Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 31.07.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Ignác z Loyoly, kňaz | Jn 6,24-35

separator.png

Je časové hovoriť o šiestom a deviatom príkaze?
 

Prežívame vrchol leta. Prázdniny a dovolenky – to je čas, keď sa dokážeme zastaviť, vypnúť z kolotoča povinností. Túto skutočnosť mnohí využívajú nielen na oddych, spoznávanie nových miest, ale aj na úvahy, rozprávanie o veciach a hodnotách, na ktoré počas roka neostáva čas, prípadne ich odkladáme stranou.
Pri potulkách prírodou sa môžeme zastaviť a obdivovať krásu prírody. Najmä zelená farba nás vie viac uspokojiť, ale aj pestrosť farieb vie vyvolať krásne a hodnotné myšlienky. Niekto sa zastaví pri horskej bystrinke a iný pri vodopáde. Človeku prichádzajú na myseľ tiež vážne, krásne a hodnotné myšlienky. Ďalší na prechádzke sa zastavia pri dozrievajúcom obilnom láne a tiež ich môže napadnúť myšlienka, ktorej sa vyhýbali.
Veď práve počas týchto voľných dní mnohí zabúdajú na 6. a 9. príkaz, ktoré dal Boh cez Mojžiša aj nám, moderným ľuďom v Desatore. Áno, mnohí zabúdajú, podceňujú a vysmievajú sa týmto príkazom. Dnes áno, ale budú sa zajtra, o mesiac, o rok? Je však aj mnoho takých, ktorí práve počas týchto dní nezabúdajú. Čerpajú nové sily pre telo i dušu a pri obdive prírody ďakujú Bohu, že stvoril krásneho človeka – čistého človeka. Veď ho stvoril na svoj obraz. Upokojujúca sila zelenej farby dáva nádej, že biela farba – symbol čistoty má aj dnes význam. Červená farba – symbol lásky vie hovoriť aj o pravej láske. Aj iné farby so zelenou spojené môžu osloviť, že je krásne žiť v priateľstve s Bohom v každom veku, postavení a čase.
Krásna je bystrinka, tichá a nevinná. Aký je krásny pohľad na mladých, ktorí začínajú žiť a ich čistý pohľad, rumenec na tvári hovorí o kráse Boha. Rýchle sa mení bystrinka v horách a stáva sa aj vodopádom. Obdivujeme jeho silu. V žilách koluje krv. Je to sila, ktorá hovorí o živote. Mladý človek dospieva a už nikdy, pokiaľ bude žiť, neprestane myslieť, že je muž a žena.
A pri obilnom poli cítime svoje poslanie, ktoré dal Boh prarodičom v raji, keď spáchali hriech. Žene povedal: „Veľmi rozmnožím tvoje trápenia a ťarchavosť; v bolesti budeš rodiť deti, a hoci budeš po mužovi túžiť, on bude vládnuť nad tebou." A riekol Adamovi: „V pote svojej tvári budeš jesť svoj chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej si bol vzatý, lebo prach si a na prach sa obrátiš!" (Gn 3,16-17.19).

Na tieto myšlienky nás môže upozorniť aj text evanjelia, keď Pán Ježiš hovorí: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť" (Jn 6,35).

Zázrak rozmnoženia chlebov vyvolal medzi ľuďmi vzrušenie. Pán Ježiš to využíva a ohlasuje ustanovenie Eucharistie, najväčšieho zázraku, v ktorom on sám, ako ozajstný chlieb z neba, dá ľuďom ako pokrm svoje Telo.

V kostole si tento dar uvedomujeme viac ako kdekoľvek inde. A práve s týmto darom si uvedomujeme aj iné dary, napríklad to, že Boh si praje zväzok medzi mužom a ženou, keď hovorí: „Preto muž opustí otca svojho i svoju matku a priľne k svojej manželke a budú jedným telom" (Gn 2,24). Toto prianie Boha, ktoré v Novom zákone potvrdzuje aj Pán Ježiš, prináša niej iba radosti, ale aj ťažkosti. A práve v spojitosti s Eucharistiou, ktorou sa nám dáva Ježiš ako posila v našom živote viery, môžeme dať odpoveď na otázku z úvodu: Je časové hovoriť o šiestom a deviatom príkaze z Desatora? áno, je potrebné hovoriť, a dokonca dnes už nutne hovoriť!
Hovoriť však správne a užitočne. Sme tu rôzneho zloženia a stavu. Sme tu všetky generácie. Práve preto tieto slová sa majú stať len podkladom k rozhovorom, poučeniam a debatám pre nás, veriacich kresťanov. Nedá sa tu povedať všetko, ale to, čo sa tu povie, má sa stať zamyslením pre každého, koho sa to bude týkať, kto bude mať o to správny záujem, koho zaväzujú k tomu aj povinnosti.
Ide o to, aby sme správne pochopili zmysel týchto príkazov. Nielen tí, ktorí sa pripravujú na manželstvo, ale aj tí, ktorí už v manželstve žijú. Ide nám všetkým o to, aby sme v mene čistej lásky sa vyhýbali všetkému, čo poškvrňuje predmanželskú, manželskú, vdovskú a celibátnu lásku.
Dnes sa mnoho a nesprávne o týchto príkazoch rozpráva. Popierajú sa slová samého Krista v mene „moderného" chápania života. Stačí si pripomenúť, ako zmýšľa o manželskej čistote ten, kto ju zachováva a ten, kto ju šliape. Iný pohľad má na čistotu a panenstvo úprimne zmýšľajúci kresťan, ktorý verí vo večný život a iný, ktorý nemá hanby, komu táto vec nie je svätá a žije len pre tento svet.

Je správne, keď si každý sám skontrolujeme svoje zrkadlo. To znamená, keď sami pred vlastným svedomím si dáme námahu povedať pravdu, aký je náš vonkajší, ale aj vnúorný vzťah k týmto príkazom.
Pravé zrkadlo, ku ktorému si môžeme prirovnať to svoje, je v slovách Pána Ježiša: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha" (Mt 5,8). Uvedomujeme si, že je dobré, keď je človek úprimný sám ku sebe a neklame sám seba.
Príslovie ktoréhosi národa znie: „Reč milenca a zvodcu znie rovnako". To by si mal uvedomiť ten, ktorý zvádza, ako aj ten, kto sa dáva zviesť. Je to nízke, keď sa človek v tejto veci vyhovára a zvaľuje vinu na iného a prípadne, keď chce zobrať vinu za iného.

Chlapec hovorí dievčaťu: - Ty sa z nášho hriechu nespovedaj. – Veď aj ona bola slobodná a užívala svoj rozum, a preto aj ona je zodpovedná za svoj hriech.

Sv. Ignác z Loyoly, ktorý je autorom známeho hesla: Všetko na väčšiu česť a slávu Božiu, poukazuje po svojom obrátení na krásu čistého svedomia. – Len Jeden je, pred ktorým sa skláňa každé koleno na zemi, na nebi a v podsvetí. – Sľubu čistoty venuje veľkú pozornosť. Čistota je pre každého z nás mementom. Kňaz či rehoľník, ktorí zložili dobrovoľne sľub čistoty, musia pracovať na jej uchovaní. Tak isto manželia pri realizovaní svojho manželského sľubu, ako aj tí, ktorí cítia svoje telo a pripravujú sa na svoju budúcnosť buď ako manželia, alebo ako Bohu zasvätené osoby.

Všetci, keď využívame čas prázdnin a dovolenky, dokážeme sa zastaviť pri krásach prírody a sme ochotní dať sa osloviť ich krásou, cítime svoje obohatenie a posilu.

Stojaca voda, ktorá môže páchnuť, nás učí, že o čistotu musíme bojovať. Prúd vody nás učí, že si máme uvedomiť silu svojej čistoty. More svojím pohybom sa nám prihovára, že pokušenia nie sú hriechom, ale novým obohatením a zásluhami, keď ich znášame v zhode s Desatorom. Rovnako pohľad na hviezdnatú oblohu, východ či západ slnka. Boh hovorí o kráse. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012