Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 17.05.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Paschal Baylonský, rehoľník | Jn 17,1-11a

separator.png

herbar_myslienok_lubomira_stanceka_4._web.jpg
Litánie loretánske „Matka premilá"

Radosť a modlitba
 

Videli sme usmievavú tvár opitého človeka, klauna z cirkusovej arény, podvodníka, ktorému sa podarilo získať nové hodnoty. Stačí málo a pozornému človeku neunikne, že táto radosť nie je pravá, skutočne neteší, neobohatí. Práve naopak.
Akú radosť môže človek prežiť v modlitbe, dôvernom rozhovore s Bohom, vie povedať len ten, kto to prežil.

Pán Ježiš na našu adresu hovorí svojmu Otcovi: „A v nich som oslávený" (Jn 14,10).

Príchod Božieho Syna na svet môžeme vysvetliť aj tým, že túžil po radosti človeka. Boh vo svojej podstate má najvyšší stupeň radosti. Stvoril človeka, aby s ním cez celú večnosť bol účastný tejto radosti. Preto, aby si človek zaslúžil tento stav, musel sa osvedčiť. A človek zlyhal. Boh je spravodlivý. Hriech je prekážkou. Preto Boží Syn prichádza na svet, preto nám ukázal spôsob, ako sa osvedčiť, preto prosil za nás, a preto nám dal aj svoju matku, ktorej právom dávame titul „Matka premilá". V Knihe žalmov čítame: „Šťastný je každý bohabojný a žije podľa jeho vôle" (Ž 127,1).

Čo je to šťastie? Je to zdravie, sláva, bohatstvo, iné dobrá na zemi? Nie je to bystrý rozum, talent, nadanie či iné dary ducha?
Sv. Augustín, ktorý to všetko vlastnil a necítil sa šťastný, napísal: Nespokojné je moje srdce, kým nespočinie v tebe, ó Bože. –
Veriaci kresťan, skutočne veriaci, vie povedať: Šťastný môže byť človek, keď niečo získa, obohatí sa, nadobudne, vlastní, nad niečím zvíťazí, ale skutočné šťastie cíti len vtedy, keď má z toho úžitok aj duša. Kresťan je šťastný vtedy, keď vie povedať naplnený Božou bázňou, v pokore, pri pohľade na Boha vo svojej duši, viac v láske ako v strachu: Milujem ťa, môj Bože! Radšej chcem zomrieť, ako zhrešiť! Panna Mária, ktorá nám bola podobná okrem hriechu, stáva sa nám vzorom v oblasti opravdivej radosti. Nevidel som ešte obraz alebo sochu, kde by sa bola Panna Mária usmievala tak, že by jej bolo vidieť až zuby. Máme však mnoho diel znázorňujúcich Pannu Máriu, z ktorej je cítiť pokoj a z ktorých vyžaruje radosť.
Obraz „Matky premilej" si môžeme predstaviť tak, že z obrazu, sochy cítiť príjemný pohľad, z čistých očí žiari milý pohľad. Nie je na škodu často prosiť „Matku premilú", keď sa ideme zabaviť, keď sa smejeme, žartujeme, spievame, aby sme zlým príkladom, vtipom neurazili Boha, neslušnou piesňou nestratili milosť Božiu a na nekontrolovanej zábave nestratili priateľstvo s Bohom a Máriou. Často sa stáva, že pri nedostatočnej kontrole, najmä pri zábave, medzi ktoré patrí i šport, zlé a mrzké slová sú často začiatkom iných urážok. Keď je niekto náchylný používať pri zábave alkohol, nech prosí, veľmi prosí „Matku premilú", aby sa mu krátke opojenie nestalo príčinou pre večný trest.
Vieme, že zábava a zábava je rozdiel. Máme mnohé akcie, ktoré usporadujú mladí kresťania, kde sa predchádza hriešnej príležitosti. Vedia sa pobaviť a zaobídu sa bez alkoholu, cigariet, či neskoro do noci presahujúcich zábav. Nehanbia sa, veď nemajú prečo, neskrývajú sa pred očami rodičov, otcov, starších. Tam nepočuť ani mrzkých slov. a sú šťastní!
Učeň sa v pondelok priznáva spolužiakovi cestou do školy: - Ale som si v sobotu užil! Ledva som prišiel domov, tak sme sa opili! – A dievča nie je šťastné, keď niekoľko dní čaká, tŕpne, či jej posledná zábava neprinesie následky.

Aj keď kresťanský pohľad na zábavu, čistú zábavu mnohí zaznávajú, predsa musia uznať, že takáto zábava viac poteší, viac obohatí, viac spríjemní život. A nielen zábava, ale aj radostná služba prináša svoje neodškriepiteľné hodnoty.

Svätého Paschala Baylona poznávame ako radostného vrátnika. Z jeho očí tí, čo sa s ním stretli, cítili teplo. Kde mal zdroj svojej milej radosti. Sám to prezradil. Mal tri srdcia. Prvé bolo srdce dieťaťa – to patrilo Bohu. Druhé bolo srdce matky – to patrilo blížnym! Tretie bolo srdce sudcu - to patrilo jemu!

A to je nepochybne aj naša vec. Ak chceme byť šťastní, naša radosť sa musí páčiť Bohu. Pravá radosť vie iných obohatiť a pritom je namieste, aby sme sa dokázali kontrolovať. Iste, zábava a iné podujatie, ak túžime pri nej po opravdivej radosti, prinesie úžitok, keď sa na ňu pripravíme aspoň krátkou modlitbou. Nie je to zbytočné, keď sa pripravujeme prežiť niečo krásne a zverujeme sa „Matke premilej". Veď ona nám vyprosí ešte viac, ako si vieme predstaviť.

Aj alkohol je pre radosť. Veď víno používame aj pri sv. omši. Nie však tak, aby sa víno spojilo s Venušou. Mrzké slová, hoci rozosmejú, neobohatia, ale okradnú. Pravá radosť je len v čistom srdci. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012