Meditácia na 31.05.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Rajmund | Mk 12,13-17
Litánie loretánske „Nádoba duchovná"
Čím som naplnený?
Z plnosti srdca hovoria ústa" (Mt 12,34). Príslovie nám pripomína: „Človeka poznáš po reči". A Pán Ježiš nám pripomína: „Dobrý strom nemôže rodiť zlé ovocie a zlý strom nemôže rodiť dobré ovocie" (Mt 7,18). A apoštol Pavol píše: „Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch?" (1 Kor 3,16).
V dnešnom evanjeliu sme počuli: „Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu" (Mk 12,17).
Farizeji pokúšajú Pána Ježiša. Kladú mu otázku, nie preto, aby od neho počuli pravdu, lež s úmyslom zapliesť Ježiša do nebezpečných výrokov. Ježiš doteraz vždy odhalil podlosť a zlé zmýšľanie ich sŕdc. Zaujímavé, že po takých útokoch proti Ježišovi, sám Ježiš začína útočiť. Kladie otázky. Ježiš vie, že tieto otázky privedú k porážke jeho protivníkov. Ježiš im dá jasne najavo, že pozná ich pretvárku a faloš. Ľúto mu je týchto ľudí, veď na to prišiel, aby aj za nich zomrel. Protivníci sa vopred tešia, že Ježiša porazia. Pre Ježiša nastavená pasca sa im samým stane osídlom. Ježiš odhalí všetku ich podlosť, nenávisť a zlobu vôbec.
Ježiš vidí aj dnes do sŕdc ľudí. Uvedomujeme si, že vidí práve naše zmýšľanie? Pred Ježišovým zrakom sa nič nedá ukryť, utajiť, zamlčať. Uvedomujeme si, že každú našu myšlienku bude raz súdiť? To je pre nás výzva, aby sme nielen zmenili svoje zmýšľanie, ale aj nasledovali príklad Panny Márie. Hovoríme o nej, že je „Nádoba duchovná". Môžeme o nej povedať, že je celá naplnená bohom. To nebolo len po počatí Božieho Syna, ale od jej počatia až po jej nanebovzatie. Ona sa dala Bohu viesť tajomstvom lásky. Pre Boha sa vyhradila tak, že patrila len Najvyššiemu. Na Pannu Máriu sa vzťahujú slová: „Ja patrím svojmu milému a jeho túžba za mnou nesie sa" (Pies 7,11).
Môžeme povedať, že dnes Boh túži takto aj po nás a čaká na našu odpoveď.
V litániách trikrát za sebou znejú slová, kde sa opakuje slovo „nádoba". Ježiš si praje, aby sme svoj život nebrali ako samozrejmú vec, ale aby sme sa snažili Bohu páčiť, plnili svoje povinnosti a raz boli schopní prijať jeho odmenu.
Sme otvorení celí a celkom prijať Boha do svojho srdca? Ba čo viac, je Boh v našom srdci tak, že môžeme povedať, nič pred Bohom nemám ukryté, utajené, že Boh má najčestnejšie miesto v mojom srdci? Boh chce aj v našom srdci prebývať zvláštnym spôsobom. Preto aj my si máme uvedomiť, že je našou povinnosťou na to myslieť, a tiež nosiť svojho Boha vo svojom srdci. Je to výzva, aby sme nasledovali Pannu Máriu v jej celkovej odovzdanosti Bohu.
Počujeme na kňaza, alebo na rehoľnú sestru povedať: To je duchovný, to je duchovná. Predpokladá sa, že nie šaty robia človeka Bohu milým, ale jeho vnútro. A naplnení Bohom nesmú a nemajú byť len kňaz a rehoľná sestra, ale aj muž, žena, dieťa, starec, jednoducho je dobré si zapamätať, že všetci sa máme dať k dispozícii Bohu. V každom z nás chce a má aj právo prebývať Boh. To vidíme na príklade Panny Márie.
O svätom Rajmundovi sa rozpráva príhoda, že jeho matka mala ťažký pôrod, pri ktorom zomrela a on prišiel na svet operáciou. Tak Rajmund celý svoj život tu na zemi zasvätí vykupovaniu ľudí z otroctva.
Hľa, to je pre nás oslovenie. Byť celí Boží, pomáhať iným k Bohu, nežiť len pre tento svet, a tak si pripravíme iste odmenu v nebi. Aj keď nás to bude niečo stáť.
Rajmund sa dokonca pri plnení svojho predsavzatia dal ako výmena za iného otroka. Rajmund nielen hovoril, ale aj konal.
A to chce od nás všetkých Boh. „Tak aj viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva" (Jak 2,17). Amen.