Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 30.09.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Hieronym, kňaz a učiteľ Cirkvi | Mt 13,47-52

separator.png

Kniha kníh
 

Nikoho z vás neprekvapí, že najprekladanejšou knihou na svete je SVATÉ PÍSMO. Táto kniha, ktorú voláme aj BIBLIOU, je vlastne malá knižnica, ktorá obsahuje 72 kníh, ktoré nie sú rovnakej hrúbky. Jedna má viac ako sto strán a iná sotva tri strany. Rovnako po obsahovej stránke nie sú rovnaké. Niektoré sa čítajú ľahšie a máme pocit, že sú to skôr dávne rozprávky a iná kniha sa číta ťažko, nedokážeme prečítať tak ľahko naraz niekoľko strán. Písmo voláme aj „svätým" alebo „Svätou knihou". A je to pravda. Cirkev nás učí, že hoci Sväté Písmo má mnoho autorov, jednu knihu napísali aj viacerí a iný je zas autorom viacerých kníh, predsa všetky knihy majú jedného spoločného autora a prvého, a je ním Duch Svätý. Boh inšpiroval svätopiscov, aby na papier položili to, čo im vnuká, čo je potrebné oznámiť ľuďom pre ich spásu. Jedná sa teda o Knihu, ktorá sa nezaoberá vedeckými poznatkami v oblasti kozmológie, biológie alebo zemepisu, ale problémom viery a mravov. Tak svätopiscom Boh ponechal ich nadanie, zručnosť pisateľa, znalosti v rôznych oblastiach, a tak sa knihy navzájom od seba odlišujú aj po tejto stránke. Každá kniha však obsahuje to, čo Boh chcel cez svätopisca nám oznámiť. Nevadí, že niektoré knihy sú historické, iné prorocké, poučné či oboznamujúce nás s prácou prvotnej Cirkvi. Vznikali vo veľkom časovom odstupe. Vieme, že Mojžiš žil v XV. storočí pred Kristom a Ján napísal poslednú knihu Písma na konci prvého storočia.

Knihy rozdeľujeme na STARÝ ZÁKON a NOVÝ ZÁKON. Ježiš Kristus je delidlom. V Starom zákone čítame od stvorenia sveta až po narodenie Krista a v Novom zákone od narodenia Ježiša až po smrť posledného z apoštolov. Starý zákon má 45 kníh a Nový zákon 27 kníh. V čase ich vzniku autori písali nie na papier, ale na pergamen, kožu, papyrus alebo blany. Bol to celkom iný spôsob, aký máme dnes na knihy. Vtedy sa v knihách nelistovalo, ale sa pretáčali. Cez dlhé stáročia sa knihy prepisovali, rozmnožovali a tlačili. Odpoveď pre tých, ktorí neveria, že pri toľkých prekladoch, opisovaniach a tlači, zostal pôvodný zmysel textu, Cirkev dáva záruku svojej hodnovernosti. Túto záruku potvrdili aj posledné objavy takzvaných Kumranských rukopisov. Cirkev má tzv. „kánon", t.j. presné vymenovanie, ktoré knihy patria do Svätého písma, ktoré nám veriacim majú poslúžiť ku spáse. Nepatria tam takzvané apokryfy, čo sú podvrhnuté diela, ktoré pod menom známej osobnosti napísal neznámy človek. Cirkev bedlivo skúma Sväté písmo aj dnes. Modernými spôsobmi sa dokazuje, že Cirkev nikdy nepodľahla niečomu, čo by pravovernosť kníh podcenilo. A tak aj dnes nejeden človek, vzdelaný i prostý, žiak, študent alebo vedec siahne po Svätom písme. Nájdeme ho na našich nočných stolíkoch i v hotelových izbách, vidíme ho čítať aj počas cestovania i v tichu svojich domovov. Sväté písmo - Biblia je kniha, ktorej na význame neuberá čas, ku ktorej sa človek bude vracať až do konca sveta.

Za mnohé môžeme ďakovať svätému Hieronymovi. On preložil z pôvodných jazykov aramejčiny, hebrejčiny a gréčtiny do jedného jazyka, latinčiny, a tak vzniklo dielo, ktorému dali názov Vulgáta. Dnes vedci ešte viac tento text spracovali a aj náš dnešný text Písma, ktorý sme čítali, je z tzv. Neovulgáty. Dnes môžeme sa dať osloviť slovami: „Pochopili ste to všetko?" (Mt 13,51). Ježiš v podobenstve o sieti, ktorú spustia do mora a do ktorej sa chytí rozličné množstvo a druh rýb, chce zdôrazniť potrebu pracovať na svojom posvätení aj pomocou Svätého písma. Pripomína nám, že z tejto Knihy môžeme znova a znova čerpať posilu a povzbudenie v každom čase a každý z nás. Ako Ježiš prišiel na svet, aby spasil všetkých ľudí, tak každý máme na jeho oslovenie cez Sväté písmo ešte viac pracovať na svojej spáse.

Podľa svätého Augustína poznať Písmo znamená - poznať aj Krista. Preto ten, kto nepozná Písmo, nepozná ani Krista. Riešiť svoje životné udalosti za pomoci textov Svätého písma človeka pretvára, mení v nového človeka, takého človeka, akého chce mať nás Ježiš. Text Písma a najmä slová Pána Ježiša, hoci boli povedané len raz a či sa udiali len raz, stali sa časovými až do konca čias. Nestrácajú na význame, potrebe aktuálnosti. Kto chce správne žiť tak, aby si spasil svoju dušu, nemôže povedať, že on už nemusí čítať Písmo. V Písme cez Božie slovo hovorí znova a znova ku nám Boh. Duch Svätý nám vnuká nové myšlienky. Keď ich zachováme a nájdeme v nich hodnotu, dostaneme raz odmenu od Boha-Sudcu.

Nepochybujeme o týchto významných faktoch viery, a práve preto dnes na sviatok svätého Hieronyma, ktorý na podnet pápeža Damaza I. dal sa do tak významnej práce a nám potrebnej, že všetky knihy Písma, tak Starého ako aj Nového zákona, napísal v jednej reči. So Svätým písmom chceme stráviť ešte viac času, aby sme viac spoznali vôľu Boha v našom živote a istejšie i radostnejšie napredovali. Svätý Hieronym pri preklade Svätého písma zviedol podľa tradície aj mnohé duševné i telesné zápasy. Diabol ho chcel odradiť a znechutiť od tohto významného diela. Vytrval však a dnes mu patrí naša vďaka. A zároveň je pre nás oslovenie, neostať len pri túžbe poznať Písmo, ale toto Písmo aj realizovať vo svojom živote.

Veríme, že keď si nájdeme čas v ňom niečo prečítať vtedy, keď prídu pokušenia, iste zvíťazíme. Keď nás stretne bolesť, zaiste v ňom nájdeme posilu a úľavu. Keď sa stretneme so sklamaním a nepochopením, nájdeme v ňom povzbudenie a oduševnenie. Keď budeme chcieť sa zrelaxovať, odpočinúť si a siahneme po Písme, iste sa nám pokoj v srdci znásobí. A to už za niečo stojí. To už niečo znamená.

Od dnešného dňa Sväté písmo má v mojich rukách pravidelné miesto. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012