Meditácia na 26.02.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Viktor, pápež; Alexander; Margita Kortonská | Mt 9,14-15

separator.png

Ovplyvňuje ma Ježiš nejakým spôsobom prostredníctvom svätej omše, modlitby alebo čítania Písma? Funguje prísľub, že môžem počuť Boží hlas, a že ma to môže zmeniť? Možno prežívame nebývalé šťastie, pokoj, či radosť - obzvlášť po prijatí Eucharistie. Alebo nás vnútorná sila vedie k preukazovaniu väčšej lásky v rodine, rastie v nás túžba slúžiť Bohu, či už vo farnosti, alebo v spoločenstve. Nepodceňujme tieto pocity! Ježiš koná mnohými spôsobmi a čím ochotnejšie mu odpovieme, tým skôr zažijeme jeho Lásku. - Ľubomír Stanček - 

separator.png

Pôstna doba a víťazstvo
 

Viackrát som šiel na športové podujatie len preto, aby som sa nenápadne mohol pozerať do tvárí športových fanúšikov a tiež všímať si radosť v ich správaní pri víťazstve ich klubu. Totiž vo chvíli, keď prežívajú radosť z gólu, zabúdajú na všetko vo svojom okolí; na ťažkosti, starosti, nepríjemnosti, neúspech... Ich radosť je však len krátkodobá a vlastne nič dlhodobejšie im v živote v oblasti šťastia neprinesie. A predsa vedia toľko rozprávať o jednotlivých častiach hry, tak pred zápasom, ako aj po ňom.
Ako dobre by bolo vziať si z nich príklad v duchovnom živote!

Jánovi učeníci robia Ježišovi výčitku: „Prečo sa my a farizeji často postíme, a tvoji učeníci sa nepostia?! (Mt 9,14).

Dlho, veľmi dlho sa pripravoval vyvolený národ na príchod predpovedaného Mesiáša. Mesiáš-Ježiš prišiel. Národ však svojho Boha neprijal. To preto, lebo si ho predstavovali celkom ináč. Ich predstava o Vykupiteľovi bola pomýlená. K tomu ich zviedli vodcovia národa. Vysoko duchovné zamenili za pozemské. Ježiš prišiel, aby ľuďom daroval nie slobodu od okupantov – Rimanov tu na zemi, ale slobodu – večný život. Preto v tomto duchu dáva odpoveď na otázku protivníkom. Kto žije v spojení s Bohom, ten sa nemusí postiť. Kto zradí, opustí Krista, vtedy začína to, čo robia v národe Židov mnohí. Ježiš sa prirovnáva k ženíchovi. Apoštoli žijú s Ježišom, preto im neprislúcha tvrdý život.

Ježiš nás vykúpil a spasil. Udialo sa to bez nás. Boh nás vykúpil, ale my sa musíme prihlásiť k jeho vykúpeniu. ako? tým, že vedome a dobrovoľne sa zriekneme zla a rozhodneme sa pre víťazstvo nad hriechom. Boh nikoho nenúti. On urobil všetko, teraz čaká na nás. Teraz sa plnia Jeho slová. Keď spoznávame hriech, čiže keď odchádzame od Ježiša, máme sa postiť. Teraz máme robiť všetko pre odprosenie, zahladenie, odpustenie našich hriechov.
Pôstna doba pre neveriaceho človeka sa ničím nelíši od iných dní, či týždňov roka. Veriaci kresťan, ktorý pozná svoju slabosť, tomu tieto dni sú mementom k zmene svojho života. Tento čas je časom návratu márnotratného syna, či okamih dať sa vziať na ramená Kristovi ako zablúdená ovečka. Ježiš však rešpektuje našu slobodnú vôľu. Preto je tak potrebné a v tomto čase správne, uvedomiť si potrebu zvíťaziť nad sebou samým, nad svojím hriechom.

Pôstna praktika nemôže byť chápaná len v telesnom obmedzovaní sa dovolených a príjemných vecí, ale tiež je to chvíľa rázneho a zásadného prístupu k zmene svojho života. Dnes máme viac tých, čo nás chcú osloviť. Pápež Viktor aspoň svojím menom, čo v preklade znamená „víťaz". On svojím životom zvíťazil nielen sám, ale aj iným ukázal cestu k víťazstvu.

Margita Kortonská je praktickejším vzorom nášho oslovenia. Je mladá a krásna. Ako hrdé a pyšné dievča, ktoré chce žiť a užiť si, nadviaže kontakt s Arzéniusom, s ktorým žije deväť rokov v hriešnom vzťahu. Po jednej poľovačke sa jej priateľ nevrátil. Pes ju privedie k jeho mŕtvole. Jeho tvár, zohyzdená diviakom, jej otvára oči a nielen ústa, ale aj jej srdce volá: - Pre toto som opustila Boha?! –
Mení svoj život. Chce zvíťaziť nad sebou. Tých deväť rokov však v nej zanecháva stopu. Návyky, zvyky, mäkký život, pohodlie sa po čase ozývajú. Ale ona si chce zachrániť dušu. Čo ju to stojí námahy! Ona sa však nerozhodla na chvíľkové víťazstvo. Chce si spasiť dušu. Je tvrdo skúšaná. Jej kajúcnosť sa však páči Bohu. Margita dôveruje v pomoc Božiu. Ona sa chce vrátiť a Boh túži objať ju.
Alexander dokazuje svoju lásku ku Kristovi na inom bojisku. V Cirkvi sa rozšíri ariánsky blud. Alexander na Prvom sneme v Nicei roku 325 stavia sa ako verný učeník Kristovho učenia proti Ariánovi. Spolu s Atanázom dokážu vyvrátiť bludné učenie o božstve Ježiša Krista. Zvíťazil, pretože sa dal celý do služby Krista. To znamená – žil stále s Kristom. Žil v milosti posväcujúcej, žil bez hriechu. A toto žiada Ježiš aj od nás v dnešnej dobe. Ježiš chce naše víťazstvo nad hriechmi.
Margite stačil pohľad na zohyzdenú tvár toho, s ktorým urážala Boha. Alexander sa nebojí vylúčiť z Cirkvi toho, ktorý sial zlé semeno viery o Kristovi.

Čo žiada Kristus odo mňa? Viem to? Čo chcem pre svoju spásu urobiť v takomto čase? Chcem to odkladať na budúci rok?

Pozrite do očí človeka, ktorý má v srdci Boha. Do očí otca, dieťaťa či dospievajúcej slečny. Je tam viac ako v očiach športových fanúšikov. V očiach svätých je nebo. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012