Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 27.08.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Monika | Lk 7,11-17

separator.png

Výchova a príklad matky
 

Čo všetko sa skrýva za slovom matka.
Muž povie, že je to jeho životná sprievodkyňa; tá, ktorá sa mu stará o domácnosť, deti, o čisté prádlo; tá, ktorá je mu pomocníčkou pri výchove detí a podobne.
Deti povedia: To je tá, ktorá mi dala život; ktorá sa o mňa stará tak po duchovnej, ako aj materiálnej stránke; ktorá ma miluje viac ako seba a podobne.
Spoločnosť povie o matke, že je to zákonitý zástupca dieťaťa, je to prvý človek blízky dieťaťu.
Cirkev povie o matke, že je to tá, ktorá dáva nielen život telesný, ale aj duchovný. Stará sa o výchovu tak pozemskú, ako aj večnú.

Dnes na sviatok svätej Moniky, matky svätého Augustína, čítame o matke-vdove z mestečka Naim, ktorej Ježiš vzkriesil jediného syna, ktorý bol už mŕtvy.

Čo cítila naimská žena, keď odprevádzala mŕtveho syna, to vie najlepšie len matka, ktorá už túto bolesť zo smrti dieťaťa prežila. Ježiš sa pri stretnutí s ňou v srdci zachvel a pohnutý súcitom povedal: „Neplač!" (Lk 7,13). Túto udalosť opisuje evanjelista Lukáš, ktorý ako jediný opisuje veci a predpokladá sa, že ich má od Panny Márie. Mária tiež poznala bolesť, keď stála pod krížom pri smrti svojho Syna.

Neplač! Tieto slová sú aktuálne mnohokrát aj dnes. Nie pri telesnej smrti synov matiek, ale ešte viac pri duševnej smrti. Kto spočíta to množstvo sĺz matiek, keď ich synovia sú telesne zdraví, ale nie sú zdravé ich duše?! Keď hriech z ich duší spravil mŕtve duše. Matka vidí syna zdravého a jeho duša je mŕtva pre večnosť. Matka, ktorá ho priniesla na svet a chce, aby bol s ňou aj vo večnosti, keď vidí ako jej syn odmieta večný život, je najnešťastnejšou katolíckou matkou. Táto bolesť je oveľa väčšia ako bolesť, keď matke telesne zomrie syn. O ňom vie, že zomrel zmierený s Bohom, že má nádej na stretnutie s ním u Boha. Ale čo taká smrť duše? Mali sme sviatok sv. Ľudovíta. Jeho matka, svätá Blanka, mu často hovorila: - Radšej by som ťa videla telesne mŕtveho, ako s jedným ťažkým hriechom. – Aké je to smutné, keď sa stretávame s matkami, ktoré sú ľahostajné k dušiam svojich synov. Aké je to bolestné, keď matka ešte radí dieťaťu hriech, keď ho ku hriechu povzbudzuje, keď zastáva jeho hriech a podobne.

Toto sa nezhoduje so správaním svätej Moniky. Niekto povie, že vie o nej všetko; ako znášala krivdy od svojej svokry, ako pomohla manželovi spoznať pokoj duše a ako sa šestnásť rokov modlila za syna Augustína. Škoda, že to len vedia, ale nenasledujú jej príklad. Spoznali by, aký je to nádherný pocit – čakať smrť. Zomrela v Ostii, neďaleko Ríma, ďaleko od rodného Kartága. Zomrela však v náručí syna, už nie bludára, manichejca, ale syna kňaza a biskupa.

Dnešný svet potrebuje nové Moniky. Potrebujeme ženy, matky a nevesty, ktoré pozerajú nie iba telesnými očami na ľudí vo svojom okolí, ale aj očami viery. Je krásne, keď žena, matka a nevesta vie si zastať svoje miesto v dome, rodine a v spoločnosti. Aké je to cenné, keď si vie takáto žena zastať svoje miesto aj pred spoločenstvom veriacich – Cirkvou, najmä pred svojím svedomím a Bohom. Svätá Monika dnes učí moderné ženy starej, ale zároveň stále modernej kresťanskej zásade: Žime tak, aby nikto z nás nebol oddelený v deň posledný. Dnes je namieste, aby ženy, matky a nevesty prosili svätú Moniku o čnosti a milosti, ktorými ona vynikala. Dnes majú synovia, manželia a svokry prosiť za svoje matky, manželky a nevesty, aby ich Boh požehnal tými čnosťami, ktorými oplývala svätá Monika. A vtedy dnešný sviatok splní svoju úlohu.

Svätá Monika, matka, manželka a nevesta, oroduj za nás! Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012