Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 25.09.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Kleopas, mučeník; Ladislav z Gielnówa | Lk 24,13-35

separator.png

Zvoľme si Ježiša za sprievodcu
 

Zaiste všetci sme už držali v ruke knihu, ktorú sme si túžili prečítať, alebo sadli sme si k televízoru, alebo šli na film, o ktorom sme veľa pekného počuli, alebo sme sa vydali na zájazd, pretože sme chceli spoznať iné krajiny, ľudí a ich zvyky. Keď sme knihu dočítali a prípadne, keď sa skončil film, mali sme dobrý pocit, radosť, alebo sme si utreli aj slzu. Keď sme sa vrátili zo zájazdu, zostali nám spomienky. Kniha, film, zájazd je však dielo iných ľudí. My na obsahu knihy, filmu alebo programu zájazdu nemôžeme nič zmeniť. Sme akýsi vedľajší činiteľ. Náš život je však niečo celkom iné. Keď vieme mať radosť z vecí, ktoré nemôžeme ovplyvniť, akú radosť musíme mať, keď budúcnosť, ktorá je v našich rukách, chceme si zariadiť tak, aby sme z nej mali radosť po celú večnosť. A niet sa čo čudovať, že máme pred tým, čo nás čaká, aj určitú bázeň a strach.

A preto už dnes nech nám horí srdce ako dnešnému svätcovi Kleopasovi, ktorý v sprievodcovi do Emauz spoznal Ježiša a povedal: Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?" (Lk 24,32).

Je nedeľa ráno, tretí deň, čo zomrel Ježiš. Kleopas a ešte jeden z Ježišových učeníkov odchádzajú do dediny, zvanej Emauz. Ich rozhovor sa točí okolo udalostí, ktoré sa odohrali v posledné dni. Vtedy ich osloví zmŕtvychvstalý Ježiš. Ich oči sú neschopné poznať Ježiša. Pýta sa ich, o čom cestou rozprávajú. Sú prekvapení a Kleopas mu povie: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?" (Lk 24,18). Keď sa Ježiš spýtal: „A čo?" (Lk 24,19), títo dvaja mu rozprávajú o Ježišovi. Všetko je pravda, čo rozprávajú, ale oni túto pravdu nie sú schopní poznať. „a počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo" (Lk 24,27). Tak prešli cestu do Emauz. Pretože sa už zvečerievalo, pozvali spolupútnika, aby u nich prenocoval. „A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho" (Lk 24,31-32). Cez evanjelistu Lukáša Ježiš sa ponúka za sprievodcu každému, kto sa vyberie na cestu a jeho srdce bude cítiť strach, osamelosť, únavu alebo sklamanie. Kto prijíma životné skúšky s vierou, pocíti uspokojenie, ako učeníci odchádzajúci do Emauz. Vrcholom všetkej dôvery Ježišovi je sv. omša. Pri lámaní chleba a slávení Eucharistie, hoci len pod spôsobmi chleba a vína, stretávame sa so skutočným zmŕtvychvstalým Kristom.

Text je aktuálny pre nás veriacich pri denných udalostiach, ale tiež aj pri výnimočných. Ak chceme, aby deti v živote obstáli, zverme ich Ježišovi. Poprosme ho, aby sa im stal sprievodcom. Ocitli sme sa vo vážnej chorobe. Nech je to Ježiš, ktorého poprosíme, aby nám robil na tejto krížovej ceste sprievodcu. Začínate novú životnú cestu? Nezačnite bez pozvania Ježiša, aby vám robil spoločníka. Nikto nebude sklamaný, keď bude počúvať Krista ako emauzskí učeníci. Keď si nájdeme ešte čas a chuť a budeme sa snažiť aj my rozprávať, pýtať sa, odprosovať, ďakovať a klaňať sa Bohu, budeme sa podobať tým učeníkom, ktorí stretli Ježiša cestou do Emauz a prežili s ním večer, kedy ho pri lámaní chleba spoznali,. Potom sa nám dostane pri slávení svätej omše posily, povzbudenia a nových milostí ako spomínaným učeníkom.

Je to samozrejmé, že povieme: bez práce, nie sú koláče. Aj v duchovnom živote je potrebné plniť vôľu Boha. Božia vôľa sa nám prejavuje v prikázaniach, v učení Cirkvi, a teda najmä v slovách Ježiša. Keď tieto slová prijímame, už sme na ceste s Kristom. A keď sme už s Kristom v kontakte, chceme vytrvať a raz iste cieľ svojej cesty dosiahneme, večnú spásu, stav blažena, bez konca trvajúci pobyt v Božom kráľovstve.

Svätý Kleopas je nám inšpiráciou na tejto ceste. Jeho nasledovať je pre nás uistenie v dobre započatom diele.
Svätý Ladislav z Gielnówa mal svoju cestu a predstavu o živote. Cez sv. Jána Kapistránskeho však nastupuje na cestu za Bohom. V rehoľnej rodine bernardínov využije svoje schopnosti a v tej dobe v reči ľudu osloví mnohých. Mnohí pod vplyvom jeho kázní volia si Ježiša za svojho sprievodcu životom. Ľahšie a istejšie sa dostanú am, kde ich chce mať Ježiš.

Náš život to nie je kniha, ktorú píšu iní, to nie je film, kde by sme my nehrali hlavnú úlohu. Náš život je náš. Sme na ceste, kde sa musí každý rozhodnúť nie o niečom, čo sa môže zopakovať, ale o svojej spáse. Žijeme len raz. Život je skúška. A práve preto dnes znova sa dávame Kristovi za spoločníkov. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012