Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 06.09.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Zachariáš; Magnus, opát; Oneziforus | Lk 6,6-11

separator.png

Upozornenie: Ak niekomu z vás, ktorí ste sa registrovali k odberu meditácii, meditácie nechodia, tak prosím, pozrite do priečinku spam/hromadná pošta/alebo iné..., kde meditácie určite nájdete. Z našej strany, ak vyslovene odber nezrušíte, posielame denne meditácie každému z vás. Stáva sa, že /väčšinou g-mail/ hromadné maily po čase zaradí do iného priečinku. Treba, aby ste si individuálne manuálne nastavili v svojej mail. schránke, že "Meditácie Ľubomíra Stančeka nie sú spam" - a priradili ich späť do doručenej pošty.

separator.png

Milujme tých, ktorí nám dobre robia
 

Príslovie hovorí: „Za dobrotu na žobrotu". O pravdivosti príslovia sa často presviedčame. Ľudia veľmi rýchlo zabúdajú na dobro, ktoré bolo pre nich vykonané. Správanie mnohých sa javí až tak, že od druhých chcú, aby im robili dobro ana odplatu zabúdajú. Odplata býva totiž opačnej kvality.

O tom sa presviedčame aj v dnešnom evanjeliu, keď Ježiš uzdravil človeka, ktorý mal ochrnutú ruku. Zákonníci a farizeji sa zachovali celkom opačne: „Ale oni, plní nerozumu, radili sa, čo urobiť s Ježišom" (Lk 6,11).

Evanjelium rozpráva o Ježišovi, že kade chodil, dobre robil. A predsa v evanjeliách nájdeme také miesta, kde siahajú Ježišovi na dobré meno, česť i život. Ježiš je Žid. Zaväzuje ho zachovávanie soboty. A práve v sobotu, kedy sa Židom zakazuje konanie určitých prác, Ježiš v synagóge uzdravuje. I napriek tomu, že Židia sliedia, či bude Ježiš uzdravovať v sobotu, povie chorému človeku: „Vstaň a postav sa do prostriedku!" (Lk 6,8). Ježiš vie o zmýšľaní vodcov a učiteľov národa, preto sa ich pýta: „Slobodno v sobotu robiť dobre, alebo zle, zachrániť život, alebo zničiť?" (6,9). Prítomní mlčia. Každý cíti, že konanie dobra sa nedá ohraničiť. Dobro nemožno zakázať. Konať dobro je predsa ten najhumánnejší čin. Nikde v Zákone Boh nezakazuje konať dobro. A chorý človek túži po zdraví. Uzdravenie je dobrá vec, a preto nemožno sobotňajší zákaz konania prác chápať ako zákaz, aby Ježiš chorého neuzdravil. Ježiš tak dáva príklad až do konca čias, že v konaní dobra nemáme ustávať.

Kto pozná katechizmus, vie, že nedeľa a prikázaný sviatok sú dni sviatočné. A predsa v tieto dni má prednosť príkaz lásky. Alebo či matka, ktorá má choré dieťa, musí ho nechať doma samé a ísť do kostola? Alebo keď je pohroma, nejaké nešťastie, máme zostať nečinní len preto, že je nedeľa? Pohoršenie by sme spôsobili vtedy, keby sme nepomohli, neprejavili skutočnú lásku. Láska je viac ako prikázanie. Koľko ľudí si dnes myslí, že majú lásku, a nevedia odpustiť, zabudnúť!

Dnešní svätci nám pomáhajú realizovať Ježišov príklad.

Svätý Zachariáš, pápež (741-775), je mnohokrát vystavený neprajníkom len preto, že chce iným dobre. Je proti násiliu, ikonoklazmu, t.j. zavrhovanie uctievania obrazov svätých a v dôsledku toho ich ničeniu a zachraňuje Rím pred longobardmi. Kvôli tomu ho mnohí nenávideli, ako napríklad cisár Konštantín II.

Ďalší svätec, ktorého spomína apoštol Pavol v Druhej knihe Timotejovi (1,16; 4,19), je Oneziforus, v preklade „Užitočný".

Tento muž pomáha Pavlovi vo väzení. Pavol o ňom píše, že sa nehanbí byť s ním, keď je v okovách. Tento Grék z Efezu, ktorého Pavol chváli, bol podľa hagiografickej tradície umučený podľa všetkého ako biskup v Kolofóne alebo Charironei. Nevieme, akou smrťou zomrel, ale zomrel, pretože iní nepochopili jeho lásku.

Svätý Magnus opúšťa vlasť a ako misionár 26 rokov pôsobí v Bavorsku. Mnohé ťažkosti mu spôsobuje Füsse na hornom Lechu. On nehľadí na seba, lebo veľmi miluje.

Svätci sa nám stávajú inšpiráciou, keď sa jedná o konanie dobra, nemáme sa dať zastrašiť, a ani odradiť. Ježiš sám nám ukazuje vzor. Dobro je prejav pravej lásky. Uvedomujeme si, že dnešný svet je chudobný na lásku. A teda je to výzva, aby sme konali dobro. Skutky kresťanského milosrdenstva sú pre každého z nás výzvou: Hladných kŕmiť, smädných napájať, nahých odievať, pocestných sa ujímať, väzňov navštevovať, chorým poslúžiť, mŕtvych odprevadiť. Tiež aj skutky duchovného milosrdenstva: hriešnikov napomínať, nevedomých učiť, pochybujúcim dobre radiť, zarmútených tešiť, krivdu trpezlivo znášať, ubližujúcim odpúšťať, za živých a mŕtvych sa modliť. Ak toto zachováme, odmena nás neminie.

Áno, tí, ktorí nedorástli a nevlastnia lásku, nedokážu pochopiť dobro. A tak nemôžeme od nich čakať, že budú mať pochopenie s nami. Nemôžeme však nekonať tak, ako konal Ježiš. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012