Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 26.05.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Filip Neri, kňaz | Jn 17,20-26

separator.png

Litánie loretánske „Panna dobrotivá"

Apoštolát
 

Dnes Cirkev potrebuje ruky nás všetkých. ak ich potrebovala v minulosti, tým viac ich potrebuje dnes. Áno, ruky zopäté k modlitbe, ale aj k priamej činnosti. Sv. Damascenus v živote Barlama a Jozafáta rozpráva o činnosti veriaceho človeka takto: - Jeden človek mal troch priateľov. Jedného miloval viac než seba, druhého ako seba a tretieho menej ako seba, skôr bol to len známy. Tento človek sa raz dostavil pred súd. Potreboval niekoho, kto by mu pomohol. Prišiel k prvému prosiť o pomoc, ktorého miloval viac ako seba. Ten mu povedal: - Ja ťa nepoznám, kto si? Ty hovoríš, že som tvojím priateľom? Choď preč! A tak šiel k druhému, ktorého miloval ako seba a prosil ho o pomoc. Ten sa však vyhováral: - Mám veľa povinnosti, ale k bráne súdu ťa vyprevadím. Potom musím odísť za svojimi povinnosťami. – Šiel teda za tretím a povedal:- Neviem, či ťa môžem poprosiť o pomoc, keď som ti preukázal málo svojej pozornosti. Predsa ťa prosím, neopusť ma, pomôž! – Ten mu však povedal: - Neboj sa, neopustím ťa, pôjdem s tebou nielen pred súd, ale iste ťa obhájim a dostaneš milosť. –

Sv. Damascenus sa pýta: - Kto sú títo traja priatelia? – Ten prvý – to sú naše časné veci, majetok, pole, obchod... Preto im slúžime, máme ich často radšej ako samých seba. Ale v hodine smrti? Všetky nás opustia. Nič pre nás neznamenajú. Druhý priateľ – to sú naši príbuzní, rodičia, deti, susedia. Tí nás odprevadia až na cintorín. Odtiaľ sa vrátia domov. Ten tretí priateľ, ktorého najmenej milujeme, sú dobré skutky a naše zásluhy tu na zemi. Často na ne zabúdame, ale len oni nás obhája pred tvárou Boha-Sudcu. Pán Ježiš v evanjeliu sa modlil za nás takto: Aby boli jedno, ako sme my jedno" (Jn 17,22).

Tieto slová sa priamo v tejto modlitbe nevzťahujú na Pannu Máriu, ale na Boha Otca. Pán Ježiš poukazuje na vážnu vec. Jednotu v láske. Áno, láska medzi Bohom Otcom a Pánom Ježišom bola. Pán Ježiš veľmi miloval aj svoju matku, Pannu Máriu. A môžeme povedať, že Pán Ježiš si praje aj jednotu medzi nami a Pannou Máriou. Panna Mária nám z evanjelia vystupuje veľmi činne. Jej správanie, postoje, jej činnosť sa však prejavujú v duchu lásky. Z činnosti Panny Márie sa dá čítať jej dobrota. A tomu sa máme my, ktorí s ňou chceme vytvoriť jednotu, učiť. Učiť sa a osvojiť si dobrotu „Panny dobrotivej". Čo všetko sa za slovom dobrotivosť skrýva? Iste sú to pozitívne vlastnosti, ktoré dokážu obdarovať a obohatiť. Dobrota je rosa, ktorá padá a zvlažuje zem. Stáva sa obohatením a požehnaním pre ľudí. Keď rosa je požehnaním, tým viac naše ľudské skutky a postoje.

Cítime, čo dokáže dobrota a čo spôsobuje jej absencia? V životopise svätého Filipa Neri sa rozpráva, že mal veľké srdce. To znamená plné lásky k ľuďom. Vieme, že v oratóriu, ktoré založil, prinieslo mnohým veľa milostí. Filipa posla pápež do jedného kláštora preveriť, čo je na tom pravdy, že žije tam jedna rehoľná sestra, ktorá údajne má videnia Pána Ježiša. Filip prijal poverenie pápeža, obdržal na to listinu a vybral sa na cestu. Posol bol s inou listinou vyslaný do toho kláštora, kde žila táto sestra, aby oznámil príchod pápežovho vyslanca. V kláštore to neostalo bez odozvy. Taká návšteva sa musí pekne pripraviť. Na mieste, kde sedávala v kostole táto sestra, spravili pódium a nad hlavu dali baldachýn. Neobišlo sa to bez príprav aj v kuchyni. Rovnako aj okolie kláštora sa informovalo, veď beztak už prichádzalo mnoho ľudí si sestru aspoň zďaleka pozrieť. Pri bráne kláštora čakali dve sestry. Koč s poslom neprichádzal. Ľudia, a najmä sestry, boli netrpezliví. A po ceste ku kláštoru peši ide Filip. Pri bráne sa zastaví a prosí, že chce hovoriť s matkou predstavenou. Sestry mu nechcú vyhovieť, veď čakajú na koči pápežovho vyslanca! Až keď Filip vytiahne listinu, prekvapené sestry bez slova vedú Filipa do pripravenej miestnosti. Matka predstavená je prekvapená z vyslanca. Filip si dá zavolať sestru, ktorá údajne má videnia. Keď ju predstavená privedie, Filip ju požiada, aby mu táto omilostená sestra vyčistila topánky. Tá namiesto toho urazená vybehne von a hodí sa do náručia svojej predstavenej so slovami: - Ja mu mám očistiť topánky! – a omdlie. Kňaz Filip sa spokojne poberie z kláštora preč. Pri bráne ľudia ešte čakajú koč vyslanca. Keď sa pápež stretne s Filipom, tak počuje len toľko: - Vaša svätosť, niet pochýb o tom, že je to podvod. - A poučenie pre nás? Čím väčšia svätosť, tým väčšia túžba slúžiť. Vidíme to na Pánu Ježišovi i Panne Márii.

A tomuto sa máme učiť aj my v apoštoláte. To znamená v činnosti, ktorú potrebuje naše okolie. Vedieť si pomôcť, poradiť, vedieť sa zriecť, a to všetko zo skutočnej a nezištnej lásky. Kde niet tejto pohnútky, tam nie je ani zásluh. Je namieste si uvedomiť, že potrebujeme si vyprosiť od „panny dobrotivej" pravú dobrotu, srdce lásky pre svoju apoštolskú činnosť. Vtedy táto činnosť sa stane, hoci je to ťažké, pre nás aj zásluhou pred naším Sudcom-Ježišom. Nešetrime si ruky pre druhý svet! Tu si ich zoderme. ak chceme večne milovať, naše srdce už dnes musí milovať. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012