Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 25.04.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Marek evanjelista | Jn 10,1-10

separator.png

Kňaz-pastier
 

Predstavte si, že by vás dnes cestou do kostola niekto oslovil s otázkou: - Kto je to kňaz? –
Bol by to nejaký známy reportér, napríklad z Katolíckych novín a pod vašu odpoveď by uverejnil aj vaše meno. Čo by ste odpovedali?

Pán Ježiš o sebe povedal: „Ja som dobrý pastier" (Jn 10,11).

Ježiš známym obrazom zo života pastierov poukazuje na osobnosť kňaza. Pastier musí mať vzťah ku stádu. So svojím stádom žije: „Dobrý pastier položí svoj život za ovce" (Jn 10,11). Teda nevykonáva svoje poslanie len za odmenu. Robí pre svoje stádo viac, ako má za svoju námahu odmenu.

Kňaz sa nedáva najímať na deň, mesiac či rok Kňazstvo je povolanie, a nie zamestnanie. Nie pre zisk tu na zemi, ale pre odmenu od toho, ktorý ho povolal do tejto služby, od Boha.
Kňaz má od Krista prívlastok pastier. To znamená, že má sa vždy postarať o dobrú pašu, zdravé Božie slovo, ktoré má svojim veriacim, ktorých Ježiš prirovnáva k ovečkám, dávať pravidelne, načas, v dostatočnom množstve a kvalite. Skutočný pastier duší má mať potrebné vedomosti, vlohy a nadanie, aby vedel nielen dávať posilu svojim zvereným bratom a sestrám, ale tiež pomáhal im vieru si chrániť a rozvíjať. Okrem prirodzených vlôh má si kňaz osvojiť nadprirodzené čnosti, to znamená tie milosti, ktoré sú mu potrebné k plneniu zodpovedného poslania duchovného pastiera. Činnosť kňaza sa nedá celkom zhodnotiť a odmeniť na zemi,. Ľudia dokážu zhodnotiť len vonkajšiu angažovanosť, činnosť, ale Ježiš, ktorý je jediný kompetentný odmeniť toho, ktorý sa kvôli jeho bratom a sestrám zriekol vlastnej rodiny, manželky a detí, on jediný vie o skrytej činnosti, obetiach kňaza. Preto kňaz nesmie zutekať zo svojho postu ako muž, ktorému sa v zamestnaní niečo nepozdáva, nepáči, niečo mu nevyhovuje. „Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach" (Jn 10,13). Opustiť zverenú farnosť pre zisk alebo zo strachu znamená vystaviť mnoho duší nebezpečenstvu večného zatratenia. Kňazovi má záležať na farníkoch viac ako im samým na svojej spáse. Vidíme to najmä keď kňaz prosí, vyzýva svojich veriacich, aby si plnili svoje náboženské povinnosti. Kňaz nemá z toho zisk, ale verí, že keď jemu zverení dosiahnu spásu, že aj on obdrží od svojho Majstra-Ježiša vyšší stupeň odmeny, slávy. Kňaz ako muž a ten, čo nesie úrad pastiera, má často obracať svoju myseľ k Bohu, svojmu Ježišovi-Majstrovi a Učiteľovi.
„Ja som dobrý pastier" (Jn 10,14). Nikto tak neporozumie duši kňaza ako Ježiš. Nemôže to byť žena, ktorej sa vedome a dobrovoľne zrieka, hoci žena má svoje miesto aj vedľa kňaza, ako domvedúca, ako pomocníčka na rôznych stupňoch a funkciách, ale nemôže mať miesto v jeho živote pred Ježišom. Ježiš mál mať prvé miesto v živote kňaza. Je správne, chvályhodné, keď toto ženy chápu a rozumejú. Je správne, keď vedia kňaza podržať aj ako muža pri Kristovi a nestanú sa prekážkou k plnej činnosti kňaza.
Kňaz má poznať svojich farníkov. Preto nesmie byť len úradníkom a uzatvorený len na fare, ale má si nájsť a má mu byť umožnené stretnúť sa so všetkými farníkmi. Preto je povinnosťou kňaza, aby hľadal si cestu a spôsob ako sa viac skontaktovať so svojimi farníkmi. Nie je to len kostol, sviatosti, škola, ale majú to byť aj ďalšie akcie a podujatia, kde kňaz má spoznávať, od detí až po najstarších, svojich farníkov. V tomto mu nemá brániť ani jeho osobná slabosť a tiež ani prekážky zo strany farníkov. Sám Pán Ježiš to pripomína kňazovi slovami: „Poznám svoje ovce a moje poznajú mňa" (Jn 10,14).
Čím viac je kňaz kňazom podľa Krista, tým viac osohu z jeho kňazstva má celá farnosť a Cirkev. Nie je to však preto len jeho záležitosť, ale vec všetkých, ktorým záleží na Cirkvi. Kňaz pri svojej starostlivosti o farnosť má mať na zreteli aj hmotnú stránku, ale tá nesmie získať miesto pred duchovnou. Sú farnosti, kde majú radšej kňaza budovateľa, opravára ako učiteľa, vysluhovateľa sviatostí, pastiera ich duší, ale to sa nezhoduje s učením Ježiša. Kňaz sa má stať radcom, odborníkom v duchovných veciach, ale nie tým, ktorý zanedbá pre časné veci, veci potrebné pre spásu duší. To neodporuje slovám: „Aj svoj život položím za ovce"(Jn 10,15).
Kňazovi musí ležať na srdci starosť aj o tých bratov a sestry, ktorí sa vzdialili od Cirkvi. Nesmú mu byť ľahostajní, aj keď vieru zapreli, zradili, nežijú podľa toho, čo pri krste na seba prijali. Má si byť vedomý slov Majstra: „Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohoto ovčinca" (Jn 10,16). V prvom rade musí sa aj im venovať. Sú to najmä modlitby a obety. Vzorom v tejto činnosti je kňazovi Ján Mária Vianney, arský farár.
Je správne, keď si veriaci všímajú svojho kňaza, ale nielen pre kritizovanie, zámerné hľadanie chýb, a potom ich šírenie. To je diabolské. Nie nadarmo sa hovorí: - Akých kňazov ste si vyprosili, takých kňazov máte, - sú to slová arského farára, sv. Jána Mária Vianneyho.
Jedine Ježiš má právo na kňaza celý a celkom. Preto kňaz skladá pri svojej vysviacke do rúk biskupa sľub poslušnosti. Kňaz si má byť vedomý, že ju mu cez biskupa, nástupcu apoštolov zverená do starostlivosti určitá časť, skupina nového pastiera. Predpokladá sa zvláštna milosť patriaca k úradu pastiera, že vie, akého pastiera má poslať. Biskup iste pozná svojich kňazov najlepšie, a preto vie, prečo si takto počína. Veriacim sa to môže niekedy zdať ťažké, ale čas ukáže, že to bolo správne. Ukáže sa, čo sial, čo je potrebné zmeniť. Veď aj ten najlepší pastier – kňaz nedokáže osloviť všetkých. Ľudia sú často predpojatí, vypočítaví a často sa na činnosť kňaza pozerajú len prirodzenými očami. Kňaz si má byť vedomý toho, že jeho povolenie je dar. Na svoje kňazstvo musí dávať pozor, pretože tento dar je uložený v krehkej nádobe ľudského tela. Čím viacej je ťažkostí, pokušení, zvodov, tlakov a napätia, tým viacej musí kňaz ukázať Kristovi svoje ruky a čisté srdce.
Príslovie hovorí: „Na čistom skôr sa vidí špina ako na čiernom". aj keď kňaz nosí rúcho v našom prostredí čiernej farby, tým viac sa má on i jeho okolie snažiť o čistotu kňazstva. Dezercia kňaza nie je len opustenie miesta, ale aj hriech kňaza. Aj keď kňaz je tiež len človek a má svoje klady a zápory, musí si dávať pozor na svoju dušu. Svätosť kňaza sa dosahuje tak isto, ako aj svätosť veriacich – mravenčou prácou a často utajenou v tichu, nie na očiach ľudí. „Keď sa chceš modliť..." (Mt 6,6).

Vieme, že kňaz reprezentuje Krista vo farnosti. Čím viacej kňaz podobný Kristovi, tým viacej je celá farnosť na ceste k úspešnému cieľu. Nie je správne, keď niekto dá vedomý súhlas na zohyzďovanie a znesvätenie tohto stavu. To je vnášanie špiny do svojho hniezda. Nikdy ešte tak nebolo, nie je a nebude, aby bolo kňazstvo bez urážok. Pán Ježiš povedal: „Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás" (Jn 15,20). To nie je vec módy, či určitej skupiny ľudí, názoru, ale vec srdca. Čo a komu urobil Ježiš zlé? A zavesili ho na kríž!
Aj kňaz, keď mu volajú „hosanna", musí si byť vedomý aj toho, že bude cítiť a počuť často „ukrižuj ho". Kňaz sa však nesmie tým znepokojiť. Nikdy nie je sám. Je predsa vyslanec Krista. Je krásne, keď vidíme kňazov, ako verne a čestne reprezentujú svojho Majstra. a naopak. Je namieste, že dnes je aj výzva ku vám, matky a otcovia, i k vám, mladým: „Žatva je veľká, ale robotníkov je málo" (Mt 9,37-39).
Modlíte sa za nové povolania? Boh nemohol dať rodičom krajší dar ako ten, že si ich syna vyvolil za kňaza.
A je krásne, keď vám kňaz môže povedať: - Videl som mnoho krásnych žien a dievčat, ale aké je to krásne povedať, že patrím Bohu a len Bohu. –

Osobnosť evanjelistu sv. Marka, ktorý je autorom jedného zo štyroch evanjelií, poznáme. Vieme, že bol sprievodca apoštolov – sv. Pavla a neskoršie sv. Petra. Podľa Petrových kázní okolo roku 60 napísal evanjelium. Je teda tak pre kňaza, ako aj pre veriacich znamením doby, ktorú zvládol na výbornú. Za cisára Trajána bol v Alexandrii v Egypte umučený. Iste mnohí z vás obdivovali nádhernú baziliku sv. Marka v Benátkach. Sv. Marka znázorňujeme ako leva s knihou. To preto, lebo svoje evanjelium začína opisom predchodcu Pána Ježiša, Jánom Krstiteľom na púšti. A lev má svoj domov na púšti. Marek jediný píše – v spojitosti s kňazstvom – o zrade apoštola Petra a o jeho slzách pokánia. Bol jeho žiakom.

V čom by ste doplnili tieto slová redaktorovi? Iste máte svoje skúsenosti s nami, kňazmi. A práve preto, ak cítite, že niečo nie je v poriadku, je to aj vec vášho svedomia, aby ste veci napravili ako pred tvárou Božou. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012