Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 15.02.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Faustín a Jovita, mučeníci | Mk 8,11-13

separator.png
Pôst nezáleží od kvantity, ale od kvality. Nezáleží, koľko si odrieknem mäsa či sladkostí, ale záležať bude - ako prežijem tento čas, a ako sa budem snažiť zlepšiť, prehĺbiť môj vzťah s Kristom a rodinou. - Ľubomír Stanček -

separator.png

Nesprávny pohľad na svätcov
 

Nie je správne, keby sme niekoho násilím nútili k niečomu. Tým viac je to nesprávne v duchovnom živote. Keďže však rozprávame o svätých a svätosti, je potrebné nie násilne, ale s prosbou povedať, aby sme sa na svätých pozerali vo svojom vnútri pod vplyvom nejakých v minulosti publikovaných životopisoch. Áno, často sa stávalo v minulosti, že svätí boli predstavovaní priam rozprávkovo, neskutočne. Ich život sa podáva tak, akoby nežili na zemi, nemali problémy, ťažkosti a už tu na zemi boli svätí. Tu si musíme pripomenúť, že svätí sa nikdy na zemi počas svojho života nepokladali za svätých. Aj keď ich rukami a na ich príhovor sa diali skutočne zázraky, robili všetko preto, aby zostali v anonymite. Čím viac rástli v láske ku Kristovi, tým viac rástli v pokore. To, čo konali, nebolo pre obdiv, chválu alebo pocty, ako konali práve naopak farizeji.

Pán Ježiš na adresu farizejov povedal: „Prečo toto pokolenie žiada znamenia? Veru, hovorím vám: Toto pokolenie znamenie nedostane" (Mk 8,12).

Svätci sa stali veľkými tým, že napodobňovali Pána Ježiša. Ježiš žije tichým životom v skrytosti. Jeho život však nie je nečinný. Žije v stálej blízkosti s Otcom. I keď prijal prirodzenosť človeka, bol stále Boh, a predsa jeho príklad modlitieb, keď strávi dni v tichu a noci v bdení, nie je zbytočný.
To je prvá vec, aby sme pochopili svätých. Aj oni majú svoje telesné potreby, a predsa ich podriaďujú duchovným. V láske ku Kristovi idú tak ďaleko, že potrebám duše podriaďujú potreby tela. To znamená, že pristupujú ku svojmu telu ako ku daru, ktorý im má pomôcť osláviť Boha tu na zemi. Tak plnia slová, že telo je chrám Ducha Svätého. Stalo sa, že počínanie mnohí nepochopili, prípadne sa nad ich životom a prístupom k nemu pohoršili. To však len tí, a preto, že neboli schopní prijať a pochopiť ich zmysel života. Svätí si nezakladali na sebe aj preto, lebo veci pozemské bez Ježiša nemali hodnotu a ich hodnota bola získať večný život.

To však neznamená, že nevyužívali dary a schopnosti, ktoré dostali od Boha. Nezakopali ich ako človek z podobenstva. Keď však dostali päť talentov, snažili sa získať ďalších päť. Keď dostali tri, tak rovnomerne svojim talentom chceli získať nové.
Preto medzi svätcami máme dnes lekárov, inžinierov, vedcov a podobne. Aj svätci nejeden raz cítili bolesť svojho tela. A to nielen mučeníci, ktorí zomierali usmiati, spokojní ako napr. Tomáš Morus, ale cítili i ťarchu pudov, zvádzanie tela a dokázali zvíťaziť. Spomeňme si na sv. Augustína, sv. Margitu Kortonskú alebo na sv. Martina Talbota.
Svätosť nikdy nebola rezervovaná len duchovným, biskupom, kňazom a rehoľným sestrám. Keď ich máme viac, tak to len preto, že mali primeranejšie prostredie. Koľko zasvätených osôb však svätými nie sú. Mnohí v túžbe po dokonalosti nepohŕdali manželstvom, ale volili si duchovný stav, preto lebo videli, že v tomto stave môžu skôr získať lásku ku Kristovi a vyhnúť sa zvodom sveta. Toto však máme pochopiť, a nie odsudzovať. Každý je predsa strojcom svojho šťastia.

Svätosť sa dotýka aj nás. Nám tiež patrí výzva: „Preto sa posväťte a budete svätí" (3 Moj 20,7). Výzva je adresovaná mladým i starým. „... váš čas je stále tu" (Jn 7,6). Áno, náš čas je čas milosti. Nikto z nás nemá tento čas premárniť. Ježiš zomrel za všetkých. Čo na tom, že som ako jedinec kvapka v mori, keď vieme, že Boh o nás vie?

Kto vie o dnešných svätcoch – svätom Faustínovi a svätej Jovite niečo povedať? Boh však vie, že títo manželia dokázali splniť svoje poslanie, ktoré im zveril Ježiš. Ich mučenícka smrť za Krista je toho dôkazom. Smrť ich nerozdelila. Ich prísaha vernosti v dobrom i zlom sa im stala vzpruhou, že sa vedeli tak povzbudzovať, že ich nerozlúčili ani muky.

Pozrite, manželia, či to nie je na zamyslenie a oslovenie aj pre vás? Pravá láska nie je len v bezstarostnom živote, vo chvíľach šťastia, ale pravú lásku možno spoznať v krížoch a v ťažkostiach. Manželstvo je ťažká vec, ale aké je to krásne, keď si manželia vedia pomôcť, keď jeden druhému je ochotný podať ruku na cestu ku Kristovi. Dnes môže každý z manželov prosiť dnešných svätcov o pomoc, príhovor. A to aj tí, ktorých partner nestojí o duchovný život. aj oni majú dušu a je potrebné aj túto dušu zachrániť. Mnohí totiž hovoria nesprávne, keď tvrdia, že v manželstve nie je možná svätosť. Boh dáva každému svoje milosti, teda i manželom, len je potrebné o ne prosiť.
Prosme dnes všetci za svätosť, zvlášť v manželstvách. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012