Meditácia na 24.06.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
Narodenia Jána Krstiteľa | 1 Pt 1,8-12
Máme istotu
V živote sa častejšie dostaneme do situácie, kedy sa musíme rozhodnúť, čo si vziať do svojej batožiny, čo budeme potrebovať, čo nám spríjemní pobyt, skráti dlhý čas, pomôže prekonať ťažkosti a podobne.
Úprimne zmýšľajúci kresťania si nikdy nezabudnú zobrať so sebou ruženec.
O Jánovi Krstiteľovi pri jeho narodení prítomní hovorili: „Čím len bude tento chlapec?" (Lk 1,66).
Ján Krstiteľ splnil všetko, čo od neho žiadal Boh. Ak chceme mať istotu, pripomeňme si slová apoštola Petra:
„Vy ho milujete, hoci ste ho nevideli. Ani teraz ho nevidíte, ale veríte a jasáte nevýslovnou radosťou, plnou slávy, že dosahujete cieľ svojej viery – spásu duší" (1 Pt 1,8).
Petrove slová sú povzbudením pre všetkých, ktorí uverili v učenie Krista. Peter Krista nielen videl, ale v jeho spoločenstve pobudol tri roky, bol svedkom mnohých udalostí, ktoré do konca čias sa stali posilou viery tým, ktorí uverili v Krista. Peter sa iste stretol aj s predchodcom Pána Ježiša. Poznal, čo o Ježišovi Ján Krstiteľ rozprával. Ján bol pre národ veľkým prorokom. Predstavil zástupom Krista, a predsa národ Ježiša neprijal. Peter nás poúča, že aj keď dnes Pána Ježiša nevidíme, je správne, keď mu preukazujeme svoju úctu, lásku a vďačnosť.
Ján pripravil mnohé srdcia pri rieke Jordán pre Krista. Aj keď zomrel pod mečom kata v Herodesovom paláci, keď si spomíname dnes na jeho narodenie, je to len jeden zo svätých, ktorého narodenie si Cirkev pripomína, je pre nás posilou vo viere. Splňme si tak verne svoje poslanie ako Ján. Rovnako nás o tom uisťuje aj Panna Mária. Jej modlitba – svätý ruženec – je posilou pre každého, kto si vie nájsť čas stretnúť sa s Ježišom cez ruženec.
Ján mal istotu, keď hlásal krst pokánia národu, že plní svoje poslanie. Každý jeden z nás môžeme mať v srdci pokoj, keď sa vieme v modlitbe ruženca aspoň v jednom desiatku denne stretnúť pri rozhovore s Pannou Máriou a Ježišom.
Modlitba ruženca je stará. Má však jeden cieľ. Aby sme cez túto jednoduchú modlitbu z Otčenášov, Zdravasov a Sláva, keď pri nich rozjímame o radosti, bolesti a sláve Pána Ježiša a Panny Márie, nadobudli istotu, že plníme vôľu Božiu na zemi.
O sv. Dominikovi tradícia rozpráva, že s pomocou tejto modlitby, ktorú naučil modliť sa jednoduchý ľud, dokázal vo svojej dobe poraziť blud albigencov.
Modlitba je tichá záležitosť, aj keď sa doporučuje, aby sa ju modlili viacerí naraz, prípadne fyzicky vzdialení, ale srdcom spojení. Boh požehnáva modliacich, plní ich prosby, teší sa z ich oslavy, prijíma ich klaňanie a odpúšťa im ľudské slabosti.
Aj život Jána Krstiteľa bol tichý, a predsa je dnes veľkým v očiach Cirkvi. Ježiš už za jeho života o ňom vyhlásil: „Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ" (Mt 11,11).
Panna Mária nás však učí plniť vôľu Božiu, a to aj cez modlitbu ruženca, a preto sa na nás plnia slová Pána Ježiša, ktoré sú pokračovaním o Jánovi Krstiteľovi: „Ale ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on" (Mt 11,11).
aj keď o našom spojení s Bohom pri modlitbe ruženca vieme len my sami, pripomeňme si, že Bohu sa táto naša tichá modlitba páči a raz sa splní, „že dosahujete cieľ svojej viery – spásu duší" (1 Pt 1,9).
Mnohí ľudia nadobudli pri modlitbe skúsenosť, že dobrá, zbožná a pravidelná modlitba je viac ako akýkoľvek činný život. Viac milosti, sily a vedomosti získa človek pri modlitbe v tichu, ako pri výlučných debatách, škriepkach a rečiach.
Vieme, že Ján Krstiteľ nepoznal modlitbu ruženca, ale žil v tichu púšte a vieme aj to, že práve v tichu, v plnení vôle Božej dozrelo v ňom povolanie, na ktoré ho povolal Boh ešte skôr, ako sa počal v lone matky.
S každým z nás má Boh svoj plán. Máme však jeden cieľ. Všetci sme povolaní zaujať miesto v Božom kráľovstve. Je to naša vec, či splníme požiadavku, ktorú má na nás Boh, alebo ho sklameme.
Všetci sme tu dnes preto, aby sme sa posilnili a utvrdili vo viere. Cítime, že aj nás Boh pozýva, ako Jána Krstiteľa, splniť svoje poslanie. Modlitba ruženca je pre nás ten najlepší prostriedok, ako sa úspešne priblížiť k cieľu.
Keď niekto zomrie, je u nás zvykom, omotať mu ruky ružencom. Je to pekný zvyk, keď ten človek sa ruženec modlieval. Je to však nesprávne, keď ten človek nemal čas ruženec sa modliť, a dokonca sa ho ani nevedel pomodliť! Ruženec – to je príprava na oslavu bez konca. Je pravdou, že môže byť človek spasený aj vtedy, keď sa ruženec nemodlí. Kto sa však modlí ruženec, môže si byť istý, že príhovor Panny Márie v hodine jeho smrti bude vec veľmi významná.
Nevieme, kde a kedy zomrieme. Nevedel to ani Ján Krstiteľ. Je však isté, že Jána smrť neprekvapila. Žil v spojení s Bohom. a to je aj memento, ktoré prijímame. Tieto dni sú najdlhšie pre naše zemepisné pásmo. Je na nás, aby sme ich čo najlepšie využili pre svoju spásu.
Príde chvíľa, keď sa budeme pripravovať na najdlhšiu a zároveň na najkratšiu cestu – smrť. Bude to pre nás krásne, keď naše ruky nebudú prázdne. Jánove ruky boli mokré od vody, ktorú používal pri krste pokánia. Nech náš ruženec bude ošúchaný a zodratý, pretože to je nástroj pre mnohé milosti, ktoré nám otvoria bránu nového života. Amen.