Meditácia na 12.09.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Meno Preblahoslavenej Panny Márie | Lk 7,1-10

separator.png

Sila prosby
 

Je tak samozrejmé a slušnosť káže, že ak niečo chceme, poprosíme. Keď prosíme, to nie je vôbec prejav slabosti. Práve naopak, keď prosíme, preukazujeme úctu, ale aj lásku. ak dieťa poprosí rodičov o niečo, prejavuje im týmto svoju úctu a lásku. Dobrý otec a matka vie, čo ich dieťa potrebuje a predsa, prosba ich dieťaťa má dôležité miesto v ich láske. Rovnako môžeme pozerať na náš vzťah k Bohu.

Stotník, keď počul o Ježišovi: „Poslal k nemu židovských starších s prosbou, aby prišiel a sluhu mu zachránil" (Lk 7,3).

Aby sme pochopili veľkosť evanjelia a prosby stotníka, je potrebné vedieť, že stotník bol pohan, Riman a tí s nenávisťou a s posmechom pozerali na Židov. Židia taktiež nenávideli Rimanov. I napriek všetkým vtedy platným postojom, názorom a mienke evanjelista predstavuje stotníka ako človeka ľudomilného. Tento pohan okrem toho je zvláštny tým, že vedel iste pozorne pozerať a počúvať. Všíma si vieru Židov v jedného Boha. Iste od svojich, myslí sa tu pohanov, okúsil výsmech, keď hovoria starší Židia Ježišovi: „Zaslúži si, aby si mu to urobil, lebo miluje náš národ; aj synagógu nám postavil" (Lk 7,4). Jeden výrok u Židov hovorí: Keď niekto postaví synagógu, patrí aj on do nej. spoznával neviditeľnú slávu Božieho kráľovstva. Stotník iste pod vplyvom slov Pána Ježiša, snáď ich osobne počul, alebo mu ich iní priniesli, začal sa aj na svojho sluhu pozerať ináč. V tom čase si pán mohol sluhu kúpiť. A stotník prosí o uzdravenie svojho sluhu, a to ešte Židov, aby sa tí prihovorili za neho u Ježiša.

Správanie stotníka poukazuje na veľkosť jeho sociálneho cítenia. Ježiš je ochotný pomôcť, a práve vtedy prosba stotníka prezrádza jeho vnútro, ktoré je preniknuté vierou v Boha. stotník vo svojej viere vidí aj božstvo Ježiša. Keď Ježiš môže uzdraviť dotykom, tak bude vedieť uzdraviť aj na diaľku, veď je to skutočne Boží Syn. Silu Boha v osobe Ježiša potvrdzuje stotník slovami o sile svojej moci, že stačí aj samotné slovo. To je úžasná a originálna viera, ktorú Ježiš odmieňa pochvalou: „Hovorím vám: Takú vieru som nenašiel ani v Izraeli!" (Lk 7,9). táto udalosť zohráva významnú úlohu v dejinách spásy sveta. Pán Ježiš poukazuje, kto môže byť spasený. Ten, kto svoju vieru dokáže svojimi skutkami. „Vidíte, že človek je ospravedlnený zo skutkov, a nie iba z viery" (Jak 2,24). Príklad stotníka je poučením a povzbudením. Áno, je potrebné to, čo cítime, o čom sme presvedčení vo svojom vnútri, patrične prejaviť aj navonok.

Panna Mária nie iba svojím srdcom oslavuje Boha, ale jej život je neustále „fiat". Pán Ježiš odmieňa jej prosby. Prvý zázrak v Káne Galilejskej je toho dôkazom. A jej odmena po smrti? Nanebovzatie je oslovením pre nás k aktívnej činnosti viery. Keď prichádzame do styku s ľuďmi, zisťujeme, že tí, ktorí vedia slušne poprosiť v úrade, na ulici, pri plnení úloh a povinností, sú nielen slušne vychovaní ľudia, ale rovnako aj kresťania, ktorým viera nie je vec nepodstatná. Rovnako, keď predkladáme prosby Bohu, je správne, keď ich predkladáme v pokore, dôvere a preniknutí láskou.

Bohu sa páči naša prosba. Rovnako ako dobrý otec a matka odmieňa, keď vidí našu lásku, úctu a vďačnosť. Amen. 

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012

 

Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu