Meditácia na 08.02.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Hieronym Emiliani, vyznávač, sv. Jozefína Bakhita, panna Mk 10,17-30

NOVINKA č.1

modlitba_memento_sa_opakujuce_lubomir_stancek.jpg

separator.png

Svätec je otvorený vnuknutiam Ducha Svätého
 

Čo nás privádza na dnešnú svätú omšu? Niekto z nás povie, že prichádza prosiť Boha a je to správne. Boh si praje, aby sme ho prosili ako svojho Otca. Ďalší prichádza sa poďakovať. Vďačnosť je hodná odmeny u ľudí a tým viac ju odmieňa Boh. Prichádzame v pokore srdca odprosiť Boha za svoje hriechy. Bohu sa páči kajúcnosť. Spomeňme si na odmenu, ktorej sa dostalo lotrovi, ukrižovanému spolu s Ježišom. Naša účasť tu v chráme môže byť aj prejavom oslavy Boha. Ak cítime niekde vo svojom vnútri potrebu pokloniť sa Bohu, práve vtedy sa nášmu vnútru dostáva ešte viac duchovnej radosti, útechy a ďalších potrebných milostí.

Môže tu byť niekto medzi nami s problémom a podobne hovorí Ježišovi, ako mládenec z dnešného evanjelia: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?" (Mk 10,17).

Mládenec vyriekol slová, ktoré sa dotýkajú sŕdc mnohých z nás. Túžba po večnom živote je častá a aktuálna myšlienka. Mládenec, ako sám hovorí, plní od svojej mladosti predpisy Zákona. Ježiš vidí do srdca mladého muža, a preto bez zbytočných slov mu povie: „Jedno ti ešte chýba" (Mk 10,21). Presne mu siahne na najcitlivejšie miesto, ktorého sa mladý muž nechce vzdať, hoci túži po večnom živote. Keď toto všetko apoštoli vidia, sú prekvapení, a preto sa pýtajú Ježiša, kto môže teda dosiahnuť večný život? Ježiš odpovie dlhšou vetou, ktorá začína jedným výrečným slovom: „Každý" (Mk 10,29). Iný preklad používa slová: „Niet nikoho." Ježiš zomrel za každého z nás a každý z nás môže byť spasený. Každý za seba rozhodujeme o svojej spáse. Ježiš chcel od mládenca len jedno, a to chce aj od nás, aby na prvom mieste v našom živote bol Boh.
A toto je myšlienka na dnešné naše zamyslenie. Sme tu v kostole z rôznych pohnútok. Prvá však musí byť, že chceme Boha milovať nadovšetko. Boh musí mať prednosť pred všetkým ostatným, ako sú veci hmotné i duchovné, putá rodinné i pokrvné a len vtedy nám Boh dá už tu na zemi mnohonásobnú odmenu a raz večný život. Je teraz namieste spýtať sa každý sám seba, či naša účasť nie je nejaké špekulovanie. Boh vidí do nášho vnútra, srdca, Boh sa nedá oklamať. Uvedomujeme si, že čím viac sme ochotní prijať jeho vôľu a plniť ju na prvom mieste, tým viac vlastne sa stávame účastníkmi prisľúbenia z dnešného evanjelia. Tu v kostole je pre nás najvhodnejší čas otvoriť sa Duchu Svätému. Prijímať vôľu Boha cez rôzne znamenia, ako sú: choroba, smrť drahého, pokročilosť veku, oslovenie cez homíliu, alebo slová Písma a túto vôľu uskutočňovať vo svojom živote.

Byť otvorený Duchu Svätému je významná vec v duchovnom živote. Vedieť prijať jeho vnuknutia a rady cez hlas svojho svedomia, veci alebo udalosti zo svojho okolia, je významná duchovná vec.

Svätý Hieronym Emiliani bol z Benátok. Svoje uznanie si získal nielen v rodných Benátkach a okolí, ale aj na celom kresťanskom svete. Čím? Svojou otvorenosťou Duchu Svätému. Nebolo to však jednoduché. Ako vojak a šľachtic túži po sláve, poctách a dostane sa, práve naopak, do zajatia a väzenia. tam v chlade a tme, v nepríjemnom prostredí začína hľadať svoj skutočný zmysel života. Priam zázračným spôsobom sa dostáva na slobodu. A tam? Na čas zabúda na všetko, čo prežil vo väzení. Príde ešte jedno oslovenie od Boha. Práve vtedy vypukne mor. Na uliciach sa vystavujú morálnemu nebezpečenstvu malé dievčatá a chlapci zomrelých rodičov. Hieronym sa ich začína ujímať. Zriaďuje sirotince. Koľko detí zachránil od nešťastí na zemi a od večnej záhuby! Keby nebol počul výzvu boha vo svojom svedomí, dnes by sme okrem toho, čo vykonal, nemali patróna sirôt.

Boh hovorí aj ku nám. Koľkokrát už prehovoril! Koľkokrát sme boli rozhodnutí začať nový život, ale po chvíli sme začatú cestu odmietli. Zabudli sme na plány, predsavzatia, skutočnú hodnotu duchovného života. Aké je to nádherné gesto od Boha, keď nám aj teraz dáva príležitosť uskutočniť to, čo sme sa rozhodli vykonať pre spásu svojej duše. Aké je to úžasné, keď cítime oslovenie Ducha Svätého a odpovedáme tak, ako si to praje Boh.

Prosme dnešného patróna, aby nám sprostredkoval milosti vytrvať v bdelom stave srdca pri Bohu. Nech je náš úmysel dnešnej svätej omše prosbou, vďakou, odprosením a poďakovaním. V prvom rade sa chceme utvrdiť vo vernosti k Bohu a zostať verní vnuknutiam Ducha Svätého. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012