vlastný brat Olaf túži po korune. Nahucká vojakov a veľmožov, ktorí urobia prevrat a brata zabijú pred oltárom v chráme. Boh nezabúda – je pamätlivý. Henrik pôvodom z Anglicka, ako švédsky biskup z Uppsali, zomiera tiež pri ohlasovaní Evanjelia Fínom. Odrežú mu prst, na ktorom má svoj pastiersky prsteň. Cár Peter I. jeho pozostatky zobral do Ruska, tam sa však stratili.

Nezabúdajme, že Bohu, ktorý je láska, neunikne nič, čím mu preukážeme svoju lásku a pozornosť. Boh odmení. Každá obeta, ktorá je vykonaná z lásky, prinesie veľkú odmenu. Nezabúdajme, že je to naša šikovnosť, keď vieme počuť, vidieť, keď sa jedná o naše zásluhy.

„Kto skúpo seje, skúpo bude aj žať" (2 Kor 9,6). Sú to slová apoštola. Nechcem zabudnúť mať na prvom mieste Boha a na to, čo Boh si odo mňa právom zasluhuje. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012