Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 15.08.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Nanebovzatie Panny Márie | Lk 1,39-56

separator.png

Pripoj sa k modlitbe aj Ty - viac info tu

Ovocie svedectva viery
 

Predstavte si, že cestou do kostola vás osloví neznámy človek: - Ste veriaci? – A vy odpoviete: - Áno, práve idem do kostola. Je sviatok Nanebovzatia Panny Márie. – Vtedy človek povie: - Výborne. Práve hľadám takého človeka, ako ste vy. Hľadám odpoveď na otázku: - Načo som na svete? Viete mi povedať, kde je nebo? Čo je to nebo? Ako sa do neba dostať? –
Sú to pre nás všetko známe veci. Iste by ste tomu človeku dali čo najvyčerpávajúcejšiu a najlepšiu odpoveď.
Je však správne, aby sme sa nad týmito otázkami znova zamysleli, aj keď vieme dať odpoveď iným. A to preto, že viac a viac dokážeme tieto veci nielen poznať, vedieť ich, ale aj podľa nich žiť. Viac a radostnejšie žiť svoju vieru.

Dnešný sviatok je na to výbornou príležitosťou. a najmä slová evanjelistu Lukáša: „Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý" (Lk 1,41).

Keď sa Panna Mária dozvie od archanjela Gabriela o veľkej milosti, ktorej sa dostalo jej staršej príbuznej Alžbete, ponáhľa sa, hoci ju nikto neposiela, aby poslúžila Alžbete. Mária vždy plnila vôľu Božiu. Aj týmto svojím správaním plní vôľu Boha. Vidíme to aj na udalosti v dome Zachariáša. Alžbetu naplnil Duch Svätý. Alžbeta, ktorá je rovnako ako Mária verná vo všetkom Bohu, stáva sa nástrojom Boha, ktorý cez ňu koná svoje dielo.

Aj vy ste dnes prišli do kostola, hoci ste mohli zostať doma. To, že sme tu, je vlastne náš súhlas, aby cez nás a pre nás prehovoril Boh. Myslíte, že nie je to pravda, aby teraz k vám a cez vás hovoril Boh? Viete, prečo sa vám to zdá ťažké? Preto, lebo dobre nechápeme pojem viery. Viera nám zovšednieva, stáva sa celkom obyčajnou vecou. Niekto povie: Som veriaci. Hoci dnes nám Cirkev prikazuje zúčastniť sa na celej svätej omši, on to vie, a nejde na svätú omšu. On dnešnú omšu nedocenil a povie: Ja dnes nejdem ani na pivo. Ani táto, a ani iné veci sa nedajú prirovnať k tomu, čo nám dnes Cirkev prikazuje.

Pre nás viera nesmie byť len poučky a definície, ktoré bez ťažkostí by sme dokázali povedať. Viera je niečo viac, ako je súhrn poučiek. Sú ľudia, ktorí majú naivné predstavy o Bohu. Ešte aj dnes sa nájdu takí, ktorí ukážu prstom na oblohu, hore, že tam je nebo. A čo je nebo, o tom rozprávajú rozprávky a fantazírujú. Hoci sa chcú dostať do neba, hovoria, že to je veľmi ťažké a mnohí tvrdia, že to je len pre vyvolených.

Cirkev učí, že Pán Ježiš vzal po smrti Panny Márie jej dušu s neporušeným telom do neba. Cirkev učí aj to, že Pán Ježiš chce nás všetkých mať v Božom kráľovstve. Aj nás chce s osláveným telom a dušou odmeniť vo svojom kráľovstve. Naša viera nás učí, aby sme sa často spájali s Ježišom, zblížili s Ježišom, prichádzali za Ježišom, zjednocovali sa s Ježišom, podvolili sa Ježišovi a prijímali Ježiša. To robila i Panna Mária. V nej má naša viera vzor. Každý z nás máme využiť svoj vek, postavenie a stav na to, aby sme splnili vôľu Boha, ktorú má s každým z nás.

Raz to Pán Ježiš výslovne povedal: "Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho" (Lk 8,21). Pán Ježiš nám dáva za vzor Pannu Máriu. Panna Mária ani pred, a ani po zvestovaní nevedela viac o svojom poslaní. Snažila sa však verne plniť Zákon. V tom je nám vzorom. Aj my sme na svete preto, aby sme Boha poznávali, milovali a plnili, čo nám prikázal. Vtedy už prežívame na zemi predsieň neba. Kto žije v spojení s Bohom, Boh je v jeho srdci. Kde je Boh, tam je aj nebo. Boh je všade, a práve preto je našou snahou, čo najviac ho poznať, milovať a žiť podľa jeho slova. Kto žije s Bohom, je šťastný. Keď sme aspoň raz zažili skutočný pocit šťastia, či sme si nepriali tento stav prežívať stále? Vieme však, že na zemi je všetko v pohybe. Veci i ľudia starnú, zomierajú, ničia sa, a zanikajú. Hmotný svet je nedokonalý. Preto nebo nie je hmotný svet, nemožno ho prirovnať k nejakej krajine, pohodliu a radosti na zemi. Nebo je stav duše, kedy Boh svojich verných odmieňa za vernosť, ktorú mu preukázali počas života v hmotnom svete. A to je aj odpoveď na otázku: Ako sa dostať do neba? Plniť vôľu Božiu na zemi!

S každým z nás má Boh svoj plán. V mnohom sú podobné. Žijeme v tej istej dobe, okolnostiach, a predsa každý máme svoju cestu k odmene. Boh dáva každému dostatok síl a milostí. Od nás záleží, ako ich využijeme. Príkladom nám môže byť aj tento muž.

Pri explózii ako novomanžel je poranený. V nemocnici mu museli amputovať obe ruky a vyoperovali obe oči. Keď sa rany zahojili, takého bez rúk a bez očí, poslali ho k mladomanželke. Vžime sa do jeho situácie. Rozmýšľa. Čo ja už len môžem dať svojej žene? Zmárnim sa, aby sa mohla ešte raz vydať a byť šťastná. Zastrelím sa! ale ako, keď nemám prsty? Obesím sa! Ale ako, keď si nemôžem položiť povraz na krk? Otrávim sa! Ale ako, keď si nemôžem namiešať jed? Hodím sa pod vlak! Ale ako, keď nevidím koľajnice? Jednoducho, nevedel a nemohol sa zmárniť. toto jeho zúfanie pozoruje manželka. Sama veľmi trpí stavom svojho manžela. Je mu však posilou. Modlí sa za seba i za neho.
Po jednej kázni o viere hovorí svojej manželke: - Prosím, nechaj ma tu samého. – V prázdnom kostole premýšľa a uvažuje. Pred obedom prišla pre neho. Popoludní, keď je znova sám doma, začína sa modliť. Neprosí Boha o oči, o ruky, ale prosí o vieru. Chce sa modliť ruženec, ale nemá prsty. Tak si pomôže prstami na nohách. Jeho život sa pomaly mení... Stretáva sa s Ježišom, spája sa s Ježišom, zbližuje sa s Ježišom a podvoľuje sa Ježišovi. Získava nový a kvalitatívne hodnotnejší pohľad na život. Už sa necíti nešťastný.
Po niekoľkých rokoch pri jednom stretnutí osloví biskupa: - Otec biskup, mohol by som sa stať diakonom? – Biskup mu vraví: - Nemáš ruky, preto nemôžeš rozdávať sväté prijímanie. Nemáš oči, preto nemôžeš čítať Evanjelium. Áno, máš však ústa. Môžeš kázať. A po štúdiách je vysvätený na diakona. Stal sa obľúbeným a vyhľadávaným kazateľom. Častou témou jeho kázní je sila viery potrebná v živote človeka. Ľudia ho vidia, a on nevidí. Ľudia majú ruky, ale on ich nemá. Ľudia si uvedomujú, že viera v živote človeka je viac ako zlato. Hodnota viery siaha ďaleko, prerastá prirodzený horizont. Viera siaha do večnosti. Viera je začiatok večnosti.

Vieme, že Panna Mária nebola pribitá na kríž a nedala si kopijou prebodnúť bok. Vieme však, že Panna Mária nám svojím životom ukazuje cestu viery. Viera je nekonečná. Ovocím viery je odmena, ktorú nám Boh prisľúbil a na Panne Márii sa presviedčame, že Boh bohato odmení každému lásku, ktorú mu preukazujeme.

Iste nik nás dnes neosloví; načo som na svete, kde je nebo, čo je nebo a ako sa tam dostať. Presvedčili sme sa, že je správne, keď sa aj k známym veciam viery vraciame a pripomíname si ich. To je tiež chvíľa, keď nás Duch Svätý znova svojimi darmi napĺňa a posilňuje. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012