Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 12.02.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Benedikt Aviánsky, opát | Mk 7,31-37

separator.png 

Ježišova pomoc
 

Kto z nás by nepoznal veci, ktoré sa udiali po hriechu prarodičov. Spoznali opak toho, čo im diabol v podobe hada sľuboval. Sľúbená radosť sa zmenila na bolesť. Následky pre každého z nás sú ťažké. A predsa, keď Boh prichádza na svet ako Boží Syn, chce ľuďom pomôcť v ich ťažkom položení.

A to spoznávame pri uzdravení hluchonemého. Vtedy sa ozvali hlasy o Ježišovi: „Dobre robí všetko: hluchým dáva sluch, aj nemým reč" (Mk 7,37).

Keby bol Ježiš zostal medzi nami a neodišiel by k Otcovi, nemohol by naraz byť všetkým tak blízko. Keď však odišiel k Otcovi, prisľúbil nám Ducha Svätého a cez Ducha Svätého spoznávame nielen blízkosť Ježiša, ale aj význam a časovosť jeho slov.
Ježiš nikdy neurobil nič zbytočne. Jeho správanie je oslovením aj dnes. Hluchonemotu môžeme prirovnať ku stavu duše po spáchaní ťažkého hriechu. Čo sa vtedy stane s dušou vieme. Duša nie je v stave priateľstva s Ježišom. Potrebuje sa pozbaviť tohto žalostného stavu. Vieme, že okrem Ježiša nik nemôže odpúšťať hriechy. Ten ustanovil pre túto činnosť lásky kňazov. Každý kresťan má však svojimi modlitbami a obetami prosiť Boha v takom veľkom spoločenstve za všetkých bratov a sestry. Teda spoločenstvo svätých zohráva tú vec, o ktorej dnes čítame: „Priviedli hluchonemého" (Mk 7,32). Sviatosť sa deje v ústraní. Kňaz sa nemusí prstom dotýkať uší, slinou sa nemusí dotýkať jazyka. Toto všetko sa deje na slovo kňaza, ktorý zastupuje Krista: „Effeta!" – „Otvor sa!" Neuvoľňuje dnes tým jazyk, pretože človek i tak predtým rozprával a jeho uši tela boli zdravé, ale jedná sa o duchovný sluch, keď človek spáchaním hriechu prestáva byť schopný počuť hlas Boha v takej kvalite a miere, ako tomu je v priateľstve s Bohom. Rovnako ústa získavajú viac zásluh, keď je človek v priateľstve s Bohom. Ak sa modlíme s hriechom v duši, modlitba stráca na účinnosti. Ježiš zakazuje hovoriť o svojom počínaní len preto, lebo neprišla ešte jeho hodina, ešte nezomrel na kríži a nevstal z mŕtvych.

Nikto z nás nepochybuje o účinnosti a sile priateľstva s Ježišom. A v tomto nás chce utvrdiť Cirkev dnes, keď nám dáva čítať túto perikopu evanjelia. Ježiš prejavuje svoju moc aj dnes. Nielenže nám sľúbil pomoc, ale nám ju aj preukazuje, a to sa deje cez sviatosti.
Sviatosť zmierenia je pre nás veriacich týmto textom ešte viac spropagovaná. Kde môžeme nájsť tak účinnú pomoc, ako práve v tejto sviatosti? Keď vieme pravidelne siahnuť za mydlom a oceníme jeho účinky, tým viac je cennejšia táto sviatosť pre náš duchovný a spoločenský život.

Aj ten človek, ktorý neprejavuje lásku svojmu okoliu a keď spozná lásku a pomoc od iných, vie sa zmeniť. Tým častejšie a viac si my kresťania máme všímať lásku a pomoc od Krista.
Zvykne sa medzi nami povedať; unikol som hrobárovi z lopaty, o vlások som sa vyhol smrti, znova som sa narodil a podobne. Vtedy sa na niekoľko dní zmeníme.
Stáva sa však, že časom zabúdame, čo sme zažili, čo sa nám prihodilo. A toto sa deje nie iba v spoločenskom dianí, ale aj v duchovnom. Koľkokrát sme sa tešili z odpustenia hriechov, z čistej duše, nového priateľstva s Ježišom? Ako rýchlo sme sa však vrátili k pôvodnému spôsobu života, hriechom, priateľstvám, veciam, ktoré nás odviedli od Ježiša. Čo myslíte? Strpí nám takéto správanie Pán Ježiš stále?

Jedna perlička zo života svätého Benedikta nám môže v niečom pomôcť.

Raz sa nechtiac ocitol v hlbokej vode. Stačil si uvedomiť, že je s ním koniec. A predsa ho zachránili. On však na tento okamih nikdy nezabudol. Často si ho pripomínal a zmenil svoj život, ktorý bol dovtedy nasmerovaný na iné hodnoty, ako bol Boh.

Ježiš nám preukazuje svoju pomoc. Nebolo by správne, keby sme túto pomoc, napr. vo sviatosti zmierenia, brali ako všednú vec, či praktiku v našom živote. Dnes si teda môžeme odniesť túžbu vždy pristupovať dobre pripravení ku sviatosti zmierenia, ochotní meniť a napraviť svoj život, ale tiež vedomí si toho, akej veľkej milosti sa nám dostáva cez túto sviatosť.

Vieme, že sa už nebude opakovať „rajská udalosť". Už máme odpustený dedičný hriech. A práve preto nepokazíme si svojím hriechom priateľstvo s Kristom a nezatvoríme si bránu tam, kde nás predišiel Ježiš svojím telesným odchodom zo zeme. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012