Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 23.09.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Pio z Pietrelčiny, kňaz; sv. Tekla, mučenica; Linus, pápež | Lk 9,1-6

separator.png

Všimnite si naše NOVINKY pre Vás: 
vsedne_dni_s_bozim_slovom_2._lubomir_stancek_julia_kubicova_.jpg
Všedné dni s Božím slovom 1/3
Všedné dni s Božím slovom 2/3
Všedné dni s Božím slovom 3/3

Z vedeckej činnosti dávame do pozornosti dvojdielny dokumentárny film 
História Bošáckej doliny z roku 1988. Scenár a réžia Ľubomír Stanček.

 

separator.png

Prijať poslanie
 

Nesprávne sa domnievajú tí, ktorí tvrdia, že evanjelizovať je záležitosťou len kňazov. Ak si to myslí aj niektorý kňaz, že len on má všetko riadiť vo farnosti, mýli sa. Svoju veľkú úlohu ohlasovať učenie Krista majú aj laici. Správna súhra medzi hierarchiou Cirkvi a laikmi prináša požehnanie nielen pre tieto dve strany, ale aj ďalším, ku ktorým sú poslaní. Pravda, laici nemôžu prekročiť hranicu svojej kompetencie.

Zastavme sa pri slovách: „Oni šli, chodili po dedinách, všade hlásali evanjelium a uzdravovali" (Lk 9,6).

Apoštoli sú niekoľko mesiacov v škole Ježiša. Stávajú sa svedkami udalostí a stretnutí, kde Ježiš dokazuje svoju moc slovom i činom. Ježiš prišiel spasiť všetkých ľudí (por. Mt 18,11; Lk 9,56). Na to neopotrebuje pomocníkov. Jeho smrť na kríži je schopná zmieriť všetkých ľudí s Otcom Po svojom odchode však nepotrebuje spolupracovníkov, ktorí budú pokračovať, a až do konca čias šíriť jeho učenie, radostnú zvesť – Evanjelium. Mohol to zariadiť rôzne. Je Boh, a preto ten spôsob, ktorý si vybral, zaiste bol pre nás ľudí najlepší. Na začiatku je to len dvanásť mužov, ktorým: „Dal im silu i moc nad všetkými zlými duchmi a liečiť neduhy" (Lk 9,1). To je len začiatok. Apoštoli obdarovaní mocou od Ježiša, ktorí videli zázraky a počuli rozprávať Ježiša, majú si svoju apoštolskú misiu vyskúšať. Ježiš potrebuje aj vedomý a slobodný súhlas a ochotu, aby niekto šiel. Význam misie v tom zmysle, že to nie je ich činnosť, ale cez nich sa deje Božie dielo, vidíme aj z príkazu, ktorý im Ježiš dáva: „Na cestu si neberte nič: ani palicu, ani kapsu, ani chlieb, ani peniaze, ani dvoje šiat nemajte" (Lk 9,3). Vidieť tu vážnu vec, ktorú si majú uvedomiť apoštoli. Dôverovať v Boha, robiť všetko pre boha a s Bohom. O nič nemať tak záujem, o nič sa nestarať, na prvom mieste a v celej svojej činnosti mať na mysli len Boha. Keď to plnia, cítia, že Boh je s nimi.

Aký je rozdiel medzi apoštolmi a nami dnes? Mnoho sa zmenilo. Máme presne vykryštalizovanú štruktúru hierarchie, práce, máme dvetisícročné skúsenosti, jedna pätina je už tých, ktorí Krista poznajú. Dnes je tu tiež miesto na realizáciu Ježišových slov. Pápež ako prvý misionár, každý biskup vo svojej diecéze a každý kňaz vo svojej farnosti má vyzývať a posielať svojich veriacich laikov bratov a sestry evanjelizovať tak, ako Kristus apoštolov. Boha musia poznať všetci ľudia. Majú na to právo. Ježiš zomrel za nich tak, ako aj za nás. Majú právo na večný život. Nestačí, že len my sme uverili a poznáme Krista. Mnohí dnes práve pre toto naše sebectvo neveria. Znehodnotili sme im ho svojím životom, správaním, postojom...A rovnako aj u nich vypestovaná a tiež nadobudnutá reakcia moci zla voči Kristovi. To nás však nesmie a nemôže odradiť. Práve preto, keď počúvame, že je to Ježišova vôľa a prianie, máme pred sebou jedinečné dielo.

Dnes si spomíname na Petrovho nástupcu sv. Linusa, pápeža. Bol pápežom od roku 67 pravdepodobne do roku 76. Máme veľmi málo správ o ňom. Apoštol Pavol ho spomína ako svojho spolupracovníka v ríme svojmu mladému Timotejovi: „Pozdravuje ťa Eubulus, Pudens, Línus, Klaudia a všetci bratia" (2 Tim 4,21). Podľa cirkevnej tradície si ho zvolili veriaci v Ríme po smrti Petra a riadil Cirkev jedenásť rokov, tri mesiace a dvanásť dní. Nezomrel mučeníckou smrťou. Pochovali ho neďaleko hrobu svätého Petra. Od neho pochádza, že nariadil, aby ženy chodili do kostola, vtedy v súkromných domoch, keď sa slávi Eucharistia, so zahalenou hlavou.

Svätá Tekla je, pravdepodobne, prvá kresťanka v Európe. Keď Pavol a Barnabáš prišli do Ikónie, táto mladá žena, ktorá túži po vzdelaní, pod vplyvom ich kázní objaví Krista v ich slovách, a teda aj svoju Cestu, Pravdu a Život, čo nenašla u pohanských mudrcov. Podľa tradície vráti slovo svojmu nápadníkovi Tamírovi, ktorý spolu s jej rodičmi sa jej pomstia. O jej utrpení za vieru podáva správu sv. Ambróz: - Tekla bola prv zvlečená zo šiat. Zahalená iba závojom panenského rumenca upierala svoj čistý zrak hlboko k zemi, aby sa nestretla so žiadnym pohľadom. Jej panenská cudnosť tak prenikla divákov, že tí, ktorí prišli do hľadiska arény s necudnými pohľadmi, aby sa na svätej panne pásli, vrátili sa späť so zrakmi cudnými. Dravé šelmy opäť nemali síl, aby sa do nej opustili. – Potom vraj samotní pohania hovorili, že to bolo samo nebo, ktoré o ňu bojovalo. Tekla vraj žila v samote do 90 roku svojho života.

Už v prvých dobách vidíme, čo máme a chceme uskutočňovať aj my, že laici sa vychovávajú na veľké diela. Aj dnes, keď z detí vychováme dobrých kresťanov, budú z nich dobrí rodičia a možno i zasvätené osoby, ale najmä horliví pracovníci vo vinici Pána. Nech nikomu z nás nepríde na um: Škoda času venovať sa mladým kresťanom. Práve naopak. Našou povinnosťou je dať mladým viac vedomostí a priestoru uplatniť svoju šikovnosť. Cirkev sa otvára hnutiam, aktivitám, vzdelaniu a pôsobeniu, kde načerpajú mladí ešte viac pre voju prácu, čím viacerým pomôcť poznať Krista a spasiť si svoju dušu.

Múdry kňaz vie, že keď má vo farnosti dobrých spolupracovníkov, dielo evanjelizácia sa ešte viac rozšíri a skvalitní. Mnohí kňaza len preto neprijmú, pretože majú svoj nesprávny pohľad na to, čo hovorí, reprezentuje a podobne. Keď sú to dobrí veriaci, tí skôr presvedčia a ovplyvnia. A rovnako múdri farníci, ktorí vedia, akú cenu má ich duša a duše bratov a sestier, nedajú kňazovi pokoj, pokiaľ neurobí všetko preto, aby ich na poslanie evanjelizácie a ohlasovania Evanjelia pripravil čo najlepšie. To je z oboch strán to „naj", čo sa páči Bohu. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012