Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 03.03.2013

 
MEDŽUGORIE - KRÍŽOVÁ CESTA

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Kunigunda, rehoľnica | Lk 11,29-32

separator.png

Veriť v ukrižovaného Syna znamená vidieť Otca, znamená veriť, že vo svete jestvuje láska, a že je mocnejšia než akékoľvek zlo, do ktorého je zapletený človek a celé ľudské pokolenie i svet. - Ľubomír Stanček - 

separator.png

Znamenie svätých
 

Ťažko, veľmi ťažko, by sme si vedeli predstaviť život bez niektorých vecí. Šofér bez dopravných značiek, kuchár a cukrár bez cukru aj receptov, odborníci v zlievarenstve bez technológa, ďalší bez technického postupu a všetci bez návodov, pokynov, noriem.
V dnešnom kresťanskom živote však musíme konštatovať, že je citeľný nedostatok úcty ku svätým. Aj keď ich neurážame, nepodceňujeme, ale zanedbávame ich pomoc.

Aj keď kráľovnú z juhu nepokladá Cirkev za svätú, predsa Pán Ježiš na jej príklade nám chce niečo pripomenúť: „Kráľovná z juhu vystúpi na súde proti mužom tohto pokolenia a odsúdi ich; lebo ona z končín zeme prišla počúvať Šalamúnovu múdrosť – a tu je niekto väčší ako Šalamún" (Lk 11,31).

Zástupy, tlačiace sa okolo Krista po prvých zázrakoch, žiadajú si vidieť ďalšie znamenia a zázraky. Ježiš však neprišiel na svet preto, aby jeho učenie spočívalo na zázrakoch, na viditeľných veciach, ale na zmene vnútra človeka, na prijatí Boha ako svojho Pána.

Ježiš žiada zmenu v zmýšľaní. Táto zmena môže priniesť aj vonkajšiu zmenu. Jonáš to dosiahol kázaním u Ninivčanov. Ježiš chce túto zmenu od ľudí: Uveriť jeho učeniu a pod vplyvom jeho učenia zmeniť aj svoj život. Zástup sa s Ježišovým správaním nestotožňuje, a preto poukazuje na kráľovnú, ktorá prišla počúvať Šalamúna. Ježiš poukazuje na seba, že on je väčší ako Šalamún. Tým jasne hovorí o potrebe viac si všímať jeho učenie. Kto bude jeho učenie brať tak, ako v Ninive kázanie Jonáša, zachráni sa.

Nepochybujeme, že Ježiš chcel a chce našu spásu. I napriek dobrej vôli cítime množstvo svojich slabostí. Dávame sa zviesť jeden druhému od Boha, páchame čo nechceme, cítime svoju slabosť. V čom spočíva naša múdrosť? V čom máme byť podobní kráľovnej zo Sáby? Mať čas a naučiť sa počúvať nie svoju vôľu, ale naučiť sa na príklade iných svoj život prežiť plnšie, užitočnejšie a krajšie. V tomto čase pôstu je to čas skvalitnenia duchovného života, keď vedome a dobrovoľne sa zriekame hlučných zábav, keď si vieme odoprieť pozeranie televízie. A práve tento čas môžeme a máme využiť na svoje posvätenie a obohatenie, na svoj duchovný vzrast.

Nie je na škodu siahnuť po tieto dni po knihe s hlbším obsahom. Kto naň nestačí, tak môže siahnuť po životopise svojho svätého patróna, prípadne si znova prečítať životopisy svätých, ktoré si už snáď čítal, nájsť si novú inšpiráciu ich nasledovať, prípadne sa rozhodnúť k určitej, podstatnej zmene života.
Dnes v kalendári máme dve trojky a dnešná svätica nás môže osloviť jej troma korunami.

Kunigundu rodičia nanútili do manželstva. Henrich ju má nielen rád, ale postupne v nej objavuje svoju veľkú oporu. Vieme, že manželstvo je len vtedy platné a dovolené, keď manželia si dajú všetko. Je však jedna výnimka. A túto výnimku využila aj Kunigunda a jej manžel Henrich. Zložia sľub čistoty v manželstve, že budú žiť ako brat a sestra. Čo ich k tomuto viedlo? Väčšia láska k Bohu a ťažkosti života, ktoré mali zobrať na seba.
Tak Kunigunda nosila na hlave tri koruny. Stala sa nemeckou kráľovnou, rímskou cisárovnou a tŕňovú korunu nosila pod závojom rehoľnej sestry pätnásť rokov. Rehoľnou sestrou sa stala po manželovej smrti. Bola však aj vernou manželkou. Sprevádzala manžela na jeho ťažkých cestách, keď budoval mier a pokoju. Znášala s ním nepriazeň ciest a vzdialenosť od domova. Zriekla sa vlastných detí, ale stala sa matkou mnohých, keď pod jej vedením sa budujú nemocnice, útulky, keď sa sama skláňa nad zomierajúcimi, hladujúcimi... Po smrti manžela kladie kráľovskú korunu na oltár a prijíma jednoduchý závoj rehoľnej sestry. Od dnešnej svätice sa môže učiť čnostiam, dospievajúce dievča, žena matka i rehoľná sestra.

Nepochybujeme, že svätí sú nám znamením. Oslovujú nás. Hoci žili v odlišných okolnostiach a dávno, predsa sú nám znamením, že sa vedeli zjednotiť s Bohom, a to aj tam, kde ich Boh postavil. Slobodná žena má svoje miesto celkom inde ako vydatá, alebo rehoľná sestra. Od slobodnej sa žiada celkom iné ako od vydatej, či rehoľnej sestry. Každá má svoje poslanie. Od každej Boh žiada múdrosť života vyplývajúcu z jej postavenia. Nemôže závidieť slobodná vydatej a vydatá rehoľnej sestre. Každý stav dostáva svoje milosti. Každý stav bude Boh osobne súdiť. Múdrosť jedného stavu môže obohatiť iný stav. A tak rehoľná sestra má byť vzorom slobodnej a vydatej, a naopak. Boh, ku ktorému stavu volá, dáva aj svoju milosť.

Šofér potrebuje značky, kuchár recepty a my kresťania vzory svätých. Šofér často siahne po vyhláške, kuchár po kuchárskej knihe a kresťan by nemal siahnuť po životopisoch svätých? Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012