Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 12.02.2014

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Streda 5. týždňa v Cezročnom období | Mk 7,14-23

separator.png

Ježiš znova zavolal k sebe zástup a povedal im: „Počúvajte ma všetci a pochopte! Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka." Keď zanechal zástup a vošiel do domu, učeníci sa ho pýtali na zmysel podobenstva. On im povedal: „Tak ani vy nechápete? Nerozumiete, že človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, veď to nevchádza do jeho srdca, ale do brucha a vychádza do stoky?" Tým vyhlásil všetky jedlá za čisté. A pokračoval: „Čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť. Všetky tieto zlá vychádzajú znútra a poškvrňujú človeka."

separator.png

Čisté je... a nečisté je... odpovedzme si čo? Ježiš nás učí rozlišovať.

Spomeňme si na včerajšie uvažovanie. Zopakujme si niečo z neho... Ježiš hovorí: „...čo vychádza z človeka, to poškvrňuje ..." (Mk 7,20). Ježiš predsa apoštolom nepovedal, aby nedodržiavali zákon o umývaní. To farizeji a zákonníci vyvolali konflikt, keď sa pýtali Ježiša: „Prečo sa tvoji učeníci nedržia obyčaje otcov a jedia chlieb poškvrnenými rukami" (Mk 7,5)?

Ježiš vie, že predpisy o umývaní pôvodne platili iba pre kňazov, ktorí vykonávali obetnú službu. Platnosť týchto slov sa rozšírila aj preto, lebo pri každom jedle sa muselo povedať požehnanie, čiže uskutočňoval sa tu bohoslužobný úkon. Tak k Božiemu slovu začali pridávať ľudské príkazy a začal sa klásť väčší dôraz na ľudské príkazy ako na Božie slovo. Veď napokon aj ľudské príkazy boli v podstate správne, ak plnili svoj účel - odstránenie znečistenia. Umyť ruky pred jedlom bolo správne, a najmä keď sa vrátili z trhu, kde bolo v tom čase dostatok špiny. Bolo správne, že po návrate sa kládol dôraz na vykúpanie alebo umytie rúk až po zápästie. Bolo správne, keď sa kládol dôraz na umývanie čiaš, džbánov, medeníc a postelí. Nebolo však správne, keď sa tieto ľudské ústne príkazy, neskôr boli aj písomne potvrdené, dostali do popredia toho, čo nariadil Boh. Farizeji a zákonníci kládli veľký dôraz na plnenie týchto ľudských príkazov a ich neplnenie bolo ťažkým zločinom.

Z evanjelií je vidieť, že aj za čias Ježiša, tieto predpisy prísne zaväzovali a ich nezachovávanie sa trestalo dokonca tvrdými trestami. Ježiš dokazuje, ako veľmi sa odklonili od pravdy. Vysvetľuje, že: „Človeka nemôže poškvrniť nič, čo vchádza doň zvonka, ale čo vychádza..." (Mk 7,15). Nehovorí, aby nezachovávali prirodzenú hygienu, ale pripomína význam duchovnej čistoty. Ježiš učí, že potraviny sa nedajú rozlišovať na "čisté a nečisté", ale že koreň zla sa nachádza v duchovno-duševnej oblasti ľudského "ja", z ktorého ako zlé semeno vychádza všetko zlo, aby otrávilo ľudí na svete. Jedlo, či umývanie nemôže vytvoriť správny vzťah k Bohu.

Môžeme prijímať Eucharistiu v stave ťažkého hriechu? Nie! A predsa Kristovo telo je čisté aj vtedy, keď ho prijímame v hriechu, ale nám neosoží a duši škodí. Chápeme, že Ježišove slová o tom, čo poškvrňuje človeka, sú jasné. Ide o vnútro človeka, o dušu, o vzťah k Bohu, k blížnemu i k sebe samému: „Lebo znútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé..." (Mk 7,21-23).

Vnútro človeka rozhoduje o tom, či je človek čistý, alebo nečistý. Každý hriech, spáchaný už v myšlienke, spôsobuje škodu na pokoji, radosti a šťastí človeka. Hriešna myšlienka je už osobná vina. Keď si túto realitu uvedomujeme, nechávame si tým hlbšie vniknúť do svojej duše očisťujúcu a posväcujúcu milosť, čím dochádza k dôkladnejšej a ráznejšej liečbe nášho vnútra. A to chce Ježiš dnešným evanjeliom: uzdraviť naše vnútro. Aké je to nádherné a zároveň potrebné: prijať Ježišove slová o čistote našich sŕdc. Amen.

YouTube | Gloria.tv