Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 22.04.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Leonidas

separator.png

herbar_myslienok_lubomira_stanceka_3._1.jpg
Pripravujeme pre vás Herbár myšlienok Ľubomíra Stančeka 3.,
ktorého druhú časť si ešte môžete objednať vo vybraných kníhkupectvách: Bratislava - tel. (02) 54435338, 0915 700 581, Košice - (055) 6226358, Prešov - (051) 7721516, alebo na adrese: serafin@serafin.sk

separator.png

Vážny prísľub
 

Sv. Mikuláš z Flűe mal raz pri slávení sv. omše zaujímavý, ale aj poučný zážitok. Videl, ako slávil sv. omšu, ako mu z oltára vyrástol strom s peknými kvetmi, ktoré potom padali na prítomných. Všimol si, že na jedných ľuďoch kvety ostali svieže a krásne, a na druhých rýchlo zvädli. Svätec v tom videl Božie napomenutie.

Boh chce dať každému prítomnému svoje milosti, keď sa nábožne a aktívne zúčastní na svätej omši a pristúpi ku sviatosti Eucharistie.

Ježiš hovorí zástupu: „Kto je tento chlieb, bude žiť naveky" (Jn 6,58).

Ježiš hovorí zástupu najprv o „chlebe z neba", a hneď nato vysvetľuje, že tento chlieb bude jeho vlastné telo. Židom tieto slová znejú neprijateľne. Niet sa čo čudovať, že sa Židia medzi sebou hádajú. I napriek tomu, že neprijímajú tieto jeho slová, tento dar, Ježiš neodvoláva, čo povedal. Tento prísľub sa stal pre Cirkev základom a z Eucharistie získavame zárodok večného života a prísľub vzkriesenia.

Dnes si uvedomujeme, že cez Eucharistiu sa udržujeme v túžbe po nadprirodzenom živote. Vieme, že chlieb a víno, ktoré prijímame, sú hmotným pokrmom, ale v samotnom prijímaní pokrmu sa uskutočňuje najtajomnejšia jednota, aká kedy jestvovala medzi Bohom a človekom. Ježiš ten istý ako vtedy v Kafarnaumskej synagóge je aj pod spôsobom chleba a vína v Eucharistii. Ježiš vo svojom božstve vie, že ľudia budú túžiť po Bohu, a práve preto chce ľuďom pomôcť tým, že pod spôsobom chleba a vína chce byť stále prítomný medzi nimi. Vieme, že hlad telesný je nepríjemná vec, a rovnako aj duše. Ježiš sám hovorí, že prijímaním tohto tela získava človek večný život, a teda aj nádej na vzkriesenie v posledný deň.

Pán Ježiš slovami: „Kto je moje telo a pije moju krv" (Jn 6,50) vyjadruje jasne, že sa nejedná len o jednorazové prijímanie jeho Tela a Krvi, ale slová „je a pije" nám hovoria o častom prijímaní, ako je to len v našom prípade možné. Je to jasná výzva k častému prijímaniu tejto sviatosti. To, že Cirkev dala príkaz; aspoň raz do roka sa vyspovedať a prijímať Sviatosť oltárnu, neznamená, že doporučuje len raz v roku. Pán Ježiš tým, čo prijímajú túto sviatosť, pripomína: „... ostáva vo mne a ja v ňom" (Jn 6,56) a dáva najavo, aký úzky vzťah sa prijímaním vytvára medzi prijímajúcim a prijímaným. Tento vzťah sa stáva obohatením prijímajúceho, pretože sa presviedča aj o ďalších slovách Pána Ježiša: „... bude žiť zo mňa" (Jn 6,57), teda je ponúknuté niečo veľké a konkrétne.

Je teda správne a pre nás prijímajúcich výhodné, keď sa k slovám Pána Ježiša staviame tak, že keď je to len možné, často pristupujeme ku sviatosti Eucharistie. Nie iba pri slávnostiach, ale aj vo všedné dni a nie iba mechanicky, ale vedomí si toho, že prijímame skutočne Krista do svojho tela ako posilu, zdroj nových milostí, záruku večného života.

Svätý Leonidas, učiteľ rečníctva, keď zomiera pre Krista medzi kresťanmi z Alexandrie v Egypte, zanecháva sedem detí. Najstarší syn, dnes známy ako Origenes, chcel zomrieť s Otcom. Zabránila mu v tom matka, ktorá mu schovala šaty. Čo bolo posilou tomuto veľkému učiteľovi rétoriky? Okrem dobrého poznania Písma, ktoré naučil milovať aj syna Origenesa, bola to predovšetkým Eucharistia.

Koľkokrát aj my cítime zvláštnu silu viery vo svojom živote! Z čoho pramení táto sila? Z častého sv. prijímania. áno, keď prijímame s vedomím, že pod spôsobom chleba a vína prijímame samého Ježiša, svojho Boha, a že ho prijímame v tom vedomí, že si to on výslovne praje, vtedy sa naša istota a spolupatričnosť s Ježišom premieňa na zdroj nových a nových milostí.

Nech kvety milostí z Eucharistie ostávajú u nás vždy svieže a čo najdlhšie, tak ako to videl sv. Mikuláš z Flűe. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012