Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 15.04.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Bazilisa; Anastázia | Jn 6,1-15

separator.png

Vážiť si aj omrvinky
 

Dnes chcú byť mnohí rýchlo bohatí. Chcú veľa vlastniť, a pritom nevedia šetriť. Často sledujeme v našich filmoch len tú druhú stránku. Majú veľa, rozhadzujú, môžu si dovoliť, nezastavia sa pred nikým a ničím, a tak sa nečudujme, že rastie kriminalita, násilie, že si dnes nič nerobíme z toho, keď vidíme vo filme sex, zabíjať, kradnúť, ničiť majetok.
Kde sú tie časy, keď sa človek zohol po haliernik a keď si chcel niečo usporiť, zriekol sa aj príjemných a dovolených vecí. Keď dnes sa o tom niekto snaží rozprávať, tak ho vysmejú.
Nie je zriedkavé, že mnohí chcú, a to hneď všetko, čo si zmyslia, aj od Pána Boha. Dokonca vtedy aj nasľubujú Pánu Bohu, ale potom „skutek-utek".

Dnes v oblasti viery nás na vážnosť myšlienky – vedieť si vážiť aj maličkosti a so zodpovednosťou ku nim pristupovať – upozorňuje a chce poučiť Ježiš slovami evanjelia: „Pozbierajte zvyšné odrobinky, aby nič nevyšlo nazmar!" (Jn 6,12).

Sú to slová Pána Ježiša po zázračnom nasýtení zástupu piatimi jačmennými chlebami a dvoma rybami, kde bolo len mužov päťtisíc. Ježiš urobil jeden zo svojich najväčších zázrakov, a predsa vidíme, že nie sú mu ľahostajné ani malé kúsky chleba. A že kúsok ku kúsku dalo dvanásť košov, až teraz to mnohých môže prekvapiť.

V duchovnom živote je to tak isto, ako aj v materiálnom. Je správne, keď sa zveľaďovaniu venuje postupne pozornosť. Nikdy nie rýchlo, ale vytrvalo ísť za svojím cieľom. Naša viera nikomu nesľubuje po prvom Otčenáši vyslyšanie. A predsa stačí aj jeden Otčenáš a môžeme byť Bohom vypočutí. Je to celkom zrozumiteľné. Matka vie, čo potrebuje jej dieťa. Keď vidí, že to dieťa skutočne potrebuje, dá mu to hneď, neodkladá, nečaká, pretože vie, že dieťa na jej pozornosť nezabudne. Pozná svoje dieťa. Keď však uzná za vhodné svoje dieťa ešte viac upozorniť na hodnotu toho, čo si praje, nechá ho čakať aj dlhšie. Nechá svoje dieťa prosiť.
Dnes si to môžeme povedať aj takto. Často si nevieme vážiť svoje zdravie. Tá omrvinka, môže to byť cigareta, jedno pivo či pohárik, tabletka naviac, sebectvo, neskromnosť, jedno nešetrné slovo. Povieme: To je nič! Je to maličkosť? Takéto maličkosti dokážu prerásť vo veľké veci v tom negatívnom. a tiež aj v pozitívnom sa to zdá maličkosťou, ale keď dokážeme sa ovládať, kontrolovať, príde úspech, aj keď nie hneď.

Všetko, čo dostávame pre život, je vlastne dar od Pána Boha. V rímskom zozname mučeníkov sú dnes mená dvoch mučeníc Bazilisy a Anastázie.

Za cisára Diokleciána boli mučené za svoju vieru, ktorú prijali od apoštolov. Najprv im odsekli jazyk, potom končatiny a napokon ich sťali.

Jazyk je maličkosť? Alebo snáď niektorá končatina? Život? Nie! Rozhodne nie, a predsa tieto mučenice radšej takto trpeli, akoby mali zradiť to, v čo uverili cez apoštolov.

Náš život je často maličkosť. Koľko nám trvá modlitba ráno či večer? Je to maličkosť? Prežiť svätú omšu – je to maličkosť? Nájsť si čas na dobré spytovanie svedomia? Ako často si ho robíme? Maličkosť? Predsa za tým všetkým sa skrývajú veľké hodnoty, o ktorých nepochybujeme. áno, mnohé duchovné veci sú maličkosť, a predsa v živote nám môžu v jednom okamihu priniesť mnoho milostí a požehnania.

Vieme, že keď sa v kostole niečo zakazuje, že to vždy nevyvolá patričnú kvalitnú pozornosť. Často naopak. Dnes si však uvedomme vec, že aj keď sa nám zakazujú mnohé veci, či už v televízii, v knihách alebo v časopisoch, malo by to vyvolať opačnú reakciu. Uvedomme si to, keď sme silní. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012