Meditácia na 28.05.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Germán | Mt 28,16-20
Litánie loretánske „Zrkadlo spravodlivosti"
Zrkadlo spravodlivosti
Ľudová povesť rozpráva o orlovi, že vynáša svoje mláďatá niekoľko dní po vyliahnutí do závratných výšin a vystaví ich slnku. Keď mláďatá bez privrenia očiek vydržia ostré svetlo, uzná ich za svoje. Keď ich raz privrú, pustí ich, aby sa zabili, pretože by neboli hodné byť jeho potomkami.
Cirkev jedná s nami podobne ako orol v rozprávke. Niekoľko dní po príchode na svet je človek vyzdvihnutý do výšky duchovného života a má sa osvedčiť, hoci vtedy v zastúpení rodičov a krstných rodičov, či prijíma vieru v Najsvätejšiu Trojicu. Tak sa stretávame hneď na začiatku s jedným veľkým tajomstvom našej viery, že v jednom Bohu sú tri božské osoby. Toto tajomstvo si pripomíname vo svojom živote, keď: robíme znamenie kríža, modlíme sa „Sláva", „Verím", keď sa hlásime k „Hlavným pravdám viery", ale tajomstvo spoznáme až na konci života pri svojom stretnutí s Bohom-Sudcom.
Apoštol Pavol to vysvetľuje: „Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný" (1 Kor 13,12).
A predsa, dnes znova sa nám dostáva vážneho poslania, keď nám Cirkev pripomína slová Pána Ježiša: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovať všetko, čo som vám prikázal" Mt 28,19-20).
Tieto slová Pána Ježiša tvoria záver Matúšovho evanjelia. Skončilo sa poslanie Pána Ježiša na zemi ako Boha v ľudskom tele. Kristus nás svojím utrpením a smrťou vykúpil a spasil. Predtým, ako vystúpil k Otcovi, dáva apoštolom nový príkaz. Po troch rokoch zvláštnej formácie, často pre apoštolov nepochopiteľných udalostiach, slovách a skutkoch Pána Ježiša, sú apoštoli rozposielaní do sveta. Nie však s prázdnymi rukami. apoštolom sa dostáva zvláštnej moci. To je prísľub pre ich činnosť, aby priniesli celému svetu učenie Ježiša Krista. Príkaz má trojité poslanie:
1. Majú zmeniť svet, aby všetky národy sa stali učeníkmi Pána Ježiša.
2. Príkaz krstiť. Dôležitosť, význam a potreba krstu je neodmysliteľná súčasť spásy.
3. Poslanie Učiť je misijný príkaz, ktorý platí až do konca čias.
V týchto slovách sa máme vidieť. Nastavuje sa nám akoby zrkadlo, keď máme prehodnotiť svoju činnosť veriacich dnešnej doby. Byť dnes kresťanom znamená prijať volanie k mučeníctvu, k nasledovaniu. Ježišov nasledovník je taký človek, ktorý sa s plnou vážnosťou priklonil k Pánovi a mieni to celkom vážne s nasledovaním Pánovho života, to znamená so snahou o posvätenie a s plnou ochotou dať sa k dispozícii. Naša viera je nielen našou vecou, ale rovnako našou povinnosťou svetu zvestovať učenie spásy, ktoré priniesol sám Boží Syn. Od nášho ohlasovania viery nás nikto nemôže oslobodiť. Žiť vieru a šíriť učenie Krista má byť pre nás tak samozrejmé, ako dýchame, pozeráme a hýbeme sa. Tak ako boli Kristom rozposlaní apoštoli, tak dnes je našou povinnosťou nemlčať, nesedieť, ale v rámci svojich možností, daností, talentu a nadania svetu oznamovať učenie Krista.
Tu Pán Ježiš podáva liturgickú formulku krstu. Keď hovorí „v mene", to znamená, že krstom sa krstenec dostáva do vlastníctva Otca, Syna a Ducha Svätého. Božia skutočnosť sa rozvíja v jednom mene trojnásobne. Krstom sa človek dostáva do spojenia s Bohom, s ktorým má človek po osvedčení sa tu na zemi žiť ďalej po celú večnosť.
Pán Ježiš odchádza. Dnes je našim očiam neviditeľný. Jeho neviditeľnú podobu dnes reprezentuje Cirkev v Učiteľskom úrade. Petra, ktorého ustanovil za hlavu Cirkvi (por. Mt 16,18), dnes reprezentuje pápež. Cirkev dnes mnohí nechápu, nerozumejú jej, a teda aj odmietajú a popierajú, a to práve preto, že nedokážu v slovách Pána Ježiša vidieť ako v zrkadle to, čo ej potrebné k spáse.
Panna Mária nám pomáha správne pochopiť tajomstvo Najsvätejšej Trojice. Vieme o jej vzťahu ku každej z troch božských osôb. Keď dnes hovoríme o nej ako o „Zrkadle spravodlivosti", je to pre nás vec poučenia, oslovenia a nasledovania jej príkladu. Panna Mária, hoci prijala posolstvo, že bude matkou Božieho Syna, že otcom dieťaťa bude Boh Otec a vec prevedie Duch Svätý, dala si posolstvo vysvetliť. V tom okamihu Mária nepochopila tajomstvo jedného Boha. Jej odpoveď je však plná viery: Keď to chce Boh, prijímam jeho vôľu.
Tak sa Panna Mária prihovára aj ku nám, keď toto tajomstvo nám robí ťažkosti prijať ho, spomeňme si, že keď si aj pozrieme svoju tvár, nevidíme svoje myšlienky, a predsa ich máme, predsa sa vzápätí realizujú. Pre nás je rozhodujúce, v akom pomere sú k spáse našej duše. Sú na úžitok? Poslúžia nám k spáse? Ani Boha nevidíme, a predsa vidíme Božie dielo. Dielo Boha Otca, všetko stvorenie makro i mikrokozmu. Dielo Boha Syna, našu spásu, svoje povinnosti, úlohy a záväzky potrebné k našej spáse. Dielo Ducha Svätého, všetky hnutia, čo cítim ako potrebu k spáse, učenie Učiteľského úradu Cirkvi, hierarchiu Cirkvi a podobne. Vieme, že všetci sme stvorení na obraz Boží. V každom z nás sa odzrkadľuje Pán Boh a každý z nás je obrazom Božím.
Svätí sú nám vzorom, pretože odzrkadľujú v sebe krajšiu dokonalosť Božiu – sv. František chudobu, sv. Ignác vernosť, sv. Terezka jednoduchosť, sv. Vincent de Paul lásku k úbohým, sv. Germán dobročinnosť a podobne. Na svätcoch vidíme odzrkadlenie dokonalosti Božej v niektorej čnosti. Jedine Boh má všetky čnosti v najvyššej miere.
Preto nám Pán Ježiš adresuje výzvu: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec" (Mt 5,48). Sme zrkadlo, aj keď v krásnom ráme. Ale dokonalosť a všetky čnosti má len Boh.
Jedine Panna Mária sa na nebi čnosti skvie po Bohu najviac. Nie je Bohom, a predsa v jej živote vidíme čnosti Boha jasnejšie a krajšie. Tak sa pozeráme na Pannu Máriu ako na „Zrkadlo spravodlivosti".
To, čo dnes nevidíme, ale veríme, podľa slov Pána Ježiša raz uvidíme. Vtedy už nebudeme veriť, lebo budeme to priamo žiť. „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha" (Mt 5,8). Keď dnes veríme, dostávame nádej: „A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal. Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto verí vo mňa, neostal vo tmách" (Jn 12,45-46).
Tajomstvo, ktoré dnes nevieme a nedokážeme poznať, pochopiť, ktoré len akoby v zrkadle sledujeme, bude nám odhalené. „A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska" (1 Kor 13,13). to znamená, že dnes je potrebné ku našej spáse veriť, lebo vo večnosti viera sa stane realitou. Boha budeme vidieť z tváre do tváre. Dnes potrebujeme ku spáse nádej. Vo večnosti, keď prijmeme odmenu od Boha-Sudcu, nádej nebudeme potrebovať. Ale keď dnes potrebujeme lásku ku spáse, tak môžeme povedať, že láska bude napĺňať naše srdce aj po celú večnosť.
Poznáte saidskú legendu o závoji? Podľa starej egyptskej bájky bola prapôvodom každého boha a všetkého života bohyňa Isis, ktorej obraz strážili v Saide pod purpurovým závojom, pretkávaným zlatom. Rozprávalo sa, že kto nadvihne závoj a pozrie na obraz, ten spozná najhlbšie tajomstvo viery bohov. Tento závoj však nemohol nik nadvihnúť okrem kňazov, ktorí slúžili tejto bohyni. Jeden mladý muž, hnaný túžbou poznať toto tajomstvo, sa o to pokúsil. Stoj či stoj chcel vedieť o božstvách všetko. Keď ráno prišli kňazi do svätyne, našli mladého muža ležať na zemi na smrť bledého a bez rozumu.
Prečo sa zbláznil? Pretože uvidel skutočnosť! Pod závojom bol obyčajný obraz a všetko bolo len klamstvo. Viera v božstvá bol podvod.
Hľa, aký je to rozdiel s našou vierou. Boh sám povedal, že bude odhalené všetko tomu, kto si zaslúži večný život.
Modlime sa: Pane, posilni nám vieru, naplň nás láskou, oživ našu vieru. Amen.