Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 12.10.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Maximilián; Edvin; Serafín | Lk 11,37-41

separator.png

Ponuka pre farnosti a iné web-stránky | Prezentácia vášho kostola | Vianočná súťaž

Svätci nás učia pozerať na dušu
 

Bolo by zaujímavé porovnať napríklad dnes – koľkokrát sme sa pozreli do zrkadla a koľkokrát sme si pomysleli na dušu. Je správne, že dbáme o svoj zovňajšok, je to spoločenské a prirodzené, ale keď vieme tak dbať o to pominuteľné, je správne, aby sme sa vhodne správali ku svojej duši, ktorá má byť svätá, ktorá bude žiť naveky a ktorá je stvorená na obraz Boha.

Ježiš sa nás pýta: „Či ten, čo stvoril vonkajšok, nestvoril aj vnútro?" (Lk 11,40).

Ježiš nazval farizejov „hlupákmi". A to ešte v dome farizeja, ktorý ho pozval na obed. Židia dostali od Boha cez Mojžiša mnoho príkazov. Medzi nimi sú aj očisťovacie príkazy. Môžeme povedať, že aj tak Boh vychovával svoj národ. Židia mali presne určené, ako a kedy prevádzať hygienu. Umývanie čiaš, medeníc, postelí, umývanie rúk, kúpenie sa podobne. Častom sa však stalo, že druhoradé príkazy sa stali prvoradými. Zabudli na podstatné veci, najmä na vzťah k Bohu, k duši. Na hygienu tela nezabúdali, ale na svoj vzťah k Bohu celkom.

Sú dnes na svete farizeji? Áno! Možno som ním práve ja. Ako to zistiť? Som pokrstený a aký záujem prejavujem o svoju dušu? Nahováram si, že nie som až tak zlý, hriešny, že sa občas aj modlím i chodím do kostola? V tom nahováraní sa skrýva moje farizejstvo. Keď nechcem, aby ma raz Kristus-Sudca nazval farizejom a odsúdil, dnes chcem rozhodne niečo napraviť. Je to na pohľad jednoduché, a predsa mám skúsenosť, že keď príde na konkrétne skutky, nezachovám sa správne. Časté spytovanie svedomia a vedomá ľútosť nesmú v živote chýbať. Svedomie sa má správne formovať a vychovávať. Keď mám vedomie a poznanie, že to, čo ma napadlo v myšlienke, je na škodu duši, tak je namieste zriecť sa tej myšlienky. Alebo zoberiem do rúk ľudský kal, keď ma to napadne zobrať? A keď mám vo zvyku povedať nemiestne slovo, či sa nemám učiť ovládať? Alebo keď som v spoločnosti, pľujem na zem a podobne? Duša potrebuje tak isto náš čas, ako ten čas venujeme telu.

Vieme, že človek sa učí celý život. A v oblasti duše sú našimi výbornými učiteľmi svätci. Dnes sa môžeme podučiť na svätom Maximiliánovi.

Ako bohatý syn po smrti rodičov počuje slová Pána Ježiša o blažených, ktorí sa vedia zriecť bohatstva pre spásu duše. Maximilián to urobí. Rozpustí otrokov na slobodu. Iným dal slobodu pre ento svet a sám sa stal slobodným pre večný život. Zomrel vo svojom rodnom meste Ceji, keď vyznal svoju vieru v Krista pred vojakmi. Bol sťatý.

Svätý Edvin bol kráľ. Vie dať svojej duši, čo jej patrí. Tak sa stará o duchovný i hmotný rast krajiny. Kto si vie oceniť duchovnú krásnu, ten si vie ceniť aj krásu v inom prevedení. Bol vyhlásený za svedka viery. Svedok sa však vo svojom vnútri podobá tomu, o kom svedčí.

Rehoľný brat Serafín má tvrdý život. Často je prekladaný a používajú ho na podceňujúce práce. Je vrátnikom a kveštárom v reholi františkánov. Žije tak otvorene Bohu vo svojej duši, hoci nie je kňazom, že už za živa sa mu od ľudí dostáva veľkej úcty a uznania. Jeho životnou snahou bolo, aby jeho vnútro a vzťah s Bohom nikdy nebol narušený hriechom.

Je samozrejmé, keď v tejto chvíli spolupracujeme s Duchom Svätým, a nie sme tu pasívni, že sa nám otvárajú oči, cítime výčitky svedomia a podobne. Je však správne, keď sme rozhodnutí žiť vždy v čistote duše.

Áno, je potrebné skontrolovať si tvár v zrkadle. Je však rovnako potrebné, ak nie oveľa viac a častejšie, zadívať sa do svojej duše pri spytovaní svedomia. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012