Meditácia na 29.03.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Veľký Piatok - Slávenie utrpenia a smrti Pána; sv. Sekundus; Rudolf - Slavomil; Bertold | Jn 8,1-11
Popol je vlastne prach. Pôstny čas a myšlienka na cintorín, smrť, a čo bude nasledovať u každého z nás,
nie je nepotrebná. Naopak. S popolom súvisí aj nový život. Na vyhorenisku sa znova stavia.
Nové, krajšie, prospešnejšie vzniká vtedy, keď človek pochopí, že život musí ísť ďalej. - Ľubomír Stanček -
Svätec nevidí len hriech druhého
Vedeli by ste si predstaviť okolo seba tú špinu, keby sa každé naše zbytočné slovo o blížnom zmenilo na jeden papierik, šupu či odhodenú konzervu?
A predsa vieme, že každé slovo a každá myšlienka, ako aj každý skutok sa z nášho života nestrácajú. Koľko duchovnej špiny je v našom duchovnom živote! Keď vieme dbať o hygienu, tým viac si dnes chceme uvedomiť potrebu a starosť o hygienu duše.
Evanjelium rozpráva o žene, ktorú pristihli pri hriechu a žiadali Ježiša, aby ju odsúdil. On svojim neprajníkom radí: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň" (Jn 8,7).
Tento text sa nenachádza v gréckych rukopisoch Písma. Pravdepodobne zo strachu v niektorých východných cirkvách si nesprávne dovolili zasiahnuť do textu Písma. Viedol ich strach, aby si niektorí veriaci nevysvetľovali Ježišovo milosrdenstvo. Hriech cudzoložstva bol trestaný veľmi prísne. Ježiš nás učí, že za každý náš hriech sa budeme zodpovedať pred svojím Bohom-Sudcom. Tak sa nám dostáva vedomosti, že nikto z nás nemá právo súdiť svojho blížneho. Ježiš tejto žene prejavuje lásku v tom zmysle, že jej dáva ešte príležitosť dokázať ďalším životom svoju vďaku, že jej zachránil život. „Choď a už nehreš" (Jn 8,11).
Nepochybujeme, že Ježiš nás pozýva ku svätosti. On, ktorý nepoznal hriech, a predsa zomrel za naše hriechy, žiada od nás vážne veci. Zakazuje páchať hriech, ale nedáva nám súhlas k posudzovaniu, odsudzovaniu, ohováraniu, moralizovaniu, či iným klebetám. Dnes si môžeme každý uvedomiť, že keď niekto mimo nás pácha hriech, je to aj naša vec. Máme mu pomôcť odstrániť hriech, prípadne hriechu zabrániť, a taktiež nemať účasť na hriechoch iných, ale tiež si uvedomiť, že súd nám nepatrí. Ak už niekto spáchal hriech, môžeme si byť istí, že my by sme obstáli lepšie v tých okolnostiach, stave, čase ako náš brat či sestra?
Počínanie farizejov nebolo čestné. Dokonca nastavili Ježišovi pascu. Ježiš využíva toto stretnutie so ženou-hriešnicou, aby sa nám dostalo poučenia z tejto oblasti až do konca čias. farizeji však pred Ježiša mali priviesť aj druhého hriešnika. Pre nás nesprávne správanie farizejov je lekciou, aby sme neboli jednostranní a vždy zaujímali postoj, ktorý bude na osoh našej duši a tiež taký, aby sme tomu, kto padol do hriechu, pomohli.
Vieme, že ten, kto pomôže bratovi a sestre zriecť sa hriechu, zvíťaziť nad hriechom, získava veľké milosti. Bohu sa takéto správanie páči. Uvedomujeme si, že tento náš postoj je aj naša istá odmena a zároveň zisťujeme, že prípadný iný postoj je strata času a môže sa v určitých prípadoch zmeniť aj v náš neprospech. Rozhodne si chceme tak počínať, aby sme sa páčili Bohu.
Svätý Bertold pozeral na svojich blížnych v tom zmysle, že robil pokánie za ich priestupky. Boh mu dal milosť, že vedel predpovedať veci a udalosti, a tiež mal viac zvláštnych videní. Okolo roku 1230 bol druhým generálom karmelitánov.
Svätý Rudolf, ktorý sa uctieva ako mučeník, osvojil si a riadil sa vo svojom živote zásadou: - Zbytočne im bude kázať, ak podľa toho nebudem žiť.
Svätý Sekundus ako pohan sa priatelil so Sapritiom, rímskym prefektom. Bol však otvorený pre šíriace sa kresťanstvo. Keď sa stretne s Faustínom a Jovitou, otvára sa pravdám a sám priateľ sa postaral o jeho smrť. Sekundus sa po stretnutí s učením Krista tak s ním zjednotil, že neurobil nič, čo by spôsobilo Ježišovi bolesť. Bol za svoj neochvejný prístup k učeniu Krista sťatý.
Pre nás, ktorí sme od narodenia kresťanmi a svojím rozumom sme dospeli k ešte jasnejšiemu a zrelšiemu poznaniu Krista, sú ich príklady varovaním, mementom a tiež povzbudením. Je správne pozerať na svojich v okolí s očami odsudzujúcimi hriech, ale nie hriešnikov. Tak u seba chceme, a u iných sa budeme snažiť odstrániť hriech. U seba robiť pokánie za svoje hriechy a druhým byť vždy ochotní podať pomocnú ruku v boji s hriechom. aké je to osožné pre nás, keď si vieme u iných všímať aj ich dobré vlastnosti a stránky. Často, keď si viac všímame dobro, dokážeme sa skôr vyvarovať zlu a sme viac milosrdní aj k iným.
Takéto naše správanie nielenže nebude šíriť špinu v našom okolí, ale staneme sa ešte viac tými, ktorí sa vedia aj po duchovnej stránke starať o čistotu vo svojom živote a okolí. Amen.