Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 05.02.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Agáta, panna a mučenica | Lk 9,23-26

Radostná správa: P. Ľubomír Stanček sa včera poobede vrátil z nemocnice.
Všetkým ďakuje, pozdravuje a žehná...
Pán Boh zaplať za doterajšie modlitby a sv. omše za neho! 
Prosím, vytrvajte v v týchto modlitbách na spomenutý úmysel.

separator.png

Hodnota u svätých
 

Sme účastníkmi rôznych výberov ľudí do funkcií, úradov alebo postavení. Mnohí nevenujú týmto udalostiam pozornosť. Dávajú najavo svoje sklamanie z minulosti. Iní sa rozhorčujú nad minulosťou uchádzačov, ďalší zvažujú ich kvality, prednosti a sú aj vypočítaví, robia aj po politickej stránke všetko preto, aby aj oni mali z ich voľby nejaký úžitok – osoh.

Ježiš v dnešnom evanjeliu oslovuje každého z nás osobne, tým chce len naše dobro a zároveň chce to, čo mu právom ako nášmu Bohu patrí, keď hovorí: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a ma nasleduje" (Lk 9,23).

Evanjeliá – knihy radostnej zvesti – nám rozprávajú o živote Ježiša, ktorý prišiel nás vyučiť nielen pravde, spoznať skutočnú hodnotu, ktorú sme hriechom stratili, ale aj svojím príkladom poučiť, ako postupovať, keď chceme získať večný život. Jeho smrť na kríži bola chápaná u veľrady a vodcov národa ako jeho porážka. On však i napriek všetkým nepriaznivým okolnostiam, ako bolo rozutekanie apoštolov, Judášova zrada a strážený hrob, dokáže, že je skutočne rozutekanie apoštolov, Judášova zrada a strážený hrob, dokáže, že je skutočne Boh. Smrť na kríži dnes chápeme ako víťazstvo. A tak Ježišove slová: „Lebo kto by si chce život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho" (Lk 9,24) sú dôkazom, ktorý nestráca na význame ani dnes.

Žiť bez Krista sa zdá na prvý pohľad ľahšie a príjemnejšie. Je to len na prvý pohľad. Pravda, kto berie ako ťažkosť pravidelne sa modliť, zúčastniť sa na sv. omši, pristupovať ku sviatostiam a tiež zachovávať iné príkazy, vidí len ťažkosť. Keď však toto kresťan zachováva, je od mnohých iných ťažkostí uchránený.
Neveriaci človek to má rozhodne ťažšie. aj keď dlhú dobu sa nemusí trápiť výčitkami svedomia, predsa stačí si spomenúť len raz na smrť. A tiež i kresťanovi, ktorý je ľahostajný vo viere, je to len na škodu. Polovičatosť, prípadne veriť len vtedy, keď z toho majú niečo zmysly, je nedostačujúce pre skutočné obohatenie z viery.
Duchovný život je neustála výzva po dokonalosti a svätosti. Ježiš nás chce mať raz pri sebe vo svojom kráľovstve, a preto si praje, aby sme sa tu formovali na osobnosti, ktoré chcú tento stav získať. Hodnota vo všetkých oblastiach si vyžaduje čas, úsilie a u človeka, keď sa jedná o dušu, vyžaduje aj vážny prístup ku hodnotám duchovným a nielen materiálnym.

Pozná to každý z nás, keď sme dokázali zvíťaziť nad sebou pri nejakom pokušení, slabosti, keď sme si vedeli niečo odoprieť či zriecť sa, ako nás to vzpružilo, oduševnilo a potešilo. A práve to by sme si mali častejšie všímať. Nevracať sa len ku svojim slabostiam, hriechom, ale aj ku víťazstvám a úspechom. Vtedy sa ešte viac môžeme utvrdiť v konaní dobra.
Vážnu úlohu v tomto môžu zohrať životopisy svätých.

Dnes si spomíname na svätú Agátu. Mnohí jej životopisci píšu o nej priam románovo, že bola krásavica, bohatá, vzdelaná i čnostná, a predsa jej Boh v rodnej Catanii pripravil niečo naviac. Veniec mučeníctva, korunu slávy, vstup do Božieho kráľovstva v krásnom mladom veku. Mohla sa vydať za pohana Quintiniána. Musela by sa však zriecť viery v svojho Boha. To však za žiadnu cenu nechcela, ba ani za cenu vlastného života. Keď ju dajú do rúk skazenej ženy, tá pred sudcom vyhlási:
- Skôr obmäkčíš kameň, ohneš železo, ale túto devu nezlomíš. Skôr ona mňa nahovorí na kresťanstvo, ako ja Agátu na hriech. Hovorí, že stojí na Skale. -
M. Liptovská, Celý rok so svätými, Rím 1988, s. 105

Každá doba je v rukách Božích. Každý a každá z nás sme pozvaní vystúpiť na vysoký stupeň dokonalosti. Ježiš nikoho nevylučuje. Svätosť a dokonalosť je naša osobná vec. Naša odpoveď na Ježišovo oslovenie rozhodne o našej odmene. Spomenúť si na Ježišove slová teraz, je skutočne namieste: „Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a seba samého by stratil alebo poškodil?!" (Lk 9,25).
Nik z nás nepochybuje, že sme povolaní ku svätosti, a práve preto máme mať pred očami Boha. Všetko, čo robíme, zmýšľame, máme zrovnávať s odmenou. Čo mi to osoží pre moju spásu, o čom práve zmýšľam, hovorím, konám? Naša hodnota je v našom vzťahu k Bohu. Mimo Boha je všetko len ako poľný kvet, ktorý dnes kvitne a zajtra ho niet. A práve preto si uvedomujeme, že vyznať svoj vzťah k Bohu je práce tak potrebné, ako aj túžba po večnom živote – odmene.

Aj keď sa máme tu na zemi usilovať reprezentovať na rôznych postoch svoju vieru, teda byť osobnosťami, tým celí a viac všetci sa chceme usilovať splniť to, čo od nás tu na zemi žiada Boha. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012