Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 24.07.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Sarbel Makhluf, kňazMt 13,1-9

separator.png

V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy. Preto nastúpil na loďku a sadol si; a celý zástup stál na brehu. Hovoril im veľa v podobenstvách: „Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, niektoré zrná padli na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ich. Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali veľa zeme, a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahoreli, a pretože nemali koreňa, uschli. Zasa iné padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich. Iné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú. Kto má uši, nech počúva!"

separator.png

Dobrá pôda - dobrá úroda


Stále sa niekam ponáhľame, chceme ihneď výsledky, a čakať sa nám nechce. Sme ako mladík v príbehu!

Mladý človek mal takýto sen: raz dopoludnia vošiel do nejakého zvláštneho obchodu. Za pultom stál anjel v nie práve najčistejšom plášti a so spustenými krídlami. „Čo tu, prosím, predávate?" opýtal sa zvedavo mládenec. „Všetko, čo si praješ," odpovedal priateľský anjel. Mládenec sa na chvíľu zarazil, no hneď začal pokojne vyberať. „V takom prípade si prosím zabaliť: koniec všetkých vojen na svete, lepšie životné podmienky, chlieb pre hladných, bývanie pre bezdomovcov, prácu pre nezamestnaných a...." V tom okamihu mu anjel skočil do reči: Prepáč, mladý človek, ale ty si ma asi zle rozumel. Ja tu nepredávam ovocie, ja mám iba semienka."

V dnešnom evanjeliu počúvame o siati semena na zem. Semená padajú na kraj cesty, na skalu rastú s tŕním , ale na radosť rozsievača padajú aj do dobrej pôdy. „A iné padli do dobrej zeme a vydali úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú, iné tridsaťnásobnú" (Mt 13,8).

Rozsievač vyšiel rozsievať a jeho zrná padli do rôznych druhov pôdy. Terén v Galilei je často veľmi nerovný a hornatý, preto umožňoval rozsievať len úzke pásy zeme v údoliach a pozdĺž brehov riek. Podobenstvo verne zachytáva poľnohospodársku situáciu tejto konkrétnej oblasti. Rozsievač rozmachom ruky hádže zrná naširoko, a tak sa niektoré semená dostanú aj na cestu, kde ich čoskoro vyzobú vtáky alebo pošliapu okoloidúci. Rovnako dobre zodpovedá aj opis skalnatej pôdy pokrytej iba tenkou vrstvou zeme. Kvôli plytkosti zeme zrná rýchlejšie vzídu, ale nemajú hlboké korene a v páľave slnka potom rýchlo zoschnú. Pôdou, na ktorú padajú dobré zrná, je celý svet, každý človek. Tento obraz nás vyzýva zastať v úcte pred tajomstvom života. Aká životná sila je v jednom pšeničnom zrnku! Keď zrno padne do zeme a dostane vlahu, životná sila v ňom všetko popremieňa, dá mu vyklíčiť, preráža zem. vyženie steblo a klas. Výsledok závisí od stavu pôdy. Prináša tridsaťnásobnú, šesťdesiatnásobnú, stonásobnú úrodu. Aj my sami sme pôdou pod Božím zrnom. Hoci rozsievanie sprevádza veľká láska rozsievača – veď to Boh sa vlieva do našich duší.

Dnešné Božie slovo je pre nás veľmi známe. Poznáme toto podobenstvo naspamäť. Máme štyri kategórie pôdy – ľudí kde padá Božie slovo. Snažíme sa zaradiť niekde medzitým. My nepatríme na kraj cesty, či na skalu, ani medzi tŕnie! My sme úrodná pôda. Božie slovo nachádza našu pôdu - srdce. Najlepšou pôdou bola Panna Mária. Ona prijala a uchovala všetky slová vo svojom srdci. (Lk 2,19) Dobrou pôdou boli apoštoli a učeníci, ktorí prijali slovo, hlásali ho svetu, a dokonca ho zavlažili vlastnou krvou. Kto z nás môže povedať, že je dobrou pôdou, ktorá prináša ovocie? Na prvom mieste sú to kresťania ktorí milujú a snažia sa počúvať, chápať ho, pretože sú presvedčení, „...že nielen z chleba žije človek, ale aj z každého slová, ktoré vychádza z božích úst" (Mt,4,4). Sú to tí, ktorí dávajú priestor a možnosť pôsobiť slovu, aby sa zakorenilo do srdca. Aby premena Božieho slova priniesla 30, 60, 100-násobnú úrodu. My čo sme sa tu zišli, a tiež chceme byť dobrou pôdou. Veď preto nás Boh stvoril, prijali sme Božie slovo. Nezdá sa nám, že sme úrodná pôda? Ako je to v našich rodinách, aké tam vládne porozumenie, aké sú tam medziľudské vzťahy? Veľmi často by sme sa museli začervenať. Častejšie sejeme semeno neporozumenia, hádok, hnevu a to život v rodine a v spoločnosti nezbližuje, ale rozdeľuje. Zdá sa nám, že zlo skôr vidíme ako dobro. Myslime pozitívne. Keď Boh stvoril človeka, videl všetko, čo učinil, bolo to veľmi dobré (Gn 1,31). Sme stvorení pre dobré veci, skutky. Záleží na nás či chceme prinášať úrodu!

Všetci čo sme tu sme aj v úlohe rozsievača. Rodičia nám odovzdali pozemský život. My sa snažíme napomáhať rastu ďalšej generácie ľudstva.

Roľník, ktorého obilie na súťaži každoročne získalo prvé miesto, mal zvyk rozdeliť najlepšie semeno sedliakom, ktorí mali svoje polia blízko jeho polí. Raz sa ho opýtali: „Prečo dávaš najlepšie semeno aj ostatným roľníkom, ktorých polia susedia s tvojimi"? On im odpovedal: V skutočnosti to robím zo zištnosti. Vietor berie peľ a prenáša ho z jedného poľa na druhé. Ak by moji susedia zasiali zrno nižšej kvality, zmiešané opeľovanie by ochudobnilo kvalitu mojej úrody. Preto im dám len to najlepšie semeno.

Roľník z príbehu je nebeský Otec. Vždy sa snaží, aby sme prinášali dobrú úrodu. Rozsieva najlepšie semeno, chce dobro, volí lásku, porozumenie a zmiernenie. On je optimista, ktorý dúfa, že sa predsa niečo ujme, zarodí prinesie ovocie. Všetci sme teda v určitom zmysle rozsievačmi. A keď sme rozsievačmi, tak je dobré sa aj zamyslieť nad tým, čo svojím životom, svojimi skutkami sejeme a to všade tam, kde žijeme a kde sa pohybujeme. Viem, drahí veriaci, že to nejde hladko, tak ako si to mnohokrát želáme. Dovoľme Kristovi, aby v nás začalo rásť jeho slovo. Buďme vytrvalí a svojou odhodlanosťou pomáhajme vzrastu Božiemu slovu rásť.

Hoci stále túžime mať všetko, nebude to hneď. Tak ako musíme chodiť do práce, zarábať peniaze, aby sme mohli nakupovať veci pre pozemský život. Žiaci musia chodiť do školy a učiť sa, vysvedčenie nedostanú na začiatku školského roka. Tak aj Boh zasieva semená do nášho srdca. Naše srdce je dobrou pôdou, len na nás záleží, či si doň donesieme nejaké kamene, necháme vyrásť tŕnie, alebo budeme sa oň starať a prinášať úrodu. Nemusí byť úroda stopercentná, Bohu záleží na snahe a spolu s apoštolom Pavlom povieme, že Boh dal vzrast a zato budeme odmenení Božím kráľovstvom. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012