Meditácia na 29.11.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

sv. Saturnin, biskup | Mt 8,5-11

separator.png

Je už dosť svätých?
 

Ak niečoho bude už dosť na svete, tak zaiste to nebude svätých. Aj keď dnes človek, aj veriaci, netúži priamo po svätosti, je našou povinnosťou byť svätí. To preto, lebo len oni môžu okúsiť dobrá, ktoré nám pripravil Otec od stvorenia sveta a o ktorých hovoril Ježiš, keď odchádzal z tohto sveta. Preto je človek povinný – až do posledného človeka – mať záujem o svätosť, o spásu svojej duše a o odmenu, ktorú chceme prijať.

Na to nás upozorňujú aj slová Pána Ježiša: „Hovorím vám, že prídu od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jakubom v nebeskom kráľovstve" (Mt 8,11).

Je to vlastne odpoveď Pána Ježiša na slová stotníka, ktorý je rímskym dôstojníkom, a teda pohanom, ktorý svojským spôsobom prejaví dôveru v moc Ježiša. Aby sme text dobre porozumeli, je potrebné si pripomenúť, s akým opovrhnutím, až s nenávisťou pozerali Rimania na Židov. Tento vojak vedel aj to, aká strašná je nenávisť Židov voči pohanom. Vedel to, poznal, aj predsa je iným človekom, ako tí v jeho okolí na jednej či druhej strane. V tomto prípade vidíme muža, ktorý si zaslúži prívlastok „ľudomil". Matúš zachytáva s týmto človekom slová Krista, prvýkrát ako ostrú výčitku nevery Izraela a zároveň pochvalu pohanovi. Text hovorí o človeku, ktorý je pohan, ktorý za celou tou špinavou a temnou fasádou videl niečo, čo ho prinútilo pozorne počúvať vieru Židov v jedného Boha, v živého Boha. Tento Riman mal mnohobožstvo, a predsa jeho duša nachádza pokoj v skutočnom Bohu. Správanie pohana nás učí originálnemu chápaniu viery. Jeho viera je podporená veľkou pokorou a uvedie samého Pána Ježiša do úžasu. Tu Ježiš rozširuje počet svojich učeníkov na celý svet. Učí, že nielen vyvolený národ – Izrael mál nárok na spoločenstvo s Bohom, ale „priblížilo sa nebeské kráľovstvo" všetkým, ktorý prejavia živú vieru (por. Mt 4,17; 9,28; Mk 4,40; 11,22; Lk 5,20; Jn 10,37 n). V úryvku sa stretávame s vierou u pohanov, ktorí tiež budú spasení (por. Ef 2,8).

Tak ku svätosti sú povolaní aj pohania. Svätých aj dnes potrebuje svet a nikdy ich nie je dosť. Pokiaľ bude posledný človek na svete a bude slobodný, a bude užívať rozum, musí mať jeden cieľ: Byť svätý. Ináč sa protiví vôli Boha. Boh Otec chce všetkých ľudí mať pri sebe. Boh Syn vykúpil a spasil svet na kríži, a tak dokázal, že všetkých ľudí chce mať vo svojom kráľovstve. A Duch Svätý? Ten nám dnes vnuká znova silu, aby sme pracovali na svojej svätosti.

Táto adventná doba nie je čas bezduchého ničnerobenia. Tento čas – to je náš čas. Tu sa chceme osvedčiť ako stotník. „Boh nenadŕža nikomu, ale v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo" (Sk 10,34; Rim 2,11; Gal 2,6; Ef 6,9). A príklad nevidíme len v pohanovi, ktorého odmieňa Ježiš za jeho vieru, ale aj u svätých.

Juhofrancúzske mesto Toulous je známe historickým kostolom, ktoré odpočívajú telesné pozostatky svätého Saturnina. Pred svojím umučením, keď nechcel obetovať bôžikom, takto odpovedal pohanom: "Akože môžete žiadať, aby som klaňal tým, ktorí, ako vravíte, boja sa mňa-človeka, a preto nevydávajú veštby." Za tieto slová bol priviazaný k divému býkovi a vláčený ulicami mesta. Zabili ho. On však žije. Nie v smrteľnom tele. Žije svoj oslávený život. Dal nám príklad.

Aj my máme vydávať svedectvo viery v Krista, Boha. Aká je to nádherná budúcnosť stolovať v Božom kráľovstve. Advent je takmer tu. Je to tak čosi dnes nám vlastné, ako aj výzva: Byť svätý. Nový cirkevný rok, a teda aj nová možnosť dokázať to, čo od nás právom Ježiš očakáva. Ježiš počíta s nami. Tento začínajúci rok je naša šanca, príležitosť a čas, a to chceme využiť. Amen.

Meditácia Ľubomíra Stančeka na dnešný deň z roku 2011/2012