Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 06.08.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Premenenie Pána | Mk 9,2-10

separator.png

Nestarnúci príkaz
 

Veriaci učiteľ pristihol chlapcov, ako si pozerajú časopis s pochybným obsahom. Keď zbadali učiteľa, bolo už neskoro. Očerveneli a sklonili hlavy. To učiteľovi stačilo. Spoznal, že chlapci sú neskazení. Chlapci čakali krik, zauchá, alebo aj poznámku do žiackej knižky. Ale učiteľ jednému z nich povedal: - Odlož časopis. - Potom vážne, ale úprimne povedal všetkým: - Mohli by ste po vyučovaní prísť za mnou do môjho kabinetu? – Chlapci prišli. Toto stretnutie sa im na celý život vtlačilo do sŕdc.

Je známe, že vo veku od 10 do 18 rokov je sex a pohlavný život skúšobným kameňom. to už nie sú deti. To, s čím sa stretávajú, čo objavujú na sebe a vo svojom okolí, je pre nich veľká vec. Keď nechceme, aby v tejto oblasti netrpeli, prípadne, aby iní nezasiali nesprávny a zlý pohľad na túto oblasť života, je správne, aby sme aj v kostole venovali tomu pozornosť.

Peter v evanjeliu povedal Ježišovi: „Rabbi, dobre je nám tu" (Mk 9,5).

Táto známa udalosť z hory Tábor priniesla trom Ježišovým učeníkom nový pohľad na jeho život a ich budúcu činnosť. Aj keď vtedy hneď celkom nepochopili túto udalosť a príkaz Majstra, prišiel čas, že táto udalosť priniesla svoje ovocie. Na hore došlo k premene Pána Ježiša. Apoštoli videli Ježiša v stave oslávenia, keď sa rozprával s Mojžišom a Eliášom, o čom svedčí aj hlas, ktorý počuli.

Na základe tejto premeny Pána Ježiša, keď pominuteľné je pohltené nepominuteľným, pozemské nebeským, môžeme vidieť aj hodnotu a krásu šiesteho a deviateho príkazu. Nie je správne dať príkaz: To nemôžeš! Si ešte malá a už vôbec nie je správne pri nejakom skutku trestať.
Zmysly apoštolov boli pri premenení zatemnené. Nechápali a nerozumeli, čo sa dialo. Rýchlo však spoznali veľkosť a krásu pred svojimi očami.
A toto je potrebné nezanedbať. Skôr, ako by nevhodná kniha, film, časopis, alebo zlý človek či kamarát mohli zničiť to, čo sa začína rozvíjať, čiže citový a pohlavný život, je potrebné, aby sa mladý človek začal dívať na toto všetko správne.
Ľahko sa odtrhne rozvíjajúca ruža, rýchlo sa odtrhne nezrelé ovocie, ale čo má z toho človek? Taká ruža nepoteší, taký plod nenasýti, ale prinesú len sklamanie.
Človek prichádza na svet bez vzdelania. Prináša si však so sebou hlas Boží v sebe, svedomie, ktorému hovorí, čo je dobré a čo zlé. Svet ktorý je viac zlý ako dobrý, rýchlo vie zničiť dobré a človek si rýchlo vie osvojiť to zlé. a práve preto je správne, keď primerane veku a chápaniu mladý muž a žena dostáva potrebné informácie aj o kráse a hodnote pohlavného života. Kto učí dieťa prvým krokom? Kto ho učí prvým slovám? A kto mu má povedať prvý o týchto veciach?
Keď vieme učiť chodiť a rozprávať svoje dieťa, nemôžeme nechať na dieťa, aby sa tejto veci naučilo samé, prípadne nech ho tomu naučia iní,. Najmä dnes, pri zle regulovanej osvete v televízii, časopisoch a podobne, keď sa dieťa veľmi skoro dozvedá o anatómii ľudského tela, je potrebné povedať pravdu skôr, ako by bolo neskoro. Rozprávky o bocianoch, cukre a podobne sú nesprávne. Skôr treba využiť známe veci. Na jar všetko pučí, kvitne a raší. Začína nový život. to nie je náhoda. To chce Boh. Tak nejako môže začať rozprávať otec či matka. To, že si deti začínajú uvedomovať rozdiel medzi chlapcom a dievčatkom, je čas na správnu osvetu. Boh stvoril muža a ženu. Zdravý muž a žena dostali od Boha veľkú úlohu, aby na svete pribúdali ďalší ľudia. Človek si určité veci chráni, skrýva, a to tým viac, čím väčšiu hodnotu majú. Človek si chráni ruky pred zimou rukavicami a podobne hlavu a celé telo. Preto si človek určitú časť tela chráni šatami. To, čo človek skrýva, dostal od Pána Boha ako veľký dar. Pomocou tohto veľkého daru prichádza ďalší človek na svet.
Deti vedia pochopiť, že cenné veci si aj doma chránime pred zlodejom. Tak určitú časť tela si zahaľujeme preto, že si to praje Boh, aby sme splnili vôľu Pána Boha. Človek, keď je dospelý, spozná, že ento dar môže niekomu darovať, pretože tento dar nemá pre seba. Opúšťa matku a otca. Muž so ženou vytvoria novú rodinu. Dieťa porozumie, prečo má starých rodičov. Mladý muž a žena sami spoznávajú, že sa ich telá menia. To však nestačí. Potrebná je aj duševná zmena. Primerane zmene tela je potrebné rozprávať aj o kráse duše.

Deti si radi obliekajú čisté a moderné šaty. A práv vtedy je správne poukázať na starostlivosť o dušu. Čistotu duše je možné spojiť s čistotou a hygienou tela. Pre mladých je to vždy veľký zážitok. Je správne, keď si vedia šetriť veci, keď si na ne dávajú pozor Tak sa učia nepovedať zlé slovo, vyhýbajú sa násiliu a tiež pestujú stud. Keď si uvedomujú krásu okolo seba a spoznávajú hodnotu vecí, vtedy je správne poukázať na čistotu duše a zodpovednosť za skutky.
Sledujete televíziu a pri určitej scénke môžu pokojne pozerať ďalej, ale neskôr si môžete o nej spoločne porozprávať. Bolo to správne čo sme videli? Bolo to pekné? Dôstojné? Pri vážnejšej scéne je nesprávne povedať, aby šli deti spať. Je správne, keď otec či matka povie: - To je nedôstojné. Uráža to Boha. Je to hriech. – A podobne. Môže sa vtedy prepnúť na iný program, prípadne po chvíli vrátiť program späť.

Cítime, že takto dieťa dostáva správny pohľad na vieru a príkazy. Nezačne falošne špekulovať a dokáže si vytvárať ten pohľad, ktorému nás učí Desatoro. Ich dospievanie sa deje bez stresov a napätia či strachu. Neboja sa zveriť rodičom, učia sa zvíťaziť nad svojím telom. Premena sa deje postupne a ďalej spoznávajú krásu svojho tela a jeho hodnotu.

Na začiatku školského roka sa na hodine telocviku prvý raz delila trieda na dve skupiny: chlapci a dievčatá. Vlani ešte cvičili spolu. Deti, najmä chlapci, sa pýtali prečo. Dobrý učiteľ musel zastať úlohu rodičov niekoľkým chlapcom. Prvú hodinu necvičili. Chlapci sa pri slovách učiteľa usmievali. Bolo to však správne, čo im namiesto rodičov musel povedať učiteľ. Čo keby bol iný učiteľ?

Dnes mnohí mladí chodia práve preto radi do kostola a radi sa modlia, že im rodičia okrem vysvetlenia premeny tela nezabudli povedať aj poznámku, aby sa často za seba modlili. Bohu sa páči, keď ho prosíme o pomoc. a dnes mnohí z týchto mladých ľudí sa so všetkou samozrejmosťou ak pravidelne modlia nielen za svojho budúceho partnera a partnerku, ale prosia aj o silu, aby ten dar, ktorý dostali od Pána Boha na vznik nového života, si uchovali neporušený až do chvíle sobáša.

Na stretnutie s učiteľom v kabinete si viacerí chlapci dlho spomínali. Niektorí „svojho" učiteľa, tak sa im stal blízkym, že sa im v tejto veci ako kresťan venoval, pozvali na svoj sobáš.
Čo to dnes znamená pre nás? Premenenie Pána oslovuje aj nás, aby sme si uvedomili potrebu premeny svojho zmýšľania aj v oblasti šiesteho a deviateho príkazu. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012