Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 17.11.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Alžbeta Uhorská-Durínska; Gregor Divotvorca | Lk 6,27-38

separator.png

Láska vie prinášať aj obete
 

Na svätých sa dívame často nesprávne. Svätosť podceňujeme len preto, že jej nerozumieme. Domnievame sa, že svätí žili v celkom inom svete. Prípadne, že to mali ľahšie. Nie je to pravda. Je to nesprávny pohľad. V čom je náš nesprávny postoj? V tom, že nechápeme Ježišove slová.

Ježiš hovorí: „Milujte svojich nepriateľov, dobre robte tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú" (Lk 6,27-28).

Mal to Ježiš, hoci bol Syn Boží, ľahké? Nie! V ničom si nenárokoval. Bol nám podobný okrem hriechu. Poznal núdzu jaslí, pocítil hlad, plakal nad Jeruzalemom, a tiež pocítil nenávisť od rodákov, vodcov národa, učených a zvedeného zástupu na nádvorí u Piláta. A Ježiš miloval a miluje až do krajnosti, čoho dôkazom je jeho smrť na kríži. Ježiš priniesol mnoho obetí. Stačila jedna, aby sme boli všetci vykúpení. On si však dobrovoľne volí najťažšiu obetu, a to smrť na kríži. Tak nás vyvádza z omylu, že láska nepotrebuje obetu.

Ježiš právom žiada od svojich, ktorí ho nasledujú, vziať kríž. Láska sa nerodí len pre príjemné chvíle a v príjemných chvíľach, ale aj v tak ťažkých, ako je zrieknutie sa všetkého preto, aby bol oslávený Boh. Vtedy láska získava najviac. O tom sa presviedčame z každodenného života, keď chceme plniť vôľu Božiu. A Tak sa dnes znova k tejto myšlienke vraciame.

Nepochybujeme, že keď Ježiš žiada od nás obetu, že ju žiada oprávnene. Je náš Boh. Ježiš nikdy nežartuje, a to ani vtedy nie, keď nám na plecia kladie ťažký kríž. Práve naopak, vtedy sa nám dostáva uistenia, že sme jeho miláčikmi a priateľmi. Že je tomu skutočne tak, vidíme na príklade dnešnej svätice, svätej Alžbete.

Podľa určitých prameňov sa narodila v Bratislave na hrade alebo v Sárospataku vo východnom Maďarsku ako dcéra kráľa Ondreja II. a Gertrúdy. Ako štrnásťročnú ju vydajú za Ľudovíta IV. na hrad Wartburg v Durínsku. Spravila mnoho pre chudobných a chorých. Hoci zomrela ako 24-ročná 17. novembra 1231, stala sa patrónkou charitatívnej činnosti. Jej srdce bolo zbožné, čo mnohým v jej blízkosti vadilo. Manžel jej v charitatívnej činnosti nebránil. Žila v duchu svätého Františka z Assisy. Ako 20-ročnej jej zomiera manžel. Má tri deti. Brat manžela ju vyženie aj so sirotami z hradu a žije v maštali. Švagor zakáže poddaným, aby jej pomáhali.
Jedna perlička z jej života. Istej žobráčke často pomáhala. Keď sa Alžbeta stala žobráčkou a stretli sa na lavičke, žobráčka ju z pýchy sotila do studenej vody a navyše ju zasypala nepeknými slovami. Z tohto stavu ju vyslobodil matkin brat, biskup Ekbert a durínski rytieri, ktorí sa vrátili z výpravy s manželovými ostatkami. Ona sa nikomu nepomstila. Následky vyhnania sa čoskoro ukázali. Zomiera veľmi mladá. Zomiera však svätá. Štyri roky po jej smrti je vyhlásená za svätú.

Majú sa čo od nej učiť matky mladé dievčatá, trpiaci, chorí, ale tiež všetci, ktorí chcú napredovať vo svätosti v dobe, v priestore a čase, keď chcú splniť vôľu Krista.

Svätý Gregor Divotvorca prijal krst až ako štrnásťročný. Rétoriku skončil v Aténach. Stal sa žiakom Origenesa. Vyvolili si ho za biskupa v rodnom meste. Veľa urobil pre obrátenie pohanov. Keď zomieral, pýtal sa: - Koľko je ešte pohanov? –

Boh chce našu činorodú lásku. Je krásne a pre nás užitočné, keď sa na svet pozeráme aj tak, že si pripomíname: Čo by sme mohli urobiť ešte viac pre svoju svätosť.

Tu, za týchto okolností a v tomto mojom rozpoložení chce Boh, aby som bol svätý, bola svätá. Chcem to? Skutočne? Tak nech nám v tom pomáha aj mocný príhovor svätej Alžbety Uhorskej. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012