Meditácia na 06.06.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Norbert, biskup | Ez 34,11-26

separator.png

Nepochopiteľné cesty
 

Stáva sa nám dosť často, že si buď večer pred spaním, alebo ráno povieme: musím to, potom nesmiem zabudnúť zastaviť sa tam a tiež vybaviť tamto a podobne. A práve vtedy, keď sme sa už chceli pustiť do naplánovaných povinností, prišla neohlásená návšteva, udiali sa veci, a tak deň a povinnosti dostali celkom iný priebeh. Preto sa zvyklo medzi nami povedať: Človek mieni a Pán Boh mení".

Už v Strom zákone sa Židia presviedčali, že ten človek, ktorý sa dal do služby Bohu, nikdy neoľutoval. Oslovenie, ktorým Boh mení plány ľudí, býva rôzne.
Cez proroka Ezechiela Boh oslovuje národ: „Hľa, ja sám budem hľadať svoje ovce a navštívim ich" (Ez 34,11).

Vyvolený národ dostal od Boha cez vodcov národa a prorokov pokyny ako žiť, aby sa páčili Bohu. Pri nevere, keď národ opúšťal Boha, používa Boh svojich nepriateľov pre svoje plány. ak a národ za svoju neveru dostane, a to nielen kráľ Jechoniáš, ale mnohí Židia, ako je aj Ezechiel, do babylonského zajatia. Nabuchodonozor zničí a vyplieni pýchu židovského národa – chrám, ktorý dal postaviť Šalamún. V zajatí si Židia uvedomia, a to aj pričinením prorokov, medzi ktorých patrí aj Ezechiel, svoj hriech. Boh neprestáva mať rád tento svoj národ. Vo vyhnanstve cez Ezechiela poúča a povzbudzuje národ.
Dnešný úryvok je z často prorockých rečí o obnove Božieho kráľovstva. Ezechiel často užíva vo svojich proroctvách aj podobenstvá, a to neraz veľmi pekné a priliehavé, takže i v Spasiteľových podobenstvách nájdeme ozvenu, ako je starosť o svoje ovce, ktorých sa pastier ujíma, keď sú v nebezpečenstve. Je to spoločná myšlienka – dobrý pastier.

Po tieto dni sme sa aj my zadívali na pasúce sa ovečky pod dohľadom pastiera. Aký je to krásny pohľad! A práve vtedy si nevdojak uvedomujeme, že podobenstvo Pána Ježiša a starosť Boha o nás je vec stále aktuálna. Hovorí sa, že človek sa učí celý život. Len škoda, že sa učíme na vlastných chybách. A práve slová o ovciach, tak v Starom, ako aj v Novom zákone, sú adresované aj nám. Vo všetkých svojich podujatiach a úlohách dôverujme v pomoc Božiu. Túto pomoc dostaneme, keď plníme Božiu vôľu. Môžeme sa tiež presvedčiť o pravdivosti slov Pána Ježiša i proroka Ezechiela, že aj keď Boh nás musí potrestať za našu neveru, pretože je spravodlivý, že nás aj v tom najťažšom neopustí. Je preto namieste si uvedomiť, že aj vtedy, keď sa dopustíme nevery, že sme deti Božie, a ani vtedy nás Boh neprestáva mať rád, aj vtedy máme ešte ponúkanú ruku Boha prijať a zmeniť svoj život.

Poučenie a povzbudenie nachádzame v životopisoch svätých.

Aj svätý Norbert žil vo veľmi pohnutých časoch. Svetská vrchnosť dosadzovala na cirkevné úrady svojich ľudí. Norbert nemal v úmysle byť kňazom, ale neodmietol beneficium a úrad kanonika v kostole v Xantene nad Rýnomm. Povieme, bol to bežný prípad investitúry, proti ktorej bojoval pápež. Norbertovi cisár Henrich V. ponúkal ešte niečo viac; aby sa stal biskupom v meste Cambrai roku 1113. Norbert to odmietol. Dobre urobil, pretože pápež Paschal II. – cisár ho v roku 1115 exkomunikoval. V tom čase viedol Norbert ešte hýrivý život. Pri návrate z jednej zábavy, akoby z jasného neba, podobne ako Šavol pri Damasku, aj on bol bleskom zhodený z koňa na zem. Pre Norberta to bolo znamenie zmeniť život. Bola to milosť Božia, ktorá mu pomohla zmeniť život. Po modlitbách sa rozhodol stať sa kňazom. Chcel obrátiť kanonikov, medzi ktorými pôsobil. Nepochodil. Rozhodol sa pôsobiť ako potulný kazateľ. Pre túto svoju misiu si vyžiadal od pápeža Geláza II. súhlas. Na podnet pápeža Kalixta II. sa usadzuje v nehostinnom prostredí Premontré, kde založil komunitu rehoľných kanonikov, ktorí sa podľa tohto miesta začali volať premonštráti. Za ochranu si zvolili Pannu Máriu, a podľa jedného sna dal Norbert svojim bratom aj rehoľný šat – biely s prehodom – škapuliarom bielej farby cez hlavu.
Ich pôsobenie prinieslo Cirkvi mnoho požehnania. Boli opravdiví reformátori duchovného života. Na naliehanie sa stal Norbert arcibiskupom v Magdeburgu v strednom Nemecku. Horlivo pracuje na spáse duší. Zomiera ako 50-ročný vysilený prácou na spáse duší. Keď kostol, kde bol pochovaný, zaujali protestanti, previezli jeho telesné pozostatky do Prahy na Strahov.

Na živote svätca vidíme nielen veľkosť Boha, jeho starostlivosť, ale aj potrebu prijať oslovenie od Boha, keď sa týka aj nás pri určitých vážnych veciach.
Áno, rozumný človek plánuje. Je potrebné vedieť, čo chcem. Je však potrebné vždy si uvedomiť a patrične aj vyjadriť, aby sa stala Božia vôľa. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012

 

Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu