Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 15.10.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Terézia z Avily, panna a učiteľa Cirkvi | Jn 15,1-8

separator.png

Veľkosť ducha
 

Vieš, čo chceš? Takto sa mnohí pýtajú nerozhodných a povrchných ľudí. Pohodlnosť, ľahostajnosť a im podobné zlé vlastnosti nikdy neurobia človeka šťastným. Rovnako aj spoločnosť trpí pri takýchto ľuďoch.

Ježiš nás dnes oslovuje: „Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja vj ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť" (Jn 15,5).

Ján apoštol týmto Ježišovým podobenstvom nepochybne poukazuje na potrebu najužšieho spojenia s Kristom. Ježiš to potvrdzuje svojimi slovami, keď sa prirovnáva ku viniču a Otca nazýva vinohradníkom. Ježiš vysvetlí podstatu svojho učenia. Tri roky stačia na to, aby sme až do konca čias čerpali silu z učenia Krista v evanjeliách. Ako nie je možné predstaviť si rodiacu vinnú ratolesť bez fyzického spojenia s vinným krom, tak je nemožné splniť očakávanie, ktoré má Kristus voči nám, keď opovrhneme jeho učením.

Je samozrejmé, že bez tréningu aj ten najtalentovanejší objav oslní len na určitý čas. Tvrdá práca na sebe je predpoklad úspechu aj v duchovnom živote. Je potrebné si uvedomiť, že s prácou na svojom posvätení sa nemôže a nesmie započať pred prvým svätým prijímaním a prípadne birmovkou skončiť. Príprava musí siahať nielen do hlbokého ranného detstva, ale až do obdobia dospievania rodičov dieťaťa. A taktiež nemožno končiť nejakou slávnosťou, ale posledným úderom srdca. To pre nás znamená neustály kontakt s Ježišom. Tento kontakt sa uskutočňuje cez Cirkev. Tá vytvára pre veriaceho kresťana predpoklad na získanie cieľa. Kresťan si však musí uvedomiť potrebu neustáleho spojenia s Cirkvou. Kto odchádza od Cirkvi a vzďaľuje sa, je podobný odrezanej a oddelenej ratolesti, ktorá sa odsudzuje na zánik. Naopak, tá, ktorá sa čistí, prináša ešte viac ovocia. Kvalitnejšiu úrodu prináša ten ker, ktorý sa šľachtí. To je práca, ktorá je naviac, ktorá však spĺňa svoje poslanie a je zárukou bohatej úrody. A to isté je možné povedať o raste duchovnom.

Nielen mnohí v okolí, ale vidíme to aj na svätých, ktorí urobili pre svoj vzťah k Bohu viac ako priemer, Boh si ich rôznym spôsobom vedie a formuje ku svojej podobe.
Tak je to aj so svätou Teréziou z Avily.

Jej túžba dať sa celá Bohu začína v detstve, keď ako 7-ročná s bratom uteká z domu a chce ísť k Maurom a stať sa tam mučeníčkou. Boh mal s ňou iný plán. Chcel, aby svoj život využila na niečo iné. Ako karmelitánka po rokoch hľadania svojej vnútornej identity, dáva sa celá Bohu. Jednoduchá žena stáva sa reformátorkou. Po ťažkej chorobe sa jej podarí dať sa Bohu. V modlitbe a meditácii spoznáva Božiu vôľu. Jej život sa číta ako román. V skutočnosti to bola tvrdá práca na sebe. Štyridsať rokov buduje svoj vzťah k Bohu, keď neskôr sa prizná, že nebolo dňa, čo by netrpela. Knihy C e s t a d o k o n a l o s t i, V n ú t o r n ý h r a d, V ý k r i k y d u š e k B o h u a iné, ako aj jej vlastný životopis hovoria o potrebe spolupráce človeka s Bohom. Nesklamala Boha. Cirkev jej ako prvej žene dala 27. septembra 1970 titul učiteľka Cirkvi. Veľkosť lásky sa u Terézie mení na drobné mince v každodennom odovzdaní sa Bohu. Chcela len to, čo chcel boh. Chcel, aby trpela, a tak prijíma utrpenie. Boh chce, aby sa podujala na nápravu nedostatkov v duchovnej rodine. Robí to.

A tu cítime oslovenie pre nás. Naše výhovorky, sťažnosti, plač a reptanie na ťažkosti, ktoré v živote máme znášať, sú pravý opak. Boh nás pozýva ku spolupráci. Naša odpoveď nech je „áno". Nechceme viac, a ani menej. Chceme len plniť vôľu Boha a vtedy plníme to najpotrebnejšie pre našu spásu. Boh nás nepozýva ku bezcenným snom. Vidíme, že náš život je dar, na ktorý musíme odpovedať činnou láskou, ktorá sa stane poďakovaním a zároveň raz odmenou.

Pane, už viem, čo odo mňa chceš. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012