Meditácia na 22.11.2013
Meditácie Ľubomíra Stančeka
sv. Cecília, panna a mučenica | Mt 7,21-27
Spievajme srdcom
Dnes by mala na svätej omši hrať dychovka. Prečo? Dnes si pripomíname sviatok sv. Cecílie, ktorá sa od stredoveku považuje za patrónku hudobníkov. Tak aspoň pán organista zastupuje hudobníkov a my svojím spevom oslávme Boha. Veď sa hovorí: Kto spieva, dva razy sa modlí! A keď sa takto správame, vtedy sa plnia slová evanjelia o múdrom mužovi, ktorý stavia dom na skale.
„Dom sa nezrútil, lebo mal základy na skale" (Mt 7,25).
Liturgia sa veľmi ťažko zaobíde bez spevu. aj keď je to ťažké spievať a ešte k tomu v studenom kostole, predsa cítime, keď sa do takejto oslavy Boha zapojíme, je viac radosti a úžitku z takejto oslavy Boha. Môžeme to preto prirovnať ku spomínaným mužom z evanjelia. Netúžime, aby sme boli prirovnaní k tomu mužovi, o ktorom Ježiš hovorí, že bol hlúpy. Keď túžime byť múdrymi, je vecou srdca sa o to pričiniť. Spevom sa stávame novými ľuďmi. Žalm 33 hovorí: „Plesajte, spravodliví, v Pánovi; statočným sluší spievať pieseň chvály. Oslavujte Pána citarou, hrajte mu na desaťstrunovej lutne. Spievajte mu novú pieseň, nadšene mu hrajte a volajte na slávu" (Ž 33,1-2).
Tu však niekto začne namietať. Ja som neodborník. Ja neviem spievať. Ja nemám hlas. Áno, mnohí majú pravdu. Lenže tu nejde o profesionálny spev. Áno, keby nás Karel Gott alebo Peter Dvorský požiadal, či by sme mu niečo nezaspievali, dostali by sme strach. Profesionál vie rozoznať chybu v speve. U Boha je to niečo opačné. Boh chce našu oslavu. Vidí, či sa snažíme, alebo len bezducho sedíme. Študentsky povedané, ulievame sa. Boh nás pozýva k dokonalému duchovnému životu. A tak právom od nás žiada a očakáva našu snahu, dobrú vôľu a chuť. Kto sa vyhovára, ten iba navonok oslavuje Boha. To je ten, čo stavia dom rýchlo, ale bez základu. Kto sa usiluje ísť čo najhlbšie do svojho srdca a snaží sa osláviť Boha aj spevom, je to ťažké, stojí to námahu, odvahu, silu, vypätie, ale po čase sa ukáže výsledok. A to iste bude raz vo večnosti, pri súde.
Často sa môžem presvedčiť aj o tom, že tí, čo nespievajú pri svätej omši, to majú ťažšie. Pomalšie im ubieha svätá omša. Nudia sa a niet sa čo čudovať, že často na svätú omšu, keď nemusia, neprichádzajú. Kto sa však snaží aktívne zapojiť, prežiť liturgiu, ten nepozná tento problém.
Na sviatok svätej Cecílie si to nielen uvedomujeme, ale chceme si v oslave Boha svätú Cecíliu zobrať za vzor.
Bola to krásna žena, vzdelaná, a predsa dáva prednosť smrti. Jej život je plný legiend. Vieme, že bola pochovaná v Kalixtových katakombách v Ríme, hneď vedľa hrobov pápežov. Pápež Paschal II. na jej počesť dal v Zátiberí postaviť baziliku. Sochár Maderna vyhotovil sochu podľa jej zachovalého tela. Oslávila Boha mučeníckou smrťou. Kat tri razy zaťal do krku, ale nemohol jej odťať hlavu. Žila vraj ešte tri dni. Keď nemohla hovoriť, ukazovala kresťanom tri prsty na oslavu Najsvätejšej Trojice. Mučená bola vraj za sprievodu hudobných nástrojov, pravdepodobne harmónia, organa. V srdci spievala, aj keď od bolesti stonala.
Tento jej vzor by sme mali aj my nasledovať. Oslavovať Boha nielen ústami, ale aj srdcom. Uvedomujeme si, že Boh nám vidí do srdca. Keď Boh vidí, tak tým viac je namieste, že chceme toho využiť, aby sme v rámci svojich možností a schopností oslávili Boha. Vieme, že spevom sa lepšie vyjadrí to, čo cítime v srdci, ako len slovami. Jasot prezrádza, že v srdci sa čosi deje, čosi nevysloviteľné. A keď sme na omši a nemôžeme mlčať, tak je namieste náš spev. A tak od dnešného dňa dokážeme ešte viac svoju lásku Ježišovi aj svojím hlasom, spevom a radosťou.
Pane, prijmi túto našu obetu. Amen.