Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 23.04.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Vojtech, biskup a mučeník | Jn 10,11-18

herbar_myslienok_lubomira_stanceka_3._julia1.jpg

separator.png

Kňaz je, a nie je jeden spomedzi vás
 

Slávime nedeľu Dobrého pastiera. Stalo sa zvykom v tento deň hovoriť o funkcii, hodnosti kňaza. Áno, kňaz sa považuje za hlavu farnosti a hovoríte kňazovi „duchovný otec". Je to v poriadku. Kňaz i napriek tomu, že sa zrieka vedome a dobrovoľne vlastnej rodiny, že nemá manželku a deti, zostáva mužom.

Aj vy, muži, ktorým deti a žena hovoria otec, ste hlavou rodiny. Dnes vám chcem pripomenúť, že ste aj vodcami.
Dnes na sviatok Dobrého pastiera, zamyslíme sa nad evanjeliom, v ktorom Pán Ježiš hovorí:

„ja som dobrý pastier" (Jn 10,11).

Nikto z nás vriacich mužov nepochybuje, že Ježiš bol dobrý učiteľ, teda aj dobrý a starostlivý pastier. Už aj preto, že to sám o sebe povedal a Ježiš ako Boh klamať nemôže. Ježiš pokladá za základné hodnoty by „dobrým pastierom", teda aj dobrým otcom a manželom.

Obraz dobrého pastiera sa znázorňuje tým spôsobom, že pastier kráča vpredu a ovce za pastierom. Známy obraz. Je však pravdivý? Príslovie hovorí: „aký otec, taký syn!" Ide syn v šľapajach otca? Od vodcu sa žiada príklad, vzor. V tomto prípade je správne, keď túžime len po dobrom príklade a vzore. Keby sme sa spýtali syna či dcéry, ktorí už dospievajú, na svojho otca, čo pre nich znamená, aký im je vzor a príklad, iste by povedali mnoho zaujímavých vecí. Je čas si ich uvedomiť – deti vidia viac, ako si myslíme. Aj deti majú postreh a cit. Najmä tie väčšie, čo už vedia porovnávať, usudzovať a tiež už majú aj svoj názor.

Na ulici sa pobili chlapci – štvrtáci. Traja proti jednému. Veď boli kamaráti, spolu sa hrali. Prečo zrazu bitka? Z čohosi vzišlo, že chlapcovi, ktorý sa s nimi hral, vytkli chybu otca. Chlapec sa pustil do bitky, hájil si svojho otca. Mal svojho otca rád. Aj bitkou chcel dokázať svoju lásku.

Neraz sa stáva, že dospievajúci chlapec nechce byť ako jeho otec. Nechce mať niektoré jeho zvyky a správanie, hoci sa na otca výzorom, chôdzou, rečou podobá. Prečo? Čo vadí vašim synom na vás? Majú vás radi, a predsa by niečo radi chceli zmeniť. Uvedomujete si, čo sa vašim synom na vás nepáči?
Dievčatá dorastajú. Snáď len niekedy si uvedomíte, že sú z nich už ženy, keď sa niečo snaží doma presadiť, získať, a podobne. Spýtaj sa sám seba, či by toto tvoje dospievajúce dievča, táto mladá žena, ktorá začína uvažovať o svojej budúcej rodine, či by si chcela zobrať za muža takého chlapca ako si ty – jej otec? Autorita musí byť. A práve preto, keď si uvedomujeme, e máme byť ako dobrý pastieri, zamyslíme sa, kedy naposledy prišiel syn, dcéra o radu za tebou – svojím otcom.
Často si myslíme, že stačí, aby rodine, ak je to len možné, po materiálnej stránke nič nechýbalo. A čo po duchovnej? Čo výchova? Je to vec manželky? Keď je niečo zlé, tak je to chyba ženy? Žena aj po rokoch potrebuje manžela, oporu, a to nie iba v hmotnej oblasti. Pred sobášom si sa nehanbil držať ju za ruku. Prečo po rokoch manželstva v mnohých prípadoch kráča žena dva kroky za svojím mužom? Citový život to nie je len manželská povinnosť. Vieš, čo si v tejto oblasti tvoja žena viac želá? Nie je niečo, čo sa ti žena bojí povedať? Možno už dlhší čas sa vyhýba nejakému rozhovoru. Vieš ju (jeho) vypočuť bez kriku a tvrdých slov? Kedy si uvedomuješ, že potrebuješ ženu a kedy asi ona potrebuje teba?
Často sa hovorí, že žena v rodine môže za veľa. Aká žena, taký bude aj jej muž. Čo chce asi žena odo mňa – svojho muža? Kedy vznikajú zbytočné napätia, konflikty a prečo? Vieš mlčať? Vieš ustúpiť? Vieš zabudnúť? Nie si žiarlivý?
Muž má svoje „ja" v každom veku. Má ho v dome syn, otec i starý otec. A práve to je potrebné zladiť. Kto koho a kedy má poslúchnuť. Je to vždy len syn otca? Je správne, keď starý otec nevie opustiť žezlo synovi a syn nevie nájsť cestu k porade s otcom? Aj vnuk už sleduje svojho deda, a to tak v dobrom, ako aj v zlom. Veď aj príslovie hovorí: „Jablko nepadá ďaleko od stromu". A iné: „Aký otec, taký syn". Je správne byť hrdý na svoj rod, ale je správne aj svoj rod chrániť.
Medzi časté zlá v duchovnej oblasti mužov patrí ľahostajnosť k duchovným veciam. Práve tu otec môže pomôcť synovi najviac. Je dokázané, že ak otec má sklon k alkoholu, má aj syn. Podobne k fajčeniu, výtržnostiam, lenivosti, ľahostajnosti, ale i k never a hrubosti. V oblasti viery je to podobné. Keď otec zanedbáva povinnosti kresťana, syn pokiaľ je malý, ešte poslúchne matku a ide na spoveď, na omšu, pomodlí sa, ale keď príde do zrelého veku, je ako otec.
Veď sa aj tak povie: Je taký ako jeho otec. Alebo: Aj jeho otec bol taký. Práve preto je čas niečo zmeniť. Zmeniť pre svoj prospech i rodiny. Je čas milostí a je čas pre radostnejší život. Práve dnes využime ponúknutú ruku milostí od Pána Boha.

Je namieste rozhodnúť sa opustiť to, čo mi v živote najviac škodí. Jednou ranou, jedným rozhodnutím sa môžeme znova viac urobiť šťastnými a často nie iba my muži, ale aj šťastnou môžeme urobiť rodinu, alebo aspoň manželku.
Je chvályhodné, čo robíte pre seba a svoju rodinu po hmotnej stránke. Keď je to čestným spôsobom, iste to bude prinášať nové požehnania. Pouvažujme, či y sa nedalo viac a najmä kvalitnejšie si plniť svoje povinnosti kresťana. Muž sa nebojí nikoho, a predsa vieme, že Abrahám sa bál „Pána Boha. Počítalo sa mu to v jeho prospech a Boh ho preto požehnal. Pán Ježiš povedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu" (Mt 22,21).

Chráňte si zdravie, veď vás potrebujú najdrahší. Boh vám dal prísľub, že vám chce požehnať potomstvo, aby ste sa tešili z detí svojich detí. A práve preto je potrebné zachovať príkazy.
Na prvom mieste nech je Pán Boh. Nezabúdajme, že od Boha sme vyšli k Bohu ideme. Nech pre kresťanského muža platí zásada: Nespokojné je moje srdce, kým nespočinie v tebe (sv. Augustín).
Je chvályhodné, keď syn, dcéra, manželka nepočuje z tvojich úst Božie meno, Panny Márie a svätých nadarmo. Rovnako je správne, keď na teba zostane spomienka, že si bol muž spravodlivý a pravdovravný, nie hrubý a neslušný v slove. Nič viac a krajšie si nemohol dať svojim potomkom, ako príklad viery v Boha. Všetko dočasu, ale Pán Boh naveky. Tak nás učí naša viera. Keď si sa modlil so svojimi drahými, tvoje urobené ruky pri modlitbe, budú viac odmenené ako pri stavbe katedrál. Tvoj príklad modlitby Boh odmení zvlášť vo večnosti. A čo ešte vzor účasti na sv. omši a sviatostiach? Teš sa, že dávaš vieru svojmu potomstvu.
Aké je to krásne, keď teraz máš čisté ruky, ktoré nie sú poznačené krvou nenarodeného dieťaťa. aké je to krásne, keď si nenútil ženu k abortusu, vražde tvojho syna či dcéry. Teš sa úcte svojich detí. Teš sa z ich víťazstiev. Žehnaj, často žehnaj svojim deťom.
Nikoho si nezabil, a predsa každý hnev, opilstvo a žiarlivosť sa obracajú proti tebe. Nech pred súdom Božím ťa ochráni tvoja zásadovosť kresťanského muža, aby si nebol odsúdený.
Modli sa za svoju manželku. Veď po Bohu je prvá, čo ti dala všetko. Mladosť, krásu, zdravie, deti. Modlite sa spolu za odpustenie vašich manželských hriechov. Odpros Boha za všetky necudné myšlienky, hriešne pohľady a nedovolené dotyky, zriekni sa návykov a zlozvykov, ktoré urážajú tvoju česť a opusti všetko, čo môže zničiť dobré meno.
Netúž po tom, čo nie je tvoje. Uskromni sa a viac pokoja bude v tvojej duši. Vráť, keď si požičané doteraz zabudol vrátiť. V čestnom nadobúdaní buď vzorom svojim potomkom. Neprinesie Božie požehnanie a radosť nečestne získaná vec. Boh vidí a Boh bude odmieňať a trestať.
Tvoje meno nech je menom, ktoré si budú vážiť a ctiť všetci. Tak aj ty buď čestný v slove. Neurážaj, nepotupuj, neroztrpči svojimi rečami. Každá faloš, falošná prísaha, ohováranie a osočovanie, čiže ublíženie inému na dobrom mene, zvlášť svojej manželky, budú Bohom potrestané. Nech pri hodne tvojej smrti všetci povedia: - bol to muž, v ktorého ústach nebolo lesti. – Aké je to chvályhodné, keď nad tvojím hnevom nezapadá slnko.
Si muž a Boh stvoril aj ženu. Pros Boha, aby si vytrval v dobrom i zlom, v zdraví i v chorobe, šťastí i nešťastí len s tou a jedine s tou, ktorej si sľúbil vernosť až do smrti. To ti pred Bohom bude korunou chvály, že si napriek mnohým zvodom obstál. Kto padol, nech sa nevracia k hriechu. Nech sa obráti k Bohu s prosbou o odpustenie a nájde silu robiť pokánie. Boh aj žene pristihnutej pri hriechu odpustil.
Buď štedrý. Nech tvoje srdce nepozná lakomstvo, závisť a akýkoľvek hriech proti štedrej ruke Božej. Uži si všetkého, čo ti Boh požehnáva. Maj však vždy na pamäti, že nad všetkým je tvoj Boh.
Starozákonný kazateľ učí: „Múdry nosí svoje oči na hlave, kým pochabý potme sa poneviera" (Kaz 3,14).

A práve preto dnes cítime, že Bohu sa patrí poďakovať za všetko dobré, pekné a cenné. Uvedomujeme si, že toho nie je málo, čo sme od Boha dostali. Za život, vieru, zdravie, úspechy, víťazstvá, manželku, deti a mnohé iné.
Uvedomujeme si, že muž má nenahraditeľné poslanie, ktoré chceme verne splniť a právom obdržať večnú odmenu.

Teraz v tichu a počas celej omše my muži, starší i mladší, otcovia i slobodní, chceme si vyprosiť Božie požehnanie pre svoje poslanie dobrého pastiera rodiny.
Obraciame sa na svätého Vojtecha s prosbou o príhovor pred Bohom, aby sme aj my tak verne splnili svoje poslanie, otca, manžela a muža, ako on kňaza, biskupa a duchovného otca. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012