Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 04.12.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Streda po 1. adventnej nedeli | Mt 15,29-37

separator_(1).png

Ježiš prišiel ku Galilejskému moru, vystúpil na vrch a tam si sadol. Prichádzali k nemu celé zástupy, ktoré mali so sebou chromých, slepých, mrzákov, nemých a mnohých iných. Kládli mu ich k nohám a on ich uzdravoval. A zástupy žasli, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia, a velebili Boha Izraela. Ježiš zvolal svojich učeníkov a povedal: „Ľúto mi je zástupu, lebo už tri dni sa zdržiavajú pri mne a nemajú čo jesť. A nechcem ich prepustiť hladných, aby nepoomdlievali na ceste." Učeníci mu povedali: „Kdeže vezmeme na púšti toľko chleba, aby sme nasýtili takýto zástup?" Ježiš sa ich opýtal: „Koľko máte chlebov?" Oni odpovedali: „Sedem a zopár rybiek." Tu rozkázal zástupu, aby si posadal na zem. Vzal sedem chlebov a ryby, vzdával vďaky, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom. Všetci jedli a nasýtili sa. A nazbierali sedem plných košov zvyšných odrobín.

separator_(1).png

„Ľúto mi je zástupu..."
Koho čakáme. Povzbudiť veriacich, aby očakávali Ježiša, ktorý má prísť na svet.

Nedávno mi rozprával môj známy, že v rámci vykonávania si kurzu v autoškole, bolo potrebné zájsť aj na políciu. Nakoľko jeho brat si robil vodičské oprávnenie pred rokom, hneď mu povedal, do ktorých dverí má ísť - prvé poschodie, druhé dvere zľava. A tak aj urobil. Keď tam však ráno prišiel, nepríjemné ho prekvapila dlhá rada čakajúcich ľudí. Keďže však vedel, že je to nevyhnutné, trpezlivo ostal čakať s ostatnými. Ale to najväčšie prekvapenie ešte len malo prísť, keď po troch hodinách čakania vstúpil dnu a zistil, že sa nachádza v úplne inom oddelení, ktoré sa na to miesto presťahovalo len pred pár týždňami.

Vidíme, aké je dôležité, pýtať sa na správnom mieste a predovšetkým správne očakávať to, čo skutočne potrebujeme pre svoj život. Matúš hovorí o nasýtení zástupu ľudí Ježišom. Výzva: Pristupovať k Eucharisti. 

Ján v júdejskej púšti ohlasuje príchod Mesiáša, ktorý „má v ruke vejačku, vyčistí si humno, pšenicu si zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni". V dnešnom Evanjeliu podľa Matúša počujeme, že Ježiš aj zázračným nasýtením dokázal svoju moc. Skúsme sa zamyslieť - čo viedlo Jána k tomu, keď predstavoval Ježiša? Vari si sám stále nebol istý, že práve Kristus je skutočne tým, ktorý mal prísť? Nestačila mu jeho vlastná skúsenosť s Kristom, keď sa mu on sám dal pokrstiť v rieke Jordán? Ján vedel, že je predchodcom Mesiáša, vedel aj to, že tým Mesiášom je Kristus. Ján očakával okamžitý koniec, rázne zakročenie voči hriešnikom, ale Kristus koná niečo iného. Aj sýti zástup. Tomuto Jánovmu postoju sa ani nemožno diviť, veď on iba odrážal predstavy o očakávanom Mesiášovi, ktoré boli známe v tej dobe. Napríklad židovský národ, ktorý už stáročia očakával príchod toľko predpovedaného Mesiáša, si ho predstavoval ako veľkého kráľa.

O Ježišovi z Nazareta, čo je dôležité povedať, že Ján neostal len pri týchto pochybnostiach, ale ďalej hľadal pravdu a pri najbližšej príležitosti posiela svojich učeníkov za ním, aby mu položili jasnú a priamu otázku: „Si to ty, alebo si len ďalší z mnohých prorokov?" Na prvý pohľad sa nám Ježišova odpoveď môže zdať, akoby šla proti starobylej zásade: na priamu otázku, priama odpoveď. Ježiš síti zástup, vymenúva skutky, ktoré dokážu vysvetliť a presvedčiť oveľa viac ako akékoľvek silné slová.

Hoci to evanjeliá nespomínajú, smelo môžeme povedať, že Ježišova odpoveď naplnila Jána radosťou; radosťou z pravdy, ktorú hlásal, ktorú si overil, ktorej zasvätil svoj život. A tak sa Jánovi Krstiteľovi otvoril zrak, pochopil, že skutočná veľkosť Mesiáša nespočíva len v moci, ale i v láske, a že ovocím tejto lásky je radosť... Amen.

YouTube | Gloria.tv