Meditácia na 12.04.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Július I., pápež | Jn 3,7-15
Pravovernosť
Názor, mienka, svoj pohľad sú nám slová dobre známe. Stretávame sa s nimi aj v spojení s vierou. Vieme, že Cirkev je aj dnes riadená Duchom Svätým, ktorého Pán Ježiš prisľúbil apoštolom. Cirkev, ktorú vedie nástupca apoštola Petra, pápež, má posledné slovo ako najvyšší učiteľ v oblasti viery a mravov. Tomu rozhodujúcemu hlasu hovoríme „ex catedra". Keď hlava Cirkvi – pápež povie pri definovaní nejakého článku viery a mravov tieto slová, sú pre nás veriacich záväzné.
Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí Nikodémovi: „Ty si učiteľ Izraela a toto nevieš? Veru, veru, hovorím to: Hovoríme o tom, čo poznáme, a svedčíme o tom, čo sme videli a neprijímate naše svedectvo" (Jn 3,11).
Ježiš sa rozpráva s učiteľom národa. Ten pozná predpisy, Zákon, tradíciu predkov, obrady a podobne. Ježiš však poukazuje na svoje božstvo. Keď chce vysvetliť Nikodémovi, aby prijal „zhora", to znamená od Otca všetku pravdu, musí prijať aj jeho učenie. Ježiš mu jasne hovorí o tom, kto je, odkiaľ prichádza a aké je jeho poslanie. To, čo hovorí Ježiš, vie Nikodém len od svojich predkov. To, čo vie Ježiš, vie sám od seba, veď je Boh. Vraví: Hovoríme o tom, čo poznáme, teda Ježiš chce poukázať na to, aby Nikodém prijal jeho učenie ako učenie od Boha. Ježiš zdôrazňuje Nikodémovi, že to čo robí, robí tak, ako to videl u Otca. Teda Ježiš zdôrazňuje svoje učenie. Ježiš vydáva sám o sebe svedectvo. Nikodém pozerá na Ježiša stále ako na človeka. Ježiš mu dáva dôkazy svojho božstva. On je Syn človeka, čiže Syn Boží, ktorý zostúpil z neba a do neba zas vystúpil. Tu na zemi má svoje poslanie. Má byť znamením. Znamením, ktoré bude na záchranu, na spásu všetkým ľuďom. Ako bol had na púšti- vyzdvihnutý Mojžišom – znamením záchrany, tak sa takým znamením, ale v oblasti hriechu, stane Ježiš. Veď práve preto prišiel na svet, aby svet vykúpil a spasil. Ježišov výklad je dôležitý aj v tom, že ho počúva vzdelaný Žid, jeden z vodcov národa a tiež, že k podaniu dôkazov prišlo z Ježišovej strany ešte pred naplnením jeho slov. Tak sa rozhovor Ježiša s Nikodémom stáva dôležitým faktom pre prijatie Ježiša ako Božieho Syna.
Ježiš v stretnutí s Nikodémom dáva ďalší dôkaz pravovernosti. Znamenie, na ktorom sme našli svoje víťazstvo, je tým viac pre nás znamením, čím viac sa Kristovmu krížu približujeme. Kto len niekedy, keď mu to napríklad vyhovuje a nájde si čas pre toto znamenie, nemôže povedať, že čerpá takú silu a toľko milostí ako ten, ktorý často, či pravidelne je v kontakte s krížom Pána Ježiša. Pod krížom sa náš pohľad na život, naša mienka či názor ešte viac približujú ku svetlu, ku Kristovi. Je zaujímavé, že kto viac spoznal Krista, ten je viac ochotný svoj život podriadiť Kristovi. Kto má väčšiu vieru, je ochotnejší prijať učenie Cirkvi.
Pápež Július I. sa vo svojom živote o tom zvlášť presvedčil. Je to kritické obdobie Cirkvi. Arius so svojím bludom a stúpencami stávajú sa veľkým nebezpečenstvom. Arius vyvracia božstvo Krista. Atanáz, ktorý v tom čase bol biskupom v Alexandrii, v Egypte bojuje proti bludárovi. Justín sa rozhodne zastane Atanáza a v známom liste veriacim dáva podnet na vyriešenie ťažkostí. Pápež Július I,. bol skutočne znamením svojej doby.
Zaslúžil sa ešte o zriadenie notariátu Cirkvi, keď pre budúce generácie sa začala presne evidovať agenda a zápisy o všetkom, čo sa dialo v Cirkvi. Je to základ cirkevných dejín a dokumentácie.
Pre nás je to zamyslenie, aby sme vždy svoj názor, mienku mali v zhode s učením Cirkvi.
Naša pravovernosť je v jednote s rímskym pápežom. Amen.