Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 10.03.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Makarius I. Jeruzalemský, biskup | Lk 15, 1-3. 11-32

separator.png

Márnotratný syn, závistlivý brat, ale aj milosrdný otec žije v každom z nás. Často sa sami správame ako nedospelý mladší brat, ktorý nedbá na dobro zvyšku rodiny a ide si slepo za svojim egoizmom. Vtedy je dôležité, aby nám niekto otvoril oči a pomohol sa vrátiť k Otcovi.- Ľubomír Stanček - 

separator.png

K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi." Preto im povedal toto podobenstvo: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.` A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.` I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: ‚Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.` Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.` A začali hodovať. Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.` On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: ‚Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.` On mu na to povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.`"

separator.png

Otcova láska je nad Otcovou spravodlivosťou
 

Raniero Cantalemessa, pápežský kazateľ, dominikán, vyslovil myšlienku: „Kráľ si môže uvedomiť svoje „ja" v konfrontácii so svojimi poddanými, dieťa si seba uvedomuje vo vzťahu s rodičmi, občan v kontakte so štátom. Avšak, akú nekonečnú hodnotu získa „ja" v okamihu, keď sa jeho mierou stane Boh." A práve o mojej hodnote vo vzťahu k Bohu hovorí dnešné evanjelium cez obraz otca a jeho syna. „Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám je tvoje" (Lk 15,31).

To sú slová, ktorými odpovedá otec svojmu staršiemu synovi, keď on otcovi vyčíta, že po mnohoročnej službe, vždy poslušný otcovým príkazom, nedostal nikdy ako prejav vďaky ani len kozliatko, aby sa mohol zabaviť so svojimi priateľmi. Starší syn svoj vzťah k otcovi vníma na princípe výmennej spravodlivosti, čo je iste správne, veď syn svojou prácou a úsilím vracia otcovi jeho starostlivosť. A iste je normálne, keď očakáva zdedenie majetku po otcovi. No vo vzťahu staršieho syna k otcovi ešte niečo chýba, niečo podstatnejšie, chýba mu láska. Starší syn nemal chuť a snahu odísť od otca, ako jeho mladší brat, netúžil po slobode a nezávislosti. To, po čo túžil, a čo určitým spôsobom mal, bolo že to, čo teraz robí pre otca, raz bude jeho. Mal pred očami otcov majetok a svoj vzťah k otcovi vnímal, ako vzťah výmennej spravodlivosti. Je však urazený a dotknutý, keď otec voči svojmu mladšiemu synovi, ktorý mu prehýril majetok, neuplatnil vzťah spravodlivosti. Očakával by, že otec mladšieho syna prijme ako sluhu. „Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám je tvoje" (Lk 15,31). Otec v tejto svojej odpovedi staršiemu synovi dáva jasne najavo, že pred spravodlivosťou má v jeho srdci prvé miesto láska, láska Otca k synovi. Staršiemu synovi neodpovedá: „Veď všetko, čo ja mám, je tvoje", ale svoju odpoveď začína slovami: „Syn môj, syn môj, ty si stále so mnou". Pre milujúce srdce otca je najdôležitejšie, že má syna, že má svojho syna, ktorého miluje a je stále s ním. Otec dáva svojmu staršiemu synovi najavo, že je synom, je pri milujúcom otcovi a v otcovej láske má aj všetko to, čo otcovi patrí.

Prežívame pôstny čas a liturgia, modlitby a častejšie i kázne majú kajúci charakter. Viac a intenzívnejšie si uvedomujeme svoju hriešnosť, neveru a nevďačnosť voči Bohu. No všetko toto by bolo niečím absurdným, keby sme nemali pred očami Boha, Otca, ktorý nás miluje. Boh ani voči nám neuplatňuje vzťah spravodlivosti a ani my nesmieme svoj vzťah voči Bohu vnímať ako výmennú spravodlivosť. Chceme žiť sväto, spravodlivo a bez hriechu nie preto, aby nám Boh raz za to dal nebo. Ale chceme žiť sväto, spravodlivo a bez hriechu preto, že Boh nám vo svojej láske nebo už daroval, pretože nás miluje, sme jeho milované deti. Starší syn nevidel otcovu lásku, medzi ním a otcom stál majetok. Aj našim očiam pri pohľade na lásku Boha Otca, niekedy niečo zacláňa. Buď sme to my sami, naše záujmy, starosti, práca alebo i šťastie a úspech, naša falošná istota. Mladší, márnotratný, syn len vďaka tomu, že stratil všetko, mohol objaviť otcovu lásku a v nej opäť nájsť všetko, čo stratil. Iba keď strácame pôdu pod nohami, akúsi životnú istotu, iba vtedy obraciame svoj pohľad k Bohu, vtedy sa podobáme mladšiemu synovi. Zostaňme pri Bohu ako starší syn, ale ako mladší syn všetko strácajme.

Makarius I. Jeruzalemský ako biskup pomáha hľadať kríž svätej Helene, matke cisára Konštantína Veľkého. Slúži veriacim tak, že s jeho pomocou sa stavajú baziliky v Betleheme i na Kalvárii. ...A my?

Študenti z univerzity dostali na konci týždňa za úlohu dlho a úprimne objať svojho otca. „Ja to nemôžem urobiť," zaprotestoval jeden, „môj otec by umrel." „A napokon," povedal iný, „môj otec vie, že ho mám rád." „Tak je to ľahké," povedal profesor. „Prečo by si to neurobil?" V pondelok všetci prekvapení rozprávali o svojich zážitkoch. „Môj otec sa rozplakal!" povedal jeden. A druhý: „Zvláštne. Môj otec sa mi poďakoval."

Možno, že sa podobáme mladšiemu synovi, ako on sme v živote pocítili stratu a objavili sme lásku Boha. Možno, že sme ako starší syn, máme vo vzťahu k Bohu Otcovi svoju skreslenú predstavu, plníme si svoje náboženské povinnosti a čakáme na oplátku za to nebo. Študenti objali svojich otcov a úprimne im tak prejavili svoju lásku a vďačnosť. Postavme sa i my pred Boha Otca a uvedomme si, že sme Bohom milovaní synovia a Bohom milované dcéry. Usilujme sa odstrániť všetko to, čo nám bráni vidieť lásku Nebeského Otca. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012