Ak máte záujem dostávať denné meditácie Ľubomíra Stančeka (zadarmo) priamo na Váš e-mail, pošlite svoju e-mailovú adresu na: evanjelizacia@evanjelizacia.eu

Meditácia na 25.03.2014

Meditácie Ľubomíra Stančeka

Zvestovanie Pána | Lk 1,26-38

separator.png

Boh poslal anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas`, milosti plná, Pán s tebou." Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca." Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?" Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné." Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova." Anjel potom od nej odišiel.

separator.png

Všetci sa vieme vžiť do situácie, keď očakávame nejakého priateľa. Sme vtedy poväčšine netrpezliví, zháňame to či ono, vynakladáme veľké úsilie na to, aby nič nechýbalo. Skúsme si teraz položiť otázku: Čo sme zanedbali a čo ešte potrebujeme, aby sme mohli plnohodnotne prijať Ježiša do našich sŕdc, do nášho vnútra? Ako odpoveď nám môže poslúžiť aj dnešné evanjelium. Boh sám pripravuje Pannu Máriu obdarovaním milosťou, aby sa mohla stať Matkou Božieho Syna. Evanjelista Lukáš nám to zachytil slovami anjela, ktorý Márii zvestoval: „Zdravas, „milosti plná, Pán s Tebou." A ďalej: „Mária, našla si milosť u Boha" (Lk 1,28.30).

Viacerí z nás si už položili otázku a zamýšľali sa nad tým, prečo Ježiš Kristus musel prísť na tento svet a prečo práve takýmto spôsobom. Z prvých stránok Svätého písma Starého zákona vieme, že Boh stvoril človeka. Jeho telo vytvoril z hmoty zeme a vdýchol mu nesmrteľnú dušu. Človekovi, stvoreného na Boží obraz, dal schopnosť rozumu a slobodnej vôle, aby ho (Boha) mohol poznať, milovať ho a plniť jeho vôľu. Túto prirodzenú blaženosť prvých prarodičov pozdvihol a povýšil tým, že im daroval aj nadprirodzený dar, dar milosti posväcujúcej. Po prvom hriechu však stratili tento vzácny dar, a to nielen pre seba, ale i pre svojich potomkov. Človek nebol sám schopný odčiniť žiadnou cenou dedičný hriech a jeho následky. Zasiahol tu Boh a poslal nám na svet svojho Syna, aby nás vykúpil. Akým spôsobom, to nám podalo dnešné evanjelium.

Na tomto je postavená celá náuka o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Je iste pekné, že Boh práve ju takto vyznačil. Hľadíme na ňu ako na ideál bezhriešnosti, čistoty  a krásy. Žila uprostred sveta a utrpenie tohto sveta sa jej dotýkalo, ale zloba sveta a hriechu nie. Možno o nej povedať, že je našou sestrou v utrpení, nie však v hriechu. Keď dnes oslavujeme toto tajomstvo spásy, nemali by sme ho prijímať s akýmsi osobným sklamaním, že ona to mala ľahšie. Je pravdou, že Boh si ju povýšil a vyzdvihol do nesmiernej výšky. Ona však nie je ďaleko od nás, lebo všetky bohatstvá, ktoré vlastní matka, dostávajú aj jej deti. Boh myslel aj na nás. Mária je síce plná milosti, my však cez krst a iné sviatosti dostávame dostatok milosti na to, aby sme sa raz mohli natrvalo stať Božími synmi a dcérami. 

Dnešné Božie slovo by sme mohli nazvať aj evanjeliom milosti. Ako keby nám chcelo povedať, že aj v nás je milosť, aby sme dosiahli spásu. Boh si nevyberá osoby, ktorým milosť udeľuje podľa kritérií dnešnej doby. Nám možno imponuje krása, moc, bohatstvo, vplyv... Jemu však srdce - v ňom vidí pravý obraz o nás samých. Pre každého z nás je tu ponuka milosti už od samého začiatku nášho jestvovania. Zo strany Boha je o nás vždy záujem, má vždy starosť o našu spásu. Nezáujem môže byť len z našej strany. Niekedy si to predstavujeme veľmi ľahko. Chceme mať mnoho lásky, šťastia, pokoja, ale bez nášho pričinenia. Zabúdame, že tieto hodnoty musíme predovšetkým naším úsilím vytvárať my. Boh má akoby vystretú ruku smerom k nám, aby pomohol. Zasieva do nás akoby semená a tými sú milosti - pôsobia v nás, aby sme túžili dosiahnuť pravé hodnoty a mali na to dostatok potrebných síl. Je to pomoc pre ľudí, aby odpovedali na ponuku stať sa Božími deťmi, jeho adoptovanými synmi. Máme slobodu prijať, ale i odmietnuť milosti, žiť či nežiť z Božích darov, alebo byť sprevádzaný milosťou v našom úsilí o spásu.

Mária, ovplyvňovaná milosťou, bola ochotná povedať Bohu svoje "Áno". Aj od nás sa vyžaduje, aby sme dali svoj súhlas Bohu. Nechajme na seba vplývať milosť a spolupracujme s ňou, aby nás urobila schopnými žiť s Bohom a konať z lásky k nemu. Odstráňme zo srdca to, čo ju v nás uháša. Dajme v srdci priestor pre Božie konanie a vtedy zvíťazí milosť. Buďme pre milosť otvorení tak ako Mária. Ona dostala tú milosť, že sa mohla narodiť bez dedičného hriechu. Boh ju stále viedol a to tým, že ju naplnil milosťou, s ktorou ona denne žila, a tak sa mohla stať matkou Ježiša, Božieho Syna. Napodobňujme Pannu Máriu vo vernosti i oddaniu sa tomuto daru, ktorý si nemôžeme zaslúžiť. Je to vždy dar, ktorý v nás má pôsobiť a priniesť ovocie v každodennom živote. 

Ako Boh uchránil Máriu od poškvrny hriechu svojou milosťou, i nám dáva a ponúka milosti, aby sme Ježiša prijali do svojho vnútra. Nie sme odkázaní len na vlastné sily. Boh aj nám ponúka ľahšiu cestu, cestu milosti. Preto tešme sa a radujme sa, že máme nepoškvrnenú Matku. Prosme Máriu, ktorá je bohatá na Božie dary, aby nám vyprosila hojné milosti a čistotu srdca, aby sme mohli spolu s ňou vždy povedať "Áno" Ježišovi, ktorý chce prísť predovšetkým teraz do našich sŕdc. Amen.

YouTube | Gloria.tv

separator.png

Prehodnotiť svoj vzťah k Ježišovi a Panne Márii.

Nie je príklad, ako príklad. Medzi príklady vernosti a lásky k Bohu, patria aj rehoľné sestry, „Dcéry kresťanskej lásky", ktoré ľudovo u nás voláme „vincentky". Zakladateľ týchto sestier, svätý Vincent de Paul, im dal do vienka čosi zaujímavé; dnes obnovujú svoje sľuby. I v tom vidíme veľkú Božiu lásku. Pripomeňme si aj my slová anjela, ktoré povedal Panne Márii: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha" (Lk 1,30).

Text známy. Vovádza nás do atmosféry Vianoc i v pôstnej dobe, veľkonočnej - Boh cez anjela Gabriela oznamuje zvláštne posolstvo. Boh potrebuje ženu - matku, ktorá umožní vziať si telo Bohu - človeku, Bohočloveku z jej lona. Mária je tá, ktorú si Boh - Ježiš od večnosti vyvolil za svoju matku. Anjel ju osloví: „Chaire kecharitomene - raduj sa plná milostí". Mária má dôvod k opravdivej radosti. To je milosť a zároveň veľké vyznačenie. Ona, požehnaná, jediná medzi ženami, čo zasahuje svojím materstvom do dejín vykúpenia. Mária dala svoj súhlas, „fiat". Boh cez Ducha Svätého mohol v jej lone vykonať zázrak, že jej dieťa, Boh - Ježiš sa počal bez prispenia muža.

Udalosťou si pripomíname význam ľudského súhlasu v našom vykúpení. Slová: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova" (Lk 1,38), sú oslovením pre nás. Boh chce spasiť každého človeka. A predsa sme svedkami, že zabúdame, ale aj neprejavujeme záujem o spásu svojej duše. Stáva sa, že sú aktuálne aj slová, ktoré anjel povedal Panne Márii: „Neboj sa" (Lk 1,30)! Pod vplyvom ľudských slabostí, nedostatočnej dôvere voči Bohu, človek má strach sa celý a celkom odovzdať Bohu. A predsa od každého z nás Boh neočakáva a nežiada niečo nad naše sily. Preto nám dáva aj svoju matku za vzor, plniť vôľu Božiu. V hlbokom pôste, prípadne po Veľkej noci výzva „nebojte sa", znie ako ranné svitanie po ťažkej noci. Tak aj Svätý Otec Ján Pavol II. svojou knihou „Prekročiť prah nádeje", nás vyzýva, nebáť sa vykročiť na pravú cestu, ktorou je Ježiš. Príkladné jednanie vidíme na správaní Panny Márie. Bez toho, aby jej bolo povedané, že sa má ponáhľať do hornatého kraja k príbuznej Alžbete, Mária koná.

Boh si od nás praje, aby sme boli veriaci činu. Preč s pasivitou, vypočítavosťou, lenivosťou, či vyčkávaním. Boh chce, aby tí čo sme uverili jeho slovu, vedeli sa zaangažovať vo veci svojej spásy. Podarí sa nám splniť vôľu Božiu? Podarí sa nám odstrániť závadu v našom živote, hriech? Podarí sa aj nám zachrániť si dušu? V boji s našimi hriechmi a slabosťami nie sme sami. Máme si navzájom jeden druhému pomáhať. Modlitba, pôst, skutky kresťanského milosrdenstva, ale aj osobný príklad, slovo povzbudenia, napomenutia, rada, to všetko je dôležité pre našu spásu. Boh, Ježiš nám dáva svoju Matku na pomoc v našich slabostiach. Máme mnoho povzbudivých príkladov. Svätý Vincent de Paul dáva vzor. Amen.

separator.png

Utorok tretieho týždňa | Mt 18,21-35

Odstrániť hnev zo svojho života.

Aké máte skúsenosti s odstraňovaním hnevu u seba a vo svojom okolí. Hnev je ako malý červ, ktorý dokáže pomaly zničiť krásu, pokoj, lásku, ľudské šťastie... Veľavravná je otázka apoštola Petra, adresovaná Ježišovi: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz" (Mt 18,21)?

Problém odpustenia je Ježišom v evanjeliu predstavený jasne a radikálne. A to tak rozhodne, že proti slovám odpustenia nie je možné namietať. Pán Ježiš o odpustení a odpúšťaní učí tak rozhodne, že to nikoho nenecháva na pochybách. Denne si učenie Pána Ježiša pripomíname slovami: „Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom" (Mt 6,12). Ježiš kladie základ novej morálky. Vidieť to v odpovedi na Petrovu otázku: „Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz" (Mt 18,22).

Ježišovu odpoveď možno sledovať v troch obrazoch. V obraze pán a sluha, sluha a spolusluha a znova pán a sluha. Ježišov výklad nechce poukázať iba na spôsob a zásady odpustenia, ale poukázať na okamžité odpustenie, okamžitý čin. V slovách Pána Ježiša vidíme, že pán je On Boh, náš Sudca a sluhami sme my všetci, za ktorých zomrel.

Pre výraznejšie pochopenie odpustenia Ježiš použije hmotný obraz. Sluha dlhoval pánovi desaťtisíc talentov, čo je približne 360 tisíc kg striebra. 360 tisíc kilogramov. Údaj hovorí o úžasnom majetku, ktorý dostal človek od Boha. Apoštol Pavol sa pýta: „Čo máš, čo si nedostal" (1 Kor 4,7)? Keď sluhovi pán odpustí takú hodnotu len preto, že ho prosil, čo je sto denárov oproti desaťtisíc? Keď spolusluha rovnako prosí o odputenie. Dôležitý moment je v tom, že pán mu to odpustil hneď hoci sa jedná o obrovský majetok a sluha od polusluhu čaká odklad dlžoby a keď ten nemá, dá ho uvrhnúť do žalára. Na inom mieste dostáva sa nám poučenia: „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec" (Lk 6,36). Na čom spočíva odpustenie? Odpustenie je niečo viac ako zrieknutie sa nenávisti. Odpustenie je to, že nevyvolám žiadnú negatívnu odvetu.

Sv. Štefana diakona, ktorý nielenže odpustil svojím vrahom, ale sa za nich aj modlil. Sv. Mária Goretty, ktorú Alexander dobodal, odpovedá kňazovi, či odpúšťa svojmu vrahovi povie: "Budem prosiť Boha, aby sme boli spolu v nebi." Potrebné je, aby sme sa modlili za seba i za tých, čo nám zle robia a prosili Boha o milosť vytrvať v dobrom a splniť slová z modlitby "Otčenáš". Je varovaním, že na tento fakt sa zabúda.

„Pane, už nie hnev, ktorý obťažuje môjho blížneho, spôsobuje mne škodu a uráža Boha, ale pokoj srdca si prosím, Pane." Amen.