Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 08.07.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Kilián; Edgar | Mt 10,7-15

separator.png

Radosť z prejavu viery
 

Radosť môžeme prejaviť rôznym spôsobom. Nemusí to byť len slovom, ale tiež úsmevom, pohľadom, stisnutím rúk, ale tiež darčekom, pozdravom, spevom, či účasťou na nejakom podujatí, alebo akcii. Aj naša účasť na svätej omši môže a mala by byť prejavom radosti, že patrím medzi deti Božie.

Rozkázať niekomu, aby sa radoval, je veľmi opovážlivé. Dnešný rozkaz Pána Ježiša: „Choďte a hlásajte: Priblížilo sa kráľovstvo nebeské" (Mt 10,7) je nám radostným rozkazom.

Učenie Pána Ježiša voláme Evanjeliom. V gréckom jazyku tento pojem znamená radostná zvesť. Celé poslanie Krista na zemi je nádherným posolstvom lásky Boha k ľuďom. Od betlehemských jaslí až po smrť na kríži je pre nás posolstvo lásky. Ježiš nás učí celým svojím životom nasledovať jeho príklad. Jeho učenie obsahuje nádej, ktorú človek potrebuje. Zázraky a skutky, ktoré koná, hovoria o láske, ktorú prechováva k ľuďom. Najmä smrť na kríži nikoho nechce nechať bez istoty, že Boh chce našu prítomnosť po celú večnosť v Božom kráľovstve.
Kresťan, ktorý prijíma Krista ako svojho Pána a Boha, rád sa ujíma a realizuje Kristove slová v praxi. Ježišove slová: „Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte" (Mt 10,8) v praxi našej viery znamená vydávať svedectvo lásky k blížnym tým, aby sme nemysleli len na choré telo, ale aj na dušu. Zlý príklad, zanedbanie dobra a pohoršenie tak pôsobia nielen na okolie, ale aj na nás samých, že nás oberajú aj o zdravie duše i tela. A či hriech nespôsobuje duši smrť? Poslaním kresťana je urobiť všetko pre vzkriesenie mŕtvej duše. Ježiš nás pozýva podať pomocnú ruku na ceste späť k Bohu pri opustení cesty hriechu. Vtedy duša aj cez naše zásluhy môže získať nový život. Rovnako pod pojmom „malomocných uzdravujte", upozorňuje Ježiš na skutočnosť, že aj malý hriech, všedný hriech a ľahký hriech spôsobuje v našej duši nesmiernu škodu.
Choroba nevypukne hneď. Človek sa nestane hneď vážne chorým. Musí niečo zanedbať, podceniť, prípadne sa nakaziť cez niekoho a niečo. A tak malomocenstvo, ako obraz jednej z najnepríjemnejších chorôb z čias pôsobenia Krista, nás chce osloviť, aby sme na hriech pozerali vážne, chránili sa hriechu, robili všetko na jeho odstránenie nielen z nášho života, ale aj zo života našich bratova sestier. A táto naša činnosť sa má diať v radostnom duchu. K tomu sa má pripojiť aj ďalšia pohnútka nášho srdca, ktorú doporučuje Ježiš, aby sme všetko robili nezištne. To znamená, aby sme nečakali na odmenu, pochvalu a uznanie od ľudí, ale aby sme sa držali slov Krista, že bude našou odmenou, a tak splnili jeho prianie: „Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte" (Mt 10,8).
Na radostné šírenie učenia Krista nepotrebujeme niečo mimoriadne. Potrebujeme dobrú vôľu, chuť pracovať s Kristom a pre Krista pri spáse nesmrteľných duší. Na toto nás upozorňuje Ježiš v slovách: „Neberte si do opaskov ani zlato, ani striebro, ani peniaze..." (Mt 10,9). Božia láska sa šíri medzi ľuďmi láskou. Kto nekoná v duchu lásky, ten nemôže konať v duchu Krista. Človek neurobí pre Krista a jeho Evanjelium na zemi viac, keď bude mať veľa materiálnych vecí, a nebude mať lásky. Za svoje poslanie, ak ho splníme tak, ako od nás očakáva Kristus, dočkáme sa odmeny. Pravda nie hneď a nie takú, akú si vie predstaviť človek, ktorý už tu na zemi čaká odmenu za všetko, čo robí. Ježiš aj tu na zemi dá odmenu, ale raz vo večnosti dá človeku, ktorý vytrvá do konca – seba.
Pri šírení radostnej zvesti – Evanjelia, nemusíme sa znepokojovať, kde začať. Ježišove slová: „Keď prídete do niektorého mesta alebo dediny, dopytujte sa, kto je vás tam hoden" (Mt 10,11) nás upozorňujú, aby sme mali len otvorené oči, uši a srdce pre potreby Krista. Všade je mnoho práce pri ohlasovaní učenia Krista. A tu si pripomeňme, že nielen my ohlasujeme, ale aj nám sa má ohlasovať Evanjelium. Ja ho ohlasujem vám a ja ho čakám zasa od vás. Nie je to len vec slov, ale najmä vec príkladu. Viera sa ukazuje v príklade. Jakub hovorí: „Viera bez skutkov je mŕtva" (Jak 2,17). A tak svoju vieru prejavujeme aj tým, že sme otvorení prijať povzbudenie a poučenie od svojho okolia.

Toto naše stretnutie sa týka každého z nás. Tu sa plnia Kristove slová: „Keď vojdete do domu, pozdravte ho. Ak en dom bude toho hoden, nech naň zostúpi váš pokoj; ale ak toho hoden nebude, nech sa váš pokoj vráti k vám". Potrebujeme sa navzájom, aby sme ak splnili vôľu Krista-Učiteľa. Tu sa za seba navzájom modlíme, povzbudzujeme, učíme a zdokonaľujeme v láske. Vtedy Kristove slová nám prinesú ovocie na ceste našej spásy.

Pozrite, dnešný svätec, svätý Kilián nemal väčšej túžby, ako sa stať misionárom. Evanjeliom chcel zapáliť celý svet. ŽKiada pápeža o povolenie. Dostane ho. Vo Wűrzburgu tak zapôsobil na vojvodu Gozberta, že sa dal pokrstiť. Vojvodu poučil a upozornil, že nemôže žiť s manželkou po svojom nebohom bratovi. Gozbertovi to padlo síce ťažko, aby sa zriekol ženy Gailany, ale keď si mal voliť medzi Kristom a Gailanou, dal prednosť Kristovi. Vojvoda musel odísť za povinnosťou, a tak jeho neprítomnosť využila žena Gailana. Najala si vrahov a 8. júla 689 dala zavraždiť Kiliána. Aj keď tento zločin dlho zamlčiavala, vyšiel najavo. Kilián splnil slová apoštola Pavla: „... napĺňa svoju službu" (2 Tim 4,2-5).

Tu si máme aj my uvedomiť svoju povinnosť. Aj napriek strachu, že budeme pre Kristovo Evanjelium znášať ťažkosti, vytrvajme v radostnom duchu pri ohlasovaní Evanjelia tak slovom, ako aj príkladom. Kiež by o nás platili slová, ktoré zaznamenala história o druhom dnešnom svätom, svätom Edgardovi:

- Za dvadsať rokov jeho vlády ako anglického kráľa bol prvý, ktorý svojím životom dokazoval príklad viery. Nik sa mu nevyrovnal vo svätosti, spravodlivosti a vo všetkých čnostiach. To znamenalo požehnanie aj pre národ, ktorý za toto obdobie nepoznal vojnu (por. Mój swienty patrón, Lublin 1968).

A niečo podobné v našom živote a v našich okolnostiach od náš čaká Ježiš.

Tak naša vnútorná radosť sa prejavuje navonok. ako ju prejavíme, to je v našej moci. Môže to byť rôznym spôsobom, a to aj cez jeden deň, pri jednom stretnutí. Môže to začať milým úsmevom, pozdravom, podaním ruky a pokračovať to môže cez milé slovo, dobrú radu, povzbudenie, spolucítenie a podobne. Záleží už len od nás, čo z toho dnešného evanjelia získame pre spásu svojej duše a tiež aj svojich blížnych. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012