Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 22.09.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Emerám, biskup a mučeník; Móric a spoločníci; Jonáš | Mt 20,25-28

separator.png

Veľkosť služby
 

Niektorí žiaci si na konci prázdnin povzdychli: Škoda, že prázdniny nie sú stále. Vieme, že nebolo by to správne. A rovnako sa nesprávne správajú tí, ktorí si chcú len jednu vetu, prípadne, len jednu udalosť zo života Ježiša osvojiť, a to preto, že sa im hodí. tým sa sami okrádajú o ďalšie hodnoty, nádherný súvis a môže sa stať, že stratia súvis s textom a nepochopia, čo im chcel povedať Ježiš. Aj keď sa zamýšľame nad určitou časťou evanjelia, musíme vidieť súvis s ďalšími. Tak je to aj s dnešným evanjeliom, kde nám Ježiš hovorí:

„Medzi vami to tak nebude" (Mt 20,26).

Kto z tejto myšlienky vie, čo chcel ňou Ježiš povedať? Preto si pripomeňme, že Ježiš poznal zmýšľanie ľudí, veď bol boh. Bolesť svojho národa bola aj jeho bolesťou. On však prichádza, aby národu dal ešte väčšiu slobodu, po akej mnohí už prestali túžiť. Prišiel spasiť národ a vyslobodiť ho spod otroctva hriechu.

O tomto nevedela matka synov Jakuba a Jána Zebedejových. Salome totiž prosí Ježiša, aby títo jej dvaja synovia dostali v Ježišovom kráľovstve určité privilégium. Myslí si to preto, lebo ona posluhuje Ježišovi a jej synovia sú jeho apoštolmi. Ježiš jej to odmietne a zároveň vysvetlí. Ježiš učí milovať, a preto učí o príkaze lásky: „Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú" (Mt 5,44). Ježiš lieči duše i telá: „Choď a viac nehreš" (Jn 5,14). A podobne povedal aj žene hriešnici (por. Lk 7,39). Kristus dáva nádej: „Ešte dnes budeš so mnou v raji" (LK 23,43). Evanjelium hovorí slová samého Ježiša: „Ako ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť..." (Mt 20,28), tak toto žiada aj od svojich nasledovníkov. Keď Ježiš vysvetľuje zástupom, teda i Salome a najmä apoštolom, veci okolo spásy, vie, že títo ľudia ešte nevideli kríž na Golgote, nevideli prázdny hrob, ešte nejedli s ním po jeho zmŕtvychvstaní aj Tomáš ešte nepovedal: „Pán môj a Boh môj!" (Jn 20,28), Jakub ešte nebol prvý z apoštolov usmrtený, Peter ešte nepoznal väzenie a ostatní ešte sa nepresvedčili o Ježišových slovách: „Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno" (Lk 21,17; Mk 13,13; Mt 24,9;10,22). Toto ešte nepoznajú, ale už sa dohadujú, kto je z nich najväčší. Je to ešte detské. Ježiš ich však s láskou napomína: „Medzi vami to tak nebude" (Mt 20,26). Tieto slová apoštoli pochopia, ale až oveľa neskoršie. Už sa nebudú hádať, už budú spoločne ťahať, už budú mať jeden cieľ. Rovnako Salome nebude už pýtať pre synov Božie kráľovstvo, pretože dozreli, spoznali a presvedčili sa o Ježišovej láske.

„Medzi vami to tak nebude" (Mt 20,26). Nepatria tieto slová aj nám? Čítame tieto slová už dosť dlho a ešte sme ako deti, ktorým treba stále niečo pripomínať. Čo je to? Čo medzi nami nemá byť? Dá sa to povedať jedným slovom – hriech. Dnes si z tohto slova nič nerobia ani kresťania, ktorí chodia v nedeľu do kostola. Sú v kostole, a nie sú tam celí. Hriech neoľutovali, netúžia sa hriechu zriecť. Ježiš pozýva k svojmu stolu, a oni sa nepohnú z miesta. Nechcú, netúžia povedať: Bože, odpusť! Nenamýšľajme si, že sme lepší ako iní. Máme sa však snažiť o vzrast v duchovnom živote.
Môžeme to prirovnať k chlapcovi v príbehu.

Bolo to na konci školského roka. Syn priniesol vysvedčenie. Otec vedel, že syn nie je vynikajúci v škole. Otec hovorí synovi: - Ó, štyri štvorky! – Na čo mu syn odpovie: - Otec, ale sused Jano má päť! – To bol chlapec.

My sa tu skoro každý deň stretávame tí istí. Neplatia aj nám slová Krista: „Ale kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vaším služobníkom" (Mt 20,26).

A toto si dnes chceme každý uvedomiť. Je namieste, že opri spytovaní svedomia sa zastavujeme pri čnosti jednoduchosti, skromnosti, poníženosti, láske a podobne. Vtedy sa stávame silnými a vernými Bohu.

Takto pracoval na sebe aj dnešný svätec – svätý Emerám, rodom z Poitiers vo Francúzsku. Stal sa misionárom. Bavorský vojvoda z Regensburgu ho požiada, aby mu pomohol priviesť ľudí toho kraja k Bohu. Emerám si úspešne počínal. Po čase chcel dať v Ríme pápežovi reláciu o svojej práci. Len čo odišiel, stalo sa čosi hrozné. Teodova dcéra Uta už nemohla zakryť svoj vzťah so sudcovým synom. Zo strachu pred otcom zvalila vinu na biskupa Emeráma. Domnievala sa, že je už ďaleko a prípadne, pokiaľ sa biskup vráti, veci sa urovnajú. Nepredpokladala, že brat sa vyberie s družinou za biskupom. Dohonili ho pri Mníchove. Žoldnieri biskupa oslepili, odťali mu ruky a nohy a takého ho nechali. Sprievodcovia biskupa odviezli ešte živého do kostola, kde zomrel. Je samozrejmé, že Utina faloš vyšla najavo. Vojvoda syna i dcéru vyhnal a mŕtve telo biskupa dal priviesť do Rezna, kde je aj pochovaný.

Podobne si našu úctu, obdiv a nasledovanie zaslúži aj svätý Móric, ktorý ako vojak so svojimi druhmi napíše list, že sú kresťania a sú ochotní ísť aj do najtuhšieho boja, ale pohanským bohom obetu neprinesú. Každého desiateho popravili.

O Jonášovi – mučeníkovi toho vieme ešte menej, ale to, čomu sa naučil u misionára sv. Dionéza, správne investoval. Nezaváhal, keď sa jednalo zomrieť za Krista.

Je práve na nás, na každom z nás, dnes, teraz – nezaváhať. Boh potrebuje naše vyznanie. Poznáme celé učenie Krista. Sme dnes na tom lepšie, ako boli na začiatku apoštoli. Dajme znova všetko Kristovi. Svoj stav, vek a postavenie. To všetko nech hovorí o našej viere, vernosti a láske ku Kristovi. V tom sa odrazí naša veľkosť, ktorá sa tak páči Bohu a po ktorej Boh tak túži.

Rozumný človek nechce stále prázdniny. Veď aj cez prázdniny musíme svedčiť o Kristovi. Tým viac, keď nás Ježiš pozýva opracovať, vydávajme svedectvo o Kristovi. Tak sa stávame podobní Kristovi. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012