Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 01.08.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Alfonz Mária z Liguori, biskup a učiteľ Cirkvi | Mt 14,13-21

separator.png

Potreba nasýtiť
 

Pravidelná strava je potrebná. Doporučujú ju odborníci a jej ovocie si sami uvedomujeme. Aj v duchovnom živote je potrebný pravidelný prísun duchovného pokrmu. Presviedčame sa o jeho výhode najmä vo chvíľach, keď sa zrazu ocitneme v núdzi.

Na toto nás upozorňuje Pán Ježiš, keď prikazuje apoštolom: „Vy im dajte jesť!" (Mt 14,16).

V Ježišových očiach by bolo nesprávne poslať počúvajúce zástupy preč od ich nebeského Majstra kvôli každodennému chlebu. Inde to Pán Ježiš zdôraznil slovami, ktoré adresoval Marte: „Staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci..." (Lk 10,41).

Pán Ježiš odpovedal svojim učeníkom podľa vopred premysleného plánu: „Vy im dajte jesť!" (Mt 14,16). Ježiš nechce, aby ľudia zostali bez jedla až do noci. Tak výzva k apoštolom, aj keď nenachádza hneď správnu reakciu, je predsa významná a dôležitá. Apoštoli neuvažovali o tom, že by Ježiš mohol urobiť zázrak. Apoštoli viac počítali, hodnotili a kalkulovali. Ježiš je muž činu. Je Boh – Láska.

A toto od nás dnes čaká právom Ježiš. My nemáme moc robiť zázraky, ale oslovuje nás k činnosti, ktorá je v našich silách možná. Keď poznáme svoje schopnosti a danosti, je správne, keď sa stávame ľuďmi činu. Svet potrebuje náš príklad a my potrebujeme z našej činnosti hodnoty pre večný život. Teda jednou ranou dve muchy? Áno! Veriaci kresťan, ktorý nekoná len ústami, ale vie byť aj človekom činu, sa nestratí. kresťan vie správne využiť každý ponúknutý skutok k obohateniu pre seba i okolie. Kresťan nečaká, že iný ho bude prosiť, či ponúkať. Nepočíta, čo z toho bude mať, či si ho niekto všimne, či bude unavený, keď skončí. kresťan v ponúknutej príležitosti spoznáva oslovenie svojho Majstra. V evanjeliu ho vidíme ako vzor aktívnej činnosti. Pre nás je to výzva skončiť s vypočítavosťou, sebašetrením, špekuláciou a podobne.

Zo skúseností vieme, že po dobre vykonanej práci, aj keď sme unavení, cítime v srdci radosť a spokojnosť. Viackrát sme už mohli od ľudí činu a viery počuť, keď sme im chceli poďakovať a odmeniť sa: - Nechajte tak. Pán boh všetko vidí. Neoberajte nás o vatikánsku menu. – Čiže títo ľudia sa cítia šťastní aj vtedy, keď sa im iní vysmievajú, že sa nešetria, že si za veci nedajú poriadne zaplatiť a podobne.

Spomínam si, ako kolega v robote často svojim spolupracovníkom rozprával: - Ani kura nehrabe zadarmo. – Nemal ochotu urobiť niečo naviac, pomôcť, keď to niektorý z nich potreboval. Radšej si sadol a pozeral. Ako to chodí, stala sa mu nepríjemnosť. Zrazu potreboval pomoc. Vedel, že to nespraví sám, že na to bude potrebovať pomoc viacerých. Čo myslíte, aj keď mu bolo ťažko, poprosil? Áno! Pomohli mu tí, ktorým on nechcel? Áno! A čo prijali ako odmenu? Nič! Dnes už je jedným z nich. Príslovie: „Ani kura zadarmo nehrabe" – zamenil za pomoc bez slova. Spoznal iné príslovie: „V núdzi spoznáš priateľa".

A to chce Ježiš od nás, muži, ženy a mladí ľudia činu! Spoznal to i sv. Alfonz.

Ako mladý a úspešný právnik prehral spor. Tri dni sa nevedel s tým vyrovnať. Dnes máme veľkého svätca, patróna spovedníkov a moralistov. Pán si ho tvrdo skúšal. Od vlastných bratov, ale aj svojou úzkostlivosťou mnoho trpel. Pápež, ktorý bol nepravdivo informovaný, mu spôsobil ďalšie utrpenie. Alfonz z Liguori však vytrval.

Bola to Eucharistia, vrúcna modlitba a neochvejná viera, ktoré aj my chceme využiť na svoje posvätenie a splnenie očakávania, ktoré má voči nám Ježiš. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012