Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 25.02.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Valburga | Lk 9,22-25

separator.png

Pre nás kresťanov môže mať pôst správne ovocie aj v tom, že sa stíšime, vezmeme, že vojdeme do svojej izby, kde viac času a priestoru dáme Bohu, kde Boh od nás dostane prvé a najčestnejšie miesto. - Ľubomír Stanček - 

separator.png

Pomoc iným
 

Stalo sa skutočne peknou tradíciou – využiť pôst na svoje posvätenie. Štyridsať dní nie je tak málo. Týmto číslom sa v dejinách Židov označovali mimoriadne udalosti. Tých štyridsať dní, ktoré sú pred nami, môžeme využiť nielen na svoje posvätenie, ale tiež na duchovné obohatenie niekoho z nášho okolia. Tomu dotyčnému to nemusíme povedať, ale môžeme čo najviac milostí získať pre jeho dušu.

K tejto peknej myšlienke nás môžu priviesť slová dnešného evanjelia: „Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho" (Lk 9,24).

Ježiš svojím príchodom na svet, svojím životom a účinkovaním dokázal, akú veľkú úctu má k duši človeka. Celý jeho život tu na zemi je jedna túžba, ktorú vyjadril slovami: „Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený" (Jn 10,9). Jozefovi o Ježišovi anjel povedal: „... lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov" (Mt 1,21).

Ježiš posiela apoštolov do sveta, aby všade ohlásili jeho slová. Posiela ich učiť ľudí radostnej zvesti – Evanjelia. Na apoštoloch vidíme svoj vlastný problém. Dozrieť celý v láske ku Kristovi. Na konci života plnia sa na nich Ježišove slová. Zomierajú pre Krista, keď urobili všetko pre Krista. Zomierajú, aby mohli večne žiť.
Ježišove slová, ktoré sa na začiatku zdajú neuskutočniteľné, stávajú sa skutočnosťou v praxi, čo dokázali mnohí po apoštoloch a k čomu nás pozýva tohoročný pôst.
Pomôžeme aj iným dostať sa bližšie ku Kristovi. Dnes svet nepotrebuje slová, ale príklad. Dnes svet netúži po slávnostnej viere ako sú cirkevné slávnosti, ale po viere, ktorá oslovuje všedným dňom.
V pôstnej dobe je zvlášť pre nás potrebné predstaviť Krista, ktorý lásku prejavuje vrcholom – smrťou nie za priateľov, ale za nepriateľov, teda za nás hriešnikov. Pomôcť ľuďom dostať sa zo zvykových slabostí, pomôcť ľuďom žiť plnšie svoj život bez výčitiek svedomia, bez smútku a strachu zo zatratenia.
Tento čas môžeme tak pochopiť, že počas všedných dní budeme pozerať ku Kristovi na kríži a prosiť za nich, že budeme pri svätých omšiach a svätom prijímaní klásť ich na paténu, do výšky. Keď sa nám naskytne príležitosť zaprieť sa, urobiť dobrý skutok, že to urobíme za nich, pre spásu ich duše, pre ich večný život.

Nepochybujeme, že takýto pôst sa páči Bohu. Bohu záleží na každej duši. V tejto snahe nám môže byť veľkým povzbudením aj dnešná svätica – Valburga.
V starej germánskej mytológii sa vyskytujú takzvané Valkýry. Boli to služobné boha vojny a víťazstva Ódina. Jedna z nich sa volala Valburga, čo sa dá preložiť ako „zberateľka mŕtvol". Jej úlohou bolo po bitkách pozberať duše mŕtvych hrdinov a priniesť ich do Valhaly, čo bol raj hrdinov.

V Nemecku sa toto meno milosrdnej Valburgy rozšírilo aj medzi kresťanmi. Zvlášť ho preslávila Valburga, ktorej otca – sv. Richarda – sme si už spomínali 7. februára. Spomínali sme si aj jej dvoch bratov, ktorí pôsobili na území dnešného Nemecka. Aj ona sa vybrala už ako misionárka za nami. Šíri kresťanstvo nielen tým, že stavia a organizuje práce okolo kláštorov, ale aj svojím príkladom. Boh jej príklad a snahu pomôcť iným už tu na zemi odmietal zvláštnymi milosťami. Snažila sa iným pomôcť nielen modlitbou, ale i materiálne.

Jej život je oslovením aj pre nás. Nájsť a priviesť aspoň jednu dušu k Bohu, ktorá je mŕtva, žije v hriechu. Naše modlitby a náš kresťanský život v tomto pôstnom čase tak nájdu ešte väčšie požehnanie. Bohu spôsobíme radosť, sami si získame mnoho zásluh aj iným pomôžeme spasiť si dušu.

Valburga to robila v tichu a nenápadne. Píše sa o nej, že keď sa jeden šľachtic pri chorobe svojej dcérky rúhal Bohu, ona sa celú noc modlila. Ráno ticho, bez doprovodu ako neznáma žena prichádza do domu šľachtica. Zúrivé psiská nezaštekali, ale privinuli sa k jej nohám. Ona dotykom ruky vracia zdravie a život dievčaťu a ticho odchádza.

Bohu sa páčia tiché obety. Vieme, že kto si takto počína, ten si nehľadá slávu, pocty a uznanie tu na zemi, ale pripravuje si odmenu u Boha. A toto zamyslenie na začiatku pôstu stojí za to, aby sme dali odpoveď.

Týchto štyridsať dní sa nám zmení na naše väčšie posvätenie a zároveň tú najkrajšiu pomoc druhým po výzve z dnešného evanjelia. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012