Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 16.08.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Štefan Uhorský; Roch

separator.png

Daruj 8 minút modlitby - viac info tu.

Zodpovednosť za dary
 

Kto z nás môže povedať, že dostal od Pána Boha viac a kto menej? Áno, sú medzi nami takí, ktorí vynikajú nad priemer v mnohých oblastiach života.

Medzi nami žijú umelci, vedci, politici a športovci, ktorých obdivujeme a sme im aj za mnohé veci vďační. Žijeme aj s ľuďmi, ktorí vynikajú svojou čestnosťou, pracovitosťou, zásadovosťou a charakterom, ktorých si tiež pre svoj príkladný život vážime. Keď máme podať celkový obraz svojho prostredia, stretávame sa aj s takými, ktorí naviac neurobia nič a ešte negatívne a záporne pôsobia na svoje okolie, dokonca sa so svojím počínaním chvália!

Práve na túto skutočnosť poukazuje Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu v podobenstve o sluhoch slovami: „Lebo každému, kto má, sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má" (Mt 25,29).

Pán Ježiš svojím učením prináša ľuďom nádej. Od každého slobodného a rozumného človeka vyžaduje zodpovedný prístup ku spáse svojej duše. Vykúpil nás bez nás, ale bez nás nemôže nás spasiť. Každý dostal toľko talentov a milostí, ktorí keď správne zužitkuje, postačia mu ku spáse a získaniu večného života. Áno, ak Boh dal viac, viďme tých päť talentov, ale primerane k nim bude žiadať aj vyúčtovanie. To znamená, kto dostal len tri, nemusí smútiť, keď urobí všetko preto, aby primerane k nim získal ďalšie. Boh nebude od neho žiadať toľko, ako od toho, ktorý dostal päť. Nemusí smútiť, že dostal menej. Dostal toľko, koľko uznal všemohúci a dobrý Boh pre človeka ako užitočné k jeho spáse. Rovnako ten, ktorý dostal len jeden talent, má sa podľa toho aj správať. Nemá zakopať svoj talent ako muž z evanjelia. Získal by podobnú odmenu, ktorú nikto z nás nechce získať. Nech sa usiluje získať toľko, aby splnil vôľu Boha v jeho prípade. Vtedy aj on sa bude páčiť Bohu.

Žijeme v dobe súkromného podnikania. Už sme sa presvedčili aj o jeho výhodách i nevýhodách. Vieme, že ten, kto sa snaží, môže aj viac získať. Kto sa nesnaží, je lenivý a podobne, krachuje.

V duchovnom živote je to podobne. Kto si myslí, že mu stačí poznať Boha na sviatky, prípadne, keď sa ocitne v núdzi, veľmi sa mýli. Boh takýmto nedá svoju milosť. Veď je Bohom spravodlivým, a nie Bohom špekulantom. Boh pozná náš život. Nič a nikto mu nie je ľahostajný. Je správne, keď aj v duchovnom živote podnikáme. To znamená, že sme ochotní pre spásu svojej duše urobiť viac, ako je príkaz, nutnosť, všeobecná mienka alebo názor. Bohu sa páči každý, kto vedome a dobrovoľne, viac a viac mu preukazuje svoju lásku, úctu a vernosť pri zachovávaní príkazov, slov, predpisov a podobne.

Boh nehľadí na osobu, ale milý mu je každý, kto sa ho bojí a koná spravodlivo. Z vlastnej skúsenosti sa presviedčame o pravdivosti týchto slov. A rovnako sa môžeme o nich presvedčiť z príkladu tých, ktorí žili ako my a dnes patria medzi svätých.

Dnešní svätí sú od seba vzdialení niekoľko sto rokov. Sv. Štefan Uhorský, je kráľ a svätý Roch je sanitár. Obaja na svojom mieste, v svojej dobe splnili to, čo od nich žiadal Boh. Boli odlišní, a predsa každý získal odmenu vo večnosti a dáva sa nám za vzor. Kráľ – svätý Štefan priviedol svoje územie k obohateniu tak po materiálnej, ako aj po duchovnej stránke. Zjednotil krajinu, pozbavil ju zbytočného krviprelievania. Vo svojej krajine založil dve arcibiskupstvá a osem biskupstiev. Roch zasa slúžil tým, ktorí trpeli na tele i na duši. Bol ošetrovateľom. Kráľ Štefan a rovnako aj ošetrovateľ Roch vo svojej práci sa snažili osláviť Ježiša a jeho Matku. Obaja za svoju vernosť získali odmenu od Boha.

Odmena je ponúknutá aj nám. Ako ju využijeme, ako sa jej zhostíme, to všetko je v našich rukách. Nezávidíme nikomu jeho milosti, ale sa snažíme splniť to, čo chce od nás Boh. Nesmútime, že iný dostal viac, ale svoj podiel sa snažíme celkom zužitkovať vo svojej prospech. A tiež sa tešíme z toho, čo sme dostali. Tešíme sa, že Boh nám dal takú dôveru. Ďakujeme, že sme mohli vykonať toľko dobra. Tešíme sa, že v našom okolí máme vzory nezištnej vernosti a lásky k Bohu. Táto vernosť iných je pre nás obohatením. Ďakujeme Bohu za tieto milosti. Znova a znova sa presviedčame o Božej láske a požehnaní,.

Do ktorej skupiny patrím? Nepozerajme okolo seba. Pozrime si však do srdca, pozrime na svoje skutky a zvážme. Konáme, plníme a zachovávame veci a udalosti primerane k tomu, čo sme dostali? Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012