Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 04.04.2013

Meditácie Ľubomíra Strančeka

sv. Izidor Sevillský, biskup a učiteľ Cirkvi | Mt 28,8-15

separator.png

Nesmieme mlčať
 

Kto z nás by nepoznal obsah slov tohto príslovia: „Lož má krátke nohy". Vieme, že skôr či neskôr pravda vyjde najavo. A tak sa nečudujeme, že ten, kto bol raz oklamaný, veľmi ťažko verí tomu, kto ho oklamal. Aj keď niekto vie rafinovane klamať, neurobí seba, ani iných šťastnejšími a spokojnejšími.
S dnešným dňom je spojený zvyk, že muži kúpu ženy a niekde i pošibú korbáčom. Je to spomienka na nedeľné ráno v Jeruzaleme, keď ženy našli prázdny hrob, rozniesli správu po celom meste. Vojaci, ktorí dostali peniaze a prísľub, že keď budú klamať, že zaspali, a vtedy učeníci ukradli telo Krista, rozháňali ženy vodou a bitkou.
Pre nás táto tradícia je spojená aj s príkazom, ktorý sa začína slovami:
Spomni si..
Keď dochádza ku klamaniu, znesväcovaniu nedele a sviatočného dňa, kresťan nesmie mlčať. Kresťan si je vedomý svojej povinnosti nemlčať, keď sa prestupuje Boží príkaz.

V dnešnom evanjeliu to hovorí anjel ženám: „Vy sa nebojte! Vstal z mŕtvych a ide pred nami do Galiley. Tam ho uvidíte" (Mt 28,10).

Ježišovi protivníci stratili hlavu. Vo svojej bezradnosti siahajú k podplácaniu. Vojaci musia falošne vypovedať. Aké hlúpe sú výpovede, ktoré majú vojaci po nich opakovať. Tu sa prejavuje nezmyselnosť ich konania a zatemnenia rozumu. Práve to, čo protivníci chceli svojimi opatreniami – ako bola vojenská stráž pri hrobe, či zapečatenie hrobu – zabrániť, totiž, aby neukradli Ježišovo telo, práve to majú teraz vojaci „vytrubovať do celého sveta". A k tomu ešte fakt, čo nám odhaľuje smiešnosť a nezmyselnosť tejto lži. Podplatení vojaci totiž majú hovoriť: „V noci prišli jeho učeníci a kým sme my spali, oni ho ukradli" (Mt 28,13).
Väčší nezmysel si už protivníci naozaj nemohli vymyslieť. Veď ako môže niekto, keď spí, vidieť a zistiť, že učeníci prichádzajú k hrobu, aby kradli? A ďalej, ako hrozne sa tým vojaci sami blamovali, keď také niečo – ako ťažko ozbrojení – pripustili! Aké zneváženie vojenského stavu vôbec! Za peniaze však človek vydá aj svoju stavovskú česť, klame a opakuje, čo mu prikážu! Aký to úpadok!
A práve Matúš píše o tom svedectvo, aby sme uverili v Krista. On predtým, ako sa stretol s Ježišom a stal sa jeho učeníkom, živil sa ako mýtnik klamaním. Matúš je svedkom, že túto nečestnú, podlú cestu si zvolili tí, ktorí mali na svedomí smrť Krista. Pravda však zvíťazí.

Aj dnes sa nás ešte niektorí, i politici, pokúšajú oklamať. Sú ochotní nasľubovať, ale my nesmieme mlčať. Áno, kto chce byť klamaný, nech sa klamať dáva, ale my chceme počuť pravdu. A pravdu hovorí Zmŕtvychvstalý, ktorého dnes oslavujeme. Je našou povinnosťou šíriť o zmŕtvychvstaní a učení Krista pravdu, lebo len pravda zvíťazí a pravda – to je Ježiš Kristus!
Zmŕtvychvstanie Pána Ježiša nás zaväzuje aby sme podľa jeho učenia žili. Taktiež nemlčali a šírili jeho učenie. Tak naše dnešné aleluja nie je len vecou kostola, ale radosť zo svojej viery máme šíriť celým svojím životom. Tak chápeme veľkonočné sviatky ako posilu vo svojej viere, aby sme užšie s Kristom spolupracovali, a tak raz získali odmenu. Je to samozrejmé, že ťažšie sa žije s Kristom, ale radostnejšie sa zomiera. Kristovmu zmŕtvychvstaniu predchádzalo utrpenie a smrť. I nášmu osláveniu musí predchádzať víťazná skúška, že sme obstáli v živote tu na zemi. Preto nesmieme pripustiť klamanie seba a nesmieme mlčať, keď iní klamú v oblasti učenia Krista. Práve vo sviatočné dni, keď ich podľa vôle Božej zasvätíme účasťou na svätej omši, sa nám dostáva to, čo sa skrýva za najaktuálnejším slovom týchto dní – aleluja. Uvedomujeme si, že jedine bez hriechu sa môžeme páčiť Bohu. Hriech je klamstvo najhrubšieho zrna. Veď po každom hriechu cítime, že to, čo sa nám zdalo príjemné, krásne, lahodné a cenné sa mení na výčitku, horkosť, blen a špinu. Vieme, že násilná radosť v hriechu je maskou šaša. Šašo sa smeje a zabáva, ale čo je v jeho vnútri? Koľko šašov, keď odloží svoju masku, protivia sa sami sebe. Náš život nesmie byť arénou, my nie sme tu na zábavu, na smiech iným v hriechu. Náš život sa má niesť v radostnom duchu a vo veľkej nádeji. Naše radostné „Aleluja", presvedčivé a opravdivé, je vtedy správne, keď ho podávame ďalej, keď pri radosti s Ježišom nemlčíme.

Veľkonočné ráno – to nie je len spomienka na zmŕtvychvstanie Pána Ježiša, ale to je aj uistenie, že sa vraciame každou nedeľnou svätou omšou ku tejto udalosti. Keď Židia zachovávali sobotu, Boh im dával cítiť svoju lásku. Aj my, keď zachovávame nedeľu, nepociťujeme ani v najťažších chvíľach beznádej, strach a neupadáme do zúfalstva. Veď, ak sa my hlásime ku Zmŕtvychvstalému a nemlčíme, žeby Ježiš mlčal, keď vidí našu núdzu?
Heinz Haller takto opisuje v S t a d t G o t t e s (r. 1962) Veľkú noc Hansa Malnera.

Hans mal 28 rokov a bol pred štátnicou, keď sa zoznámil s novinárkou Elsou, ktorá bola Židovka, ktorá však prestúpila na katolícku vieru. Hans musel narukovať na východný front. Otec napísal Hansovi list o zatknutí Elsy a jej rodičov, ako aj o ich deportácii do koncentráku. Hans vtedy opľul obraz Hitlera, roztrhal ruženec a volal ako zmyslov zbavený: - Pozrite, takto sa to stalo. Jeden po druhom do ohňa, marš, marš!!! Poďme, pime, veď zajtra je aj po nás...
Našu jednotku odvelili do Rumunska Od veľkej noci nás delilo niekoľko dní. Ľudia sa pripravovali na sviatky. Hans sa pomaly začal zaujímať o život vo svojom okolí. Viackrát sa zastavil pri drevenom kostolíku. Domáci, u ktorých sme boli ubytovaní nás pozvali na obrady vzkriesenia. Priateľ Hansa dosal do rúk zelenú kartu pre Hansa, na ktorej bol oznam, že jeho rodičia zahynuli pri bombardovaní. Priateľ pochopil, že kartu teraz nemôže dať Hansovi. V nedeľu na svitaní nás zobudil domáci a šli sme na vzkriesenie. Kňaz zaintonoval: - Kristus vstal z mŕtvych! – Ľudia odpovedali: - Naozaj vstal! –
V kostole zavládlo vzrušenie. Matky žehnali svoje deti, ľudia sa objímali a podávali si ruky. Hans stál v tichom mlčaní. Priateľ Hansa si vraví:- Pane, teraz mi daj sily! – Odviedol Hansa stranou a podal mu kartu, na okraj ktorej napísal: - Hans, dnes je Veľká noc. Mysli na to. Dnes vstal z mŕtvych Ježiš! –
Hans padol na kolená. Zakryl si tvár. V kostole si ľudia zapálili sviece. Domáci sa ku nám ponáhľal a niesol i pre nás zažaté sviece. Šiel som mu naproti. Pár slovami som mu všetko vysvetlil. Aj on sa začal chvieť a plakať. Hans nás zbadal. Ach, tie oči! Priskočil ku nám, vytrhol domácemu sviecu a pomaly a nahlas začal opakovať: - Áno, Kristus skutočne vstal z mŕtvych, aleluja! –
Domáci ma objal. Chcel som objať Hansa. Videl som však, ako so sviecou v ruke sa modlí. Ľudia sa na nás pozerali. Hans kľačal, modlil sa, v jednej ruke mal sviečku a v druhej zelenú kartu. Potom bol sprievod... Kostolom sa niesol spev: Kristus vstal z mŕtvych! V týchto slovách bolo tajomstvo vykúpenia. To bol kľúč k večnosti., V Hansovi sa zapálilo svetlo.. Hans si na tú kartu v ten deň napísal slová Krista, ktoré povedal pri Poslednej večeri: „Budete zarmútení, ale váš zármutok sa premení na radosť" (Jn 16,20).

Svoj život ukončil krásnym „Aleluja" aj svätý Izidor.

Po smrti svojho brata, ináč tiež svätého Leonarda, bol biskupom v rodnej Seville vo Španielsku. Aj on cítil často zármutok ako pastier a biskup. Svoje nadanie prejavil ako plodný spisovateľ. Je známy svojou 20-zväzkovou encyklopédiou a tiež ako veľký mecenáš, podporovateľ antickej kultúry. V jeho príhovoroch a tiež dielach cítiť vieru vo zmŕtvychvstalého Krista.

To je výzva aj pre nás.
Či necítime, že aj nás zmŕtvychvstalý Ježiš chce obdarovať? a to nielen dnes! Vždy, keď prijmeme pozvanie, aby sme zasvätili jeho deň. Ježiš nie je klamár. Ani my nechceme klamať Ježiša.

Ježiš o sebe vyhlásil: „Ja som cesta, pravda i život" (Jn 14,6). Stáročia dokázali, že ten, kto uveril v Krista a žil s ním, ten sa nesklamal. A my sa nechceme už nikým dať oklamať. Uverili sme v Krista a jeho lásku. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012