Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 08.12.2013

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Druhá adventná nedeľa | Všeobecne

separator.png
Aj my dnes vychádzame na púšť k Jánovi Krstiteľovi, ktorý nás vyzýva „pripraviť cestu Pánovi". V čom však táto príprava spočíva?

Evanjelium podľa Lukáša, ktoré hovorí o tom, ako k Jánovi prichádzala celá judejská krajina i všetci Jeruzalemčania a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán. Podnetom tejto udalosti bolo jeho ohlasovanie Toho, ktorý prichádza po ňom - teda Ježiša. Vyjsť na púšť a dať sa na pokánie vôbec nebolo dennou praxou ľudí tých čias, tak ako to nie je ani našou praxou. Vyžaduje si to totiž vyjsť zo svojho pohodlia a vstúpiť do veľmi úprimného vzťahu s Bohom, ktorý však je v istom zmysle náročný, pretože je cestou „von zo seba".

Napriek tomu, ľudia vtedy - a aj my dnes, po tom túžime. Človeka totiž nemôže uspokojiť svet a to, čo mu prináša. Keby mal hoc aj všetko bohatstvo sveta, vždy mu bude čosi chýbať. Človek bol totiž stvorený na Boží obraz a ak tento obraz v sebe neobjaví a nenapĺňa, nemôže byť šťastný. Ako ho však v sebe objaviť?

Marek evanjelista opisuje činnosť sv. Jána Krstiteľa, ktorý pripomína: „Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým. Boh otvára v našom živote, aby sme sa mohli stretnúť s Kristom, v ktorom sa dnešný človek stretáva s dnešným Bohom. Kresťanská viera nie je priľnutím k akémusi všeobecnému a nedefinovanému bohu, ale k Bohu živému, ktorý v Ježišovi Kristovi, vtelenom Slove, vstúpil do našich dejín a zjavil sa ako Vykupiteľ človeka. Veriť znamená zveriť svoj život tomu, ktorý jediný ho môže naplniť v čase a otvoriť ho pre nádej presahujúcu čas. Uvedomme si, „...verný je ten, ktorý volá, a on to aj urobí..." (1Sol 5,24); spraví z vás ohlasovateľov svojej prítomnosti.
Keď v advente počúvam vianočné piesne a keď niekoľko týždňov pred Vianocami vidím zažaté stromčeky, mám nedobrý pocit. Prečo? Neobohatí nás ani čas adventu, ten sa vytratí a keď prídu Vianoce, už natoľko zovšedneli, že sa zvrhnú len na materiálne veci, darčeky a jedlo, prípadne na jeden deň v rodinnom kruhu.

Uvažujem: Prečo mladoženáč nechce vidieť svoju nastávajúcu vo svadobných šatách pred sobášom? Prečo mnohí rodičia nechcú vedieť, keď čakajú dieťatko, či to bude chlapček alebo dievčatko? Prečo rozbaľujeme darčeky pred tými, ktorí nás nimi obdarovali?

Jedného dňa, malého chlapca zobrala na nákupy. V obchodnom dome mali veľkého plyšového psíka s krásnymi uškami, malým chvostíkom, bielymi lapkami. Keď ho chlapec uvidel priam zdrevenel. Veľmi zatúžil po psíkovi. Vtedy mu mama sľúbila, že ho dostane pod stromček. Odvtedy chlapček počítal dni do Vianoc a snívalo sa mu o psíkovi. Aj keď sa modlili pri adventnom venci, myslel len na psíka a celkom prestal myslieť na Pána Ježiša.

V predvianočnom zhone mnohí zabúdajú na podstatu adventu. Nie je na škodu pripomenúť si slová proroka Izaiáša, ktoré aj Ján Krstiteľ pripomínal národu, ktorý očakával prisľúbeného Mesiáša: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky" (Mt 3,3; Iz 40,3). Amen.

YouTube | Gloria.tv