Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 27.03.2013

Meditácie Ľubomíra Strančeka

Streda Veľkého týždňa; sv. Nikodém | Jn 8,21-30

separator.png

Pán Ježiš pripravuje svojich učeníkov aj na väčšie kríže, ako je pôst. Pripravuje ich na utrpenia, prenasledovania, a dokonca i na mučenícku smrť. A k tomuto stupňu hrdinstva a mravnej výšky sa nemožno dostať bez každodenného sebazáporu. Vieme, že ľudia, ktorí dokážu trpezlivo znášať kríže, ťažkosti a choroby svojho života, dokážu viac, ako sa zrieknuť mäsa, postiť sa. Vedieť sa ovládať, kontrolovať, zvíťaziť nad sebou samým je predsa skutočné víťazstvo.
- Ľubomír Stanček - 

separator.png

Kto som?
 

Je známe, že mnohí vo svojom kríži nachádzajú cestu k Bohu. Sú takí, čo len krátkodobo, ale väčšina natrvalo. Hodiny pripútaný na lôžko, hodiny hodnotenia dovtedy prežitého života, hodiny prehodnocovania názorov, postojov, vzťahov. Človek vtedy spoznáva, čo dovtedy nedocenil, ale tiež aj podcenil. Uvedomuje si v inom svetle svoje bytie a viac spoznáva seba, kto je.

Farizeji sa pýtajú v evanjeliu Ježiša: „Kto si ty?" (Jn 8,25). Ježiš sa predstavuje učiteľom a vodcom národa. Vidia jeho skutky, počujú jeho slová a ostávajú chladní. Ježiš hovorí o svojom poslaní. Boha nazýva svojím Otcom. Predstavuje sa ako Boží Syn. Rozpráva o svojom Otcovi. Nechápu, nechcú pochopiť, ostávajú zatvrdliví, nie však všetci. Ján apoštol, ktorý je svedkom udalosti, píše: „Keď to hovoril, mnohí uverili v neho" (Jn 8,30). Na krížnych cestách, ale aj vedľa ciest, na cintorínoch, vežiach kostolov je mnoho krížov. Prechádzame popri nich a aký rozdielny je náš vzťah ku nim. Sú nám ľahostajné, nič nám nehovoria, berieme ich ako vec, ktorá sa nás priamo netýka. Ale Nikodém, jeden zo židovskej veľrady, sa pre nás stáva mementom. Tajne pod rúškom tmy, prichádza za Ježišom. Chce priamo od Ježiša viac počuť, chce sa sám presvedčiť. A vieme, že Ježiš si ho pripraví na veľkú vec. Keď na Veľký piatok Ježiš zomrie na kríži, je to Nikodém, ktorý vypýta, kúpi od Piláta mŕtve telo Pána Ježiša, aby ho pochoval a aby tak Ježiš dokončil svoje poslanie na tretí deň svojím zmŕtvychvstaním.

Aj nás Ježiš pozýva k spolupráci. Aké by to bolo z našej strany krásne, keby sme si našli viac času pre Ježiša. Neuspokojme sa len s tým, čo vieme od iných, pretože zo stretávania sa s ním získame ešte viac. Všetci sme boli vykúpení Ježišovou smrťou a jeho zmŕtvychvstanie všetkým otvára večný život. Ježiš však potrebuje našu spoluprácu. Vykúpil nás bez nás, ale o svojej spáse rozhodujeme každý sám. Práve preto je potrebné sa zamyslieť nad sebou. Isté je, že sme všetci v rukách Pána Boha. Náš hriech však nás od Boha odtrháva. To nie je správna spolupráca. Boh nás chce použiť ako nástroj na získanie spásy pre nás samých, ale aj pre iných. Je krásne, keď rodičia sú nástrojom, ktorý Boh používa na spásu ich detí. Rodičia učia svoje deti milovať Ukrižovaného. Snímajú z kríža telo Krista a vkladajú do sŕdc svojich detí. Či to nie je hodné pochvaly, keď od malička učia deti, aby si boli vedomé toho, že Pán Ježiš za nich zomrel na kríži? Je správne, keď často poukazujú svojím životom na vernosť ku krížu, k Pánu Ježišovi. Nie je to vec zanedbateľná – žiť s krížom Pána Ježiša vo svojom srdci. Zložme svojho Krista z kríža a vložme si ho do svojich sŕdc. Vieme, že pod krížom bola matka Pána Ježiša. Tradícia hovorí, že Nikodém vložil do jej lona Syna. Mária sa nám stáva vzorom prijímania Pána Ježiša do našich sŕdc. Vtedy jeho telo bolo mŕtve, ale my vieme, že vstalo z mŕtvych. Práve preto dnes si ceníme Ukrižovaného vo svojom srdci viac, ako čokoľvek na svete.

Keď prijímame Pána Ježiša z kríža do svojich sŕdc, vtedy si uvedomujeme význam snímania z kríža. Keď si čo najčastejšie pripomíname snímanie Krista z kríža a prijímanie ho do svojho srdca, vtedy sa stávame milí Kristovi. Kristus v našom srdci sa nám stáva nielen bližším, ale vieme ľahšie a v náš prospech riešiť ťažké chvíle nášho života. Uvedomujeme si, kto sme s Kristom a čo by sme boli bez Krista. Kristus nás tak robí milými Bohu Otcu a získavame si zásluhy pre večnosť. S Kristom v nás vieme prijímať život tak, že nám všetko môže osožiť pre našu spásu. Apoštol Pavol nás učí, že žiť s Kristom – je náš zisk. Čo dokáže Kristus v nás, môžeme sa poučiť na príklade:

Starší manželský pár si všimol, že cez ich pozemok si urobili deti chodník do školy. Skracovali si cestu cez ich záhradu. Na začiatku ich to veľmi hnevalo. Rozčuľovali sa a tento chodník ich obral o pokoj v starobe. Raz – po spoločnej porade, čo urobiť – rozhodli sa k takémuto činu. Na chodník, ktorý si deti svojvoľne urobili, naviezli štrk-piesok. Chodník upravili a vedľa chodníka nasadili rôzne kvety. Na jednom mieste umiestnili lavičku. Keď išli deti zo školy, starkí si sadli na lavičku. Keď išli deti zo školy, starkí si sadli na lavičku. Keď prechádzali deti okolo nich, milo ich pozdravovali. Niektoré sa aj pristavili a pustili sa do rozhovoru s nimi. Pýtali sa ich na mnohé veci, ako aj na názvy kvetov, ktoré nasadili. A starkí už neboli nahnevaní. Čo to spôsobilo? Keď sa naposledy hnevali, povedali si: - Urobme tým deťom radosť, veď sme veriaci. –

Kristus v nás môže urobiť mnoho divov a znamení v náš prospech a úžitok. Iste je život krajší a osožnejší, keď máme Krista v sebe a držíme sa jeho príkazu lásky. A či toto sa netýka aj nás? Cítime, že je správne, keď často snímame Krista z kríža a kladieme si ho do svojich sŕdc. Snímanie z kríža je pre nás akt lásky, ktorý Pán Ježiš mnohonásobne odmení. Je zaujímavé, že kto sa naučí prijímať kríž Pána Ježiša, ten sa skôr vie spoznať, uvedomuje si, kto je a čo sa od neho žiada a nachádza šťastie v živote, hoci aj v slzách. Iste nechceme patriť medzi tých, ktorí len krátkodobo spoznávajú túto hodnotu. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012